エレミヤ書 50 – JCB & ASCB

Japanese Contemporary Bible

エレミヤ書 50:1-46

50

バビロンについてのメッセージ

1次は、主が預言者エレミヤを通して、カルデヤ人の国バビロンについて語ったことばです。

2「全世界の人に、バビロンは滅びると告げなさい。

その国の神であるメロダクは恥をかく。

3北から一つの国が攻め上り、この地を二度と人が住めないほど徹底的に荒らすからだ。人も家畜も逃げる。 4その時、イスラエルとユダの民は泣きながら、彼らの神であるわたしを尋ね求める。 5シオン(エルサレム)に通じる道を尋ね、故国をめざして帰る。『二度と破られない永遠の誓いを立て、主にしっかり結びつこう』と、彼らは言う。 6わたしの民は迷った羊だ。羊飼いたちはとんでもない方向に彼らを連れて行き、山の中に置き去りにした。彼らは道に迷い、どうすれば元の場所へ帰れるかと途方にくれた。 7彼らを見つけた者は彼らをさんざん食い物にし、『彼らを好きなように料理しよう。彼らは、正義の神であり、彼らの先祖の望みであった主に罪を犯したのだから』と言った。

8しかし今度は、

カルデヤ人の国バビロンから逃げ出すのだ。

わたしの民を故国に連れ帰りなさい。

9わたしは北方の強い国々の軍隊を奮い立たせ、

バビロンに敵対させるからだ。

バビロンは滅びる。

敵の矢は的をめがけて飛んで来て、一本もはずれない。

10バビロンは丸裸になる。

11わたしの民から身ぐるみはぎ取ったカルデヤ人よ。

おまえたちは喜び、

みずみずしい草の茂る放牧地の牛のように肥え太り、

種馬のようにいなないても、

12おまえたちの母は恥をかいて顔を伏せる。

おまえたちは一番弱い国となり、

荒野となり、乾ききった砂漠となるからだ。

13わたしの怒りによって、

バビロンはさびれた荒れ地となる。

そこを通り過ぎる者は血の気を失い、

そのすべての傷を見てあざける。

14周りを囲むすべての国々よ、

バビロンと戦う準備をしなさい。

弓を引く者は、バビロンをめがけて矢を放て。

彼は神に逆らって罪を犯したのだから、矢を惜しまず、

容赦なく射かけるのだ。

15四方から、いっせいにときの声を上げなさい。

城壁はくずれ、バビロンは降伏する。

わたしはとうとう復讐した。

バビロンがしたとおりのことを、やり返しなさい。

16畑で働く外国人は、みな逃げなさい。

敵の軍勢が攻めて来るから、

自分の国に走って帰りなさい。

17イスラエル人はライオンに追われる羊のようだ。初めはアッシリヤの王がその肉を食い、次にはバビロンのネブカデネザル王が、骨まで食いつくした。」 18そこで、イスラエルの神である天の軍勢の主は、こう言います。「わたしは今度は、アッシリヤを罰したように、バビロンの王とその国に罰を加える。 19わたしはイスラエル人を故国に連れ戻す。彼らはカルメルとバシャンで草を食べ、もう一度、エフライムとギルアデの山々で幸せに暮らすようになる。 20その日には、イスラエルにもユダにも、罪は一つも見当たらなくなる。わたしは残った者たちを赦すからだ。

