إرميا 9 – NAV & ASCB

Ketab El Hayat

إرميا 9:1-26

1يَا لَيْتَ رَأْسِي فَيْضُ مِيَاهٍ، وَعَيْنَيَّ يَنْبُوعُ دُمُوعٍ، فَأَبْكِيَ نَهَاراً وَلَيْلاً قَتْلَى بِنْتِ شَعْبِي 2يَا لَيْتَ لِي فِي الصَّحْرَاءِ مَبِيتَ عَابِرِ سَبِيلٍ، فَأَهْجُرَ شَعْبِي وَأَنْطَلِقَ بَعِيداً عَنْهُمْ، لأَنَّهُمْ جَمِيعاً زُنَاةٌ وَجَمَاعَةُ خَوَنَةٍ. 3«قَدْ وَتَّرُوا أَلْسِنَتَهُمْ كَقِسِيٍّ جَاهِزَةٍ لِيُطْلِقُوا الأَكَاذِيبَ الَّتِي تَقَوَّلُوا بِها فِي الأَرْضِ مِنْ دُونِ الْحَقِّ، إِذْ أَنَّهُمُ انْتَهَوْا مِنْ شَرٍّ إِلَى شَرٍّ، وَإِيَّايَ لَمْ يَعْرِفُوا» يَقُولُ الرَّبُّ. 4«لِيَحْتَرِسْ كُلُّ وَاحِدٍ مِنْ جَارِهِ، وَلا يَثِقْ بِأَحَدٍ مِنْ أَقْرِبَائِهِ، لأَنَّ كُلَّ قَرِيبٍ مُخَادِعٌ، وَكُلَّ صَاحِبٍ وَاشٍ. 5كُلُّ وَاحِدٍ مِنْهُمْ يَخْدَعُ جَارَهُ وَلا يَنْطِقُونَ بِالصِّدْقِ. دَرَّبُوا أَلْسِنَتَهُمْ عَلَى قَوْلِ الْكَذِبِ، وَأَرْهَقُوا أَنْفُسَهُمْ فِي ارْتِكَابِ الإِثْمِ. 6يَجْمَعُونَ ظُلْماً فَوْقَ ظُلْمٍ، وَخِدَاعاً عَلَى خِدَاعٍ، وَأَبَوْا أَنْ يَعْرِفُونِي».

7لِذَلِكَ يُعْلِنُ الرَّبُّ الْقَدِيرُ: «هَا أَنَا أُمَحِّصُهُمْ وَأَمْتَحِنُهُمْ، إِذْ أَيُّ شَيْءٍ آخَرَ يُمْكِنُ أَنْ أَفْعَلَهُ عِقَاباً لِخَطَايَا أُورُشَلِيمَ؟ 8لِسَانُهُمْ كَسَهْمٍ قَاتِلٍ يَتَفَوَّهُ بِالْكَذِبِ. وَبِفَمِهِ يُخَاطِبُ جَارَهُ بِحَدِيثِ السَّلامِ، أَمَّا فِي قَلْبِهِ فَيَنْصِبُ لَهُ كَمِيناً. 9أَلا أُعَاقِبُهُمْ عَلَى هَذِهِ الأُمُورِ؟» يَقُولُ الرَّبُّ. «أَلا أَنْتَقِمُ لِنَفْسِي مِنْ أُمَّةٍ كَهَذِهِ؟»

10سَأَنْتَحِبُ وَأَنُوحُ عَلَى الْجِبَالِ وَأَنْدُبُ عَلَى مَرَاعِي الْبَرِّيَّةِ لأَنَّهَا احْتَرَقَتْ وَأَوْحَشَتْ، فَلا يَجْتَازُ بِها عَابِرٌ وَلا يَتَرَدَّدُ فِيهَا صَوْتُ الْقُطْعَانِ، وَقَدْ هَجَرَتْهَا طُيُورُ السَّمَاءِ وَالْوُحُوشُ. 11«سَأَجْعَلُ أُورُشَلِيمَ رُجْمَةَ خَرَابٍ، وَمَأْوَى لِبَنَاتِ آوَى، وَأُحَوِّلُ مُدُنَ يَهُوذَا إِلَى قَفْرٍ مَهْجُورٍ». 12مَنْ هُوَ الإِنْسَانُ الْحَكِيمُ حَتَّى يَفْهَمَ هَذَا؟ وَمَنْ خَاطَبَهُ فَمُ الرَّبِّ حَتَّى يُعْلِنَهَا؟ لِمَاذَا خَرِبَتِ الأَرْضُ، وَأَوْحَشَتْ كَالْبَرِّيَّةِ فَلا يَقْطَعُهَا عَابِرٌ؟ 13وَيَقُولُ الرَّبُّ: «لأَنَّهُمْ نَبَذُوا شَرِيعَتِي الَّتِي وَضَعْتُهَا أَمَامَهُمْ