箴言 知恵の泉 21 – JCB & ASCB

Japanese Contemporary Bible

箴言 知恵の泉 21:1-31

21

1灌漑の水が流れ込むように、

主は王の心を思いのままに動かされます。

2どんな行いでも、

もっともらしい理由をつければ正しく見えますが、

神はどんなつもりでそうしたかを見ます。

3供え物をするより、

正しい人であるほうが主に喜ばれます。

4高慢も、情欲も、

悪い行いも、みな罪です。

5地道に努力すれば利益がもたらされ、

一儲けしようと急ぐと貧困がもたらされます。

6不正で得た富はすぐなくなります。

それなのになぜ、危険を冒そうとするのでしょう。

7悪者は不正を行ってばかりいますが、

いずれその悪事が戻ってきて、

自分を滅ぼすことになります。

8行いを見ればその人がわかります。

悪人は悪いことをし、

正しい人は神の教えを守るのです。

9怒りっぽい女とりっぱな家に住むより、

屋根裏部屋の隅で暮らすほうがましです。

10悪人は人を傷つけるのが大好きで、

人に親切にしようなどとは考えもしません。

11知恵のある人は聞くだけで学ぶことができます。

愚か者は、人をばかにする者が罰を受けるのを

見るまでは、学ぶことができません。

12正しい方である神は、

悪者が家の中で何をしているのか知っていて、

その者にさばきを下します。

13貧しい人を助けない者は、

自分が困ったときにも助けてもらえません。

14贈り物をすれば、怒っている人も機嫌を直します。

15正しい人は喜んで正しいことをし、

悪人を恐れさせます。

16わきまえのない怠け者は、

のたれ死にするしかありません。

17毎日遊び暮らしていると貧しくなります。

酒やぜいたく品は富をもたらしません。

18最後に勝つのは、悪人ではなく正しい人です。

19口うるさく不平ばかりこぼす女といるより、

荒野に住むほうがましです。

20知恵のある人は将来に備えて貯金をし、

愚か者は考えもなしに金を使います。

21正しく思いやりのある者になろうとする人は、

充実した生活を送り、人からもたたえられます。

22知恵のある人は強い相手と戦っても負けません。

とりでに立てこもる敵も見事に打ち負かします。

23口を開かないでいれば、

苦難に陥ることもありません。

24人をばかにする者は傲慢で、

自分が一番だと思い上がっています。

25-26怠け者は働きもしないで、やたらに欲しがり、

人をうらやむことしか知りません。

しかし神を恐れる人は、喜んで人に与えます。

27神は悪人からの贈り物がきらいです。

何か下心があるときはなおさらです。

28偽証すれば罰せられ、正直に証言すれば安全です。

29悪人は強情ですが、

神を恐れる人は、悪いとわかれば素直に考え直します。

30どんなに賢明な人でも、

どんなに良い教育を受けた人でも、

主と対等にやり合うことなどできません。

31さあ、戦う準備をしなさい。

しかし、勝利は主によってもたらされます。

Asante Twi Contemporary Bible

Mmɛbusɛm 21:1-31

1Ɔhene akoma da Awurade nsam;

ɔkyerɛ no ɛkwan te sɛ asutene ma ɔkɔ baabiara a ɔpɛ.

2Onipa akwan nyinaa tene wɔ nʼani so,

nanso Awurade na ɔkari akoma.

3Sɛ woyɛ adepa ne adeɛ a ɛtene a

ɛsɔ Awurade ani sene afɔrebɔ.

4Ani a ɛtra ntɔn ne ahomasoɔ akoma,

ne amumuyɛfoɔ asetena nyinaa yɛ bɔne!

5Nsiyɛfoɔ nhyehyɛeɛ de mfasoɔ ba

sɛdeɛ ntɛmpɛ kɔwie ohia no.

6Ahonya a nkontompo tɛkrɛma de ba no

yɛ huhuro ne owuo afidie.

7Amumuyɛfoɔ basabasayɛ bɛtwe wɔn akɔ,

ɛfiri sɛ wɔmpɛ sɛ wɔyɛ deɛ ɛtene.

8Onipa a ɔdi fɔ no akwan yɛ kɔntɔnkye,

na deɛ ne ho nni asɛm no adeyɛ tene.

9Suhyɛ twɛtwɛwa ase baabi tena

yɛ sene sɛ wo ne ɔyere ntɔkwapɛfoɔ bɛtena efie.

10Omumuyɛfoɔ kɔn dɔ bɔne;

ɔnni ahummɔborɔ mma ne yɔnko.

11Sɛ wɔtwe fɛdifoɔ aso a, ntetekwaafoɔ hunu nyansa,

sɛ wɔkyerɛkyerɛ onyansafoɔ a, ɔnya nimdeɛ.

12Ɔteneneeni no nim deɛ ɛrekɔso wɔ omumuyɛfoɔ fie

na ɔde omumuyɛfoɔ no kɔ ɔsɛeɛ mu.

13Sɛ onipa sisi nʼaso wɔ mmɔborɔni su ho a

ɔno nso bɛsu afrɛ, na wɔrennye no so.

14Kokoam adekyɛ dwodwo akoma,

kɛtɛasehyɛ nso pata abufuhyeɛ.

15Sɛ wobu atɛntenenee a, teneneefoɔ anigye

nanso ɛyɛ ahunahuna ma abɔnefoɔ.

16Onipa a ɔmane firi nhunumu kwan soɔ no

bɛhome wɔ awufoɔ fekuo mu.

17Deɛ ɔdi ahosɛpɛ akyi no bɛyɛ ohiani;

deɛ ɔpɛ nsã ne ngo no rennya ne ho da.

18Amumuyɛfoɔ de wɔn nkwa to hɔ ma teneneefoɔ,

na atorofoɔ yɛ saa ma wɔn a wɔyɛ pɛ.

19Ɛyɛ sɛ wobɛtena ɛserɛ so,

sene sɛ wo ne ɔyere ntɔkwapɛfoɔ a nʼakoma ha no bɛtena.

20Nnuane pa ne ngo ayɛ onyansafoɔ fie ma,

nanso ɔkwasea di deɛ ɔwɔ nyinaa.

21Deɛ ɔti tenenee ne ɔdɔ no

ɔnya nkwa, yiedie ne animuonyam.

22Onyansafoɔ to hyɛ ahoɔdenfoɔ kuropɔn so

na ɔdwiri abandenden a wɔn werɛ hyɛ mu gu fam.

23Deɛ ɔkora nʼano ne ne tɛkrɛma no

ɔtwe ne ho firi amanenya ho.

24Ɔhantanni a ɔma ne ho so no, ne din ne “Ɔfɛdifoɔ”

ɔde ahantan ntrasoɔ yɛ adeɛ.

25Deɛ ɔkwadwofoɔ kɔn dɔ no bɛyɛ owuo ama no,

ɛfiri sɛ ne nsa mpɛ adwumayɛ.

26Ɛda mu nyinaa ɔpere sɛ ɔbɛnya bebree,

nanso ɔteneneeni deɛ, ɔma a ɔnnodo ho.

27Omumuyɛfoɔ afɔrebɔ yɛ akyiwadeɛ,

ne titire ne sɛ ɔde adwemmɔne bata ho.

28Adansekurumdini bɛyera,

na obiara a ɔtie noɔ no nso wɔbɛsɛe no.

29Amumuyɛfoɔ di akakabensɛm

na ɔteneneeni deɛ, ɔdwene nʼakwan ho.

30Nyansa, nhunumu ne nhyehyɛeɛ biara nni hɔ a

ɛbɛtumi ayɛ yie atia Awurade.

31Wɔsiesie apɔnkɔ ma ɔko da,

nanso nkonimdie yɛ Awurade dea.