21わたしの勇士たちよ。

メラタイム(南部バビロニヤ)と

ペコデ(東部バビロニヤ)に攻め上りなさい。

わたしがさばこうとしている反逆の国バビロンに、

威勢よく進撃しなさい。

命令しておいたとおり、彼らを根絶やしするのだ。

22国中に戦いの雄たけび、

大きな破滅の叫びが上がるように。

23地上のすべての国々を打った強力な金槌は、

粉々になった。

バビロンは国々の中で、荒れ果てた地となった。

24バビロンよ。

わたしがおまえに罠をしかけ、おまえを捕まえた。

おまえがわたしに戦いをいどんだからだ。

25わたしは兵器庫を開き、

敵に怒りを表そうと武器を取り出した。

バビロンに降りかかった恐怖は、

天の軍勢の主であるわたしが指図したものだ。

26遠くから来てバビロンに攻めかかりなさい。

穀物倉に押し入り、城壁と家々を壊して高く積み上げ、

とことん荒らすのだ。

めぼしいものは何一つ残してはならない。

27家畜にまで、のろいが下るように。

それを一頭残らず殺すのだ。

バビロンの荒廃の時がきたのだから。

28だが、わたしの民は逃げ出す。

彼らは故国に逃れ、

彼らの神であるわたしが怒りに燃え、

神殿を壊した者たちに仕返ししたと報告する。

29弓を引く者をバビロンに呼び集めなさい。

この都を包囲し、

蟻一匹はい出るすきもないようにするのだ。

バビロンがほかの国々にしたとおりに報いなさい。

彼らはイスラエルのきよい神であるわたしに

大言壮語し、公然と反抗したからだ。

30若者は路上に倒れて死に、勇士は皆殺しになる。

31思い上がっている者たちよ。

わたしはおまえたちの敵になる。

おまえたちのさばきの日が、ついにきたのだ。

32高ぶる国よ。

おまえはつまずいて倒れるが、だれも起こしてくれない。

わたしが町々に火をつけ、何もかも灰にするからだ。」

33天の軍勢の主はこう言います。「捕虜になったイスラエルとユダの民は虐待されている。主人たちは彼らを釈放しようとしない。 34だが、彼らを救い出す者は強く、その名は天の軍勢の主だ。わたしは彼らの訴えを聞き、彼らが自由の身となり、再びイスラエルの地で平穏に暮らせるように取り計らう。だが、バビロンの住民に安息はない。

35破滅の剣がカルデヤ人に切りかかる。

その剣はバビロンの住民を、

重立った者も知恵のある者も区別なしに切りまくる。

36賢い助言者も愚かになり、

何ものをも恐れない勇士もあわてふためく。

37戦いが起こって、馬も戦車ものみ尽くす。

同盟を結んだほかの国々の者たちは、

女のように弱くなり、財宝はみな略奪される。

38そればかりか、水の補給さえなくなる。

どうして、このようになるのだろうか。

国中に神々の像が立ち、

民が熱心に偶像を慕っているからだ。

39バビロンの都は、だちょうや山犬、荒野の野獣の住みかとなり、人は二度と住みつかない。永久に荒れ果てた地となる。 40わたしは、ソドムとゴモラとその近くの町々を滅ぼしたように、バビロンを滅ぼす。これらの町々に人が住まなくなったように、バビロンにも人が寄りつかなくなる。」

41北から大軍が押し寄せて来ます。神が多くの国から呼び集めた王たちが、この軍隊を指揮しています。 42彼らは完全武装していて、残忍で容赦しません。その雄たけびは、海辺に打ち寄せる波のように響き渡ります。バビロンよ。彼らは戦いのしたくを整え、馬に乗って攻めかかります。 43バビロンの王は、敵が来たという報告を受けると、肩を落としました。産みの苦しみをしている女のように、恐怖の苦痛に取りつかれたからです。 44「ヨルダンの密林から出て、草を食べている羊に飛びかかるライオンのような侵略者が、彼らに突然襲いかかるようにする。彼らを守る者たちを追い払い、わたしの気に入った指導者を立てる。わたしのような者がいるだろうか。わたしの決めたことに反抗する支配者が、どこにいるだろうか。だれがわたしを呼びつけて、説明を求めることができようか。 45カルデヤ人の国バビロンへの、わたしの計画を聞きなさい。

小さな子どもたちでさえ、奴隷になって引かれて行く。

身の毛もよだつほど恐ろしいことではないか。

46バビロンの倒れる地響きで、全地は揺れ動く。

その断末魔の叫びは、世界の隅々に届く。」

Asante Twi Contemporary Bible

Yeremia 50:1-46

Asɛm A Ɛfa Babilonia Ho

1Asɛm a Awurade nam odiyifoɔ Yeremia so ka faa Babilonia ne Babiloniafoɔ asase ho nie:

2“Mommɔ no dawuro na mompae mu nka wɔ amanaman mu.

Mompagya frankaa na mompae mu nka;

na momma wɔnte sɛ,

‘Wɔbɛfa Babilonia;

wɔbɛgu Bel anim ase,

na ehu bɛhyɛ Merodak ma.

Wɔbɛgu ne nsɛsodeɛ anim ase

na ehu bɛhyɛ nʼahoni ma.’

3Ɔman bi firi atifi fam bɛto ahyɛ ne so

na wɔbɛyɛ nʼasase amanfo.

Obiara rentena so;

nnipa ne mmoa bɛdwane afiri so.

4“Nna no mu ne saa ɛberɛ no,”

Awurade na ɔseɛ,

“Israelfoɔ ne Yudafoɔ bɛka abom

de nisuo akɔhwehwɛ wɔn Awurade, wɔn Onyankopɔn.

5Wɔbɛbisa ɛkwan a ɛkɔ Sion

na wɔde wɔn ani akyerɛ hɔ.

Wɔbɛba de wɔn ho abɛbɔ Awurade

wɔ daa apam a wɔn

werɛ remfiri mu.

6“Me nkurɔfoɔ ayɛ nnwan a wɔayera;

wɔn nnwanhwɛfoɔ ama wɔafom ɛkwan

ma wɔkyinkyinii mmepɔ so.

Wɔkyinkyinii bɛpɔ ne kokoɔ so

na wɔn werɛ firii wɔn ankasa homebea.

7Obiara a ɔhunuu wɔn no tetee wɔn mu;

wɔn atamfoɔ kaa sɛ, ‘Yɛn nni fɔ,

ɛfiri sɛ wɔyɛɛ bɔne tiaa Awurade, wɔn nokorɛ didibea no,

Awurade wɔn agyanom anidasoɔ no.’

8“Monnwane mfiri Babilonia;

momfiri Babiloniafoɔ asase so,

na monyɛ sɛ mpapo a wɔdi nnwankuo anim.

9Mɛkanyane amanaman akɛseɛ nkabom

afiri atifi fam asase so de wɔn abɛtia Babilonia.

Wɔbɛgyinagyina wɔn afa atia no,

wɔbɛfiri atifi fam ako afa no.

Wɔn agyan bɛyɛ sɛ nnɔmmarima a wɔakwadare akodie mu,

wɔn a wɔmmfa nsapan nsane wɔn akyi.

10Enti wɔbɛfom Babilonia;

wɔn a wɔfom no nyinaa bɛnya afodeɛ bebree,”

Awurade na ɔseɛ.

11“Esiane sɛ mo ani gye na modi ahurisie,

mo a mofom mʼagyapadeɛ,

sɛ mohurihuri anigyeɛ so te sɛ nantwiforo a ɔwɔ ɛserɛ frɔmm mu

na mosu te sɛ apɔnkɔnini enti,

12Wo maame ani bɛwu pa ara;

deɛ ɔwoo woɔ anim bɛgu ase.

Ɔbɛyɛ akumaa wɔ amanaman no mu,

ɛserɛ, asase wesee ne anweatam.

13Awurade abufuo enti, obiara rentena hɔ

na ɛbɛda mpan korakora.

Wɔn a wɔtwam wɔ Babilonia nyinaa ho bɛdwiri wɔn na wɔadi ne ho fɛ

ɛsiane nʼapirakuro nyinaa enti.

14“Monnyinagyina mo afa ntwa Babilonia ho nhyia,

mo a moto agyan nyinaa.

Monto no! Monnnya bɛmma biara,

ɛfiri sɛ wayɛ bɔne atia Awurade.

15Monteam ntia no wɔ afanan nyinaa!

Ɔma ne nsa so, nʼaban denden bubu,

wɔdwiri nʼafasuo gu fam.

Esiane sɛ yei yɛ Awurade aweretɔ no enti,

montɔ ne so were;

monyɛ no sɛdeɛ wayɛ afoforɔ no.

16Monyi ogufoɔ mfiri Babilonia,

ɔne ɔtwafoɔ a ɔkura ne kantankrankyi wɔ ɔtwa berɛ mu no.

Esiane ɔhyɛsofoɔ no akofena enti

obiara nsane nkɔ ne nkurɔfoɔ mu,

obiara nnwane nkɔ nʼankasa asase so.

17“Israel yɛ nnwankuo a wɔahwete

a agyata apam wɔn.

Deɛ ɔdii ɛkan tetee ne mu

yɛ Asiriahene;

na deɛ ɔdwerɛɛ ne nnompe akyire no

yɛ Babiloniahene Nebukadnessar.”

18Ɛno enti, yei ne deɛ Asafo Awurade, Israel Onyankopɔn seɛ:

“Mɛtwe Babiloniahene ne nʼasase aso

sɛdeɛ metwee Asiriahene aso no.

19Na mede Israel bɛsane aba nʼankasa adidibea.

Ɔbɛdidi wɔ Karmel ne Basan;

ɔbɛmee wɔ Efraim ne Gilead nkokoɔ so.

20Saa nna no ne saa ɛberɛ no,”

Awurade na ɔsɛ,

“Wɔbɛhwehwɛ Israel afɔbuo mu,

nanso wɔrennya bi,

wɔbɛhwehwɛ Yuda nnebɔne mu,

nanso wɔrenhunu bi,

ɛfiri sɛ, mede nkaeɛfoɔ a megyaa wɔn no bɔne bɛkyɛ wɔn.

21“Monto nhyɛ Merataim asase so

ne nnipa a wɔte Pekod.

Montaa wɔn, monkunkum wɔn

na monsɛe wɔn korakora,”

Awurade na ɔseɛ.

“Monyɛ biribiara a mahyɛ mo no.

22Ɔko mu gyegyeegye wɔ asase no so,

ɔsɛeɛ kɛseɛ nnyegyeɛ!

23Hwɛ sɛdeɛ wɔabubu na wɔabobɔ

asase nyinaa so asaeɛ!

Hwɛ sɛdeɛ Babilonia ada mpan

wɔ amanaman no mu!

24Mesum wo afidie Ao Babilonia,

na ɛyii wo ansa na worehunu;

wɔhunu wo kyeree wo

ɛfiri sɛ woko tiaa Awurade.

25Awurade abue nʼakodeɛ akoradan

na wayi nʼabufuhyeɛ akodeɛ de apue,

ɛfiri sɛ Otumfoɔ Awurade wɔ adwuma yɛ

wɔ Babiloniafoɔ asase so.

26Momfiri akyirikyiri mmra ne so.

Mommubu nʼasan no ani;

monhɔre no sie sɛ ayuo akuakuo.

Monsɛe no korakora

na monnnya no nkaeɛfoɔ biara.

27Monkunkum nʼanantwinini nyinaa;

momfa wɔn nkɔ ma wɔnkum wɔn!

Musuo nka wɔn! Ɛfiri sɛ wɔn da no aduru,

ɛberɛ a wɔde bɛtwe wɔn aso no.

28Montie akobɔfoɔ ne adwanefoɔ a wɔfiri Babilonia no

sɛ wɔreka wɔ Sion

sɛdeɛ Awurade, yɛn Onyankopɔn atɔ were

nʼasɔrefie ho aweretɔ.

29“Momfrɛ agyantofoɔ nkɔtoa Babilonia,

wɔn a wɔto agyan nyinaa.

Montwa ne ho nhyia;

momma obiara nnwane.

Montua ne nneyɛɛ so ka;

monyɛ no sɛdeɛ wayɛ.

Ɛfiri sɛ, wabu Awurade animtia,

Israel kronkronni no.

30Enti ne mmeranteɛ bɛtotɔ wɔ mmɔntene so;

wɔbɛtɔre nʼasraafoɔ nyinaa ase saa ɛda no,”

Awurade na ɔseɛ.

31“Hwɛ, mekyiri wo, Ao ɔhantanni.”

Awurade, Asafo Awurade na ɔseɛ,

“ɛfiri sɛ wo da no aduru

ɛberɛ a wɔde bɛtwe wʼaso no.

32Ɔhantanni no bɛsunti na wahwe ase

obiara rempagya no;

mɛto ne nkuro mu ogya

na ahye wɔn a atwa ne ho ahyia nyinaa.”

33Yei ne deɛ Asafo Awurade seɛ:

“Wɔhyɛ Israelfoɔ so,

na Yudafoɔ nso saa ara.

Wɔn nnommumfafoɔ no kura wɔn denden

a wɔmpɛ sɛ wɔgyaa wɔn ma wɔkɔ.

34Nanso, wɔn Gyefoɔ yɛ ɔhoɔdenfoɔ;

ne din ne Asafo Awurade.

Ɔbɛdi wɔn asɛm ama wɔn anibereɛ so

sɛdeɛ ɔde ahotɔ bɛba wɔn asase no so,

na wɔn a wɔte Babilonia no deɛ, wahyɛ wɔn ahometeɛ.

35“Akofena bi bɛsɔre atia Babiloniafoɔ!”

Awurade na ɔseɛ.

“Ɛbɛtia wɔn a wɔte Babilonia

na atia nʼadwumayɛfoɔ ne nʼanyansafoɔ!

36Akofena bi bɛsɔre atia nʼadiyifoɔ atorofoɔ!

Wɔbɛdane nkwaseafoɔ.

Akofena bi bɛsɔre atia nʼakofoɔ!

Ehu bɛhyɛ wɔn ma.

37Akofena bi bɛsɔre atia nʼapɔnkɔ ne ne nteaseɛnam

ne amanfrafoɔ a wɔwɔ wɔn mu nyinaa!

Wɔbɛdane mmaa.

Akofena bi bɛsɔre atia nʼademudeɛ!

Wɔbɛfom.

38Ɔweɛ wɔ ne nsuo ahodoɔ so!

Ɛbɛwewe.

Ɛfiri sɛ ɛyɛ ahoni asase,

ahoni a ehu bɛma wɔabobɔ adam.

39“Enti ɛserɛ so mmoa ne mpataku bɛtena hɔ,

na ɛhɔ na ɔpatuo bɛtena.

Obiara rentena so bio

ɛfiri awoɔ ntoatoasoɔ kɔsi awoɔ ntoatoasoɔ.

40Sɛdeɛ Onyankopɔn tuu Sodom ne Gomora

ne wɔn nkurotoɔ guiɛ no,”

Awurade na ɔseɛ,

“saa ara na obiara rentena hɔ;

onipa biara rentena mu.

41“Monhwɛ! Akodɔm bi firi atifi fam reba;

ɔman kɛseɛ ne ahemfo bebree,

wɔrehwanyane wɔn afiri nsase ano.

42Wɔkurakura bɛmma ne pea;

wɔn tirim yɛ den, na wɔnni ahummɔborɔ.

Wɔn nnyegyeeɛ te sɛ ɛpo a ɛrehuru soɔ.

Sɛ wɔtete wɔn apɔnkɔ so a,

wɔba sɛ mmarima a wɔrekɔ sa

abɛto ahyɛ wo so, Ao Ɔbabaa Babilonia.

43Babiloniahene ate wɔn ho nsɛm,

ne nsa sesa ne ho kwa.

Ahohiahia akyekyere no;

ɔyea a ɛte sɛ ɔbaa a ɔrekyem awoɔ so.

44Sɛdeɛ gyata a ɔfiri Yordan nkyɛkyerɛ mu

rekɔ adidibea frɔmfrɔm no,

saa ara na mɛtaa Babilonia so afiri nʼasase so wɔ ɛberɛ tiawa bi mu.

Hwan ne deɛ mayi no sɛ ɔnyɛ yei?

Hwan na ɔte sɛ me, na hwan na ɔbɛtumi ne me adi asie?

Na odwanhwɛfoɔ bɛn na ɔbɛtumi asɔre atia me?”

45Enti tie deɛ Awurade ahyehyɛ atia Babilonia,

deɛ wabɔ ne tirim sɛ ɔbɛyɛ de atia Babiloniafoɔ asase nie:

Nnwankuo no mu nkumaa no mpo, wɔbɛtwe wɔn akɔ;

wɔn enti ɔbɛsɛe adidibea no koraa.

46Babilonia nnommumfa nnyegyeeɛ bɛma asase awoso;

ne nteateam bɛgyegye wɔ amanaman no mu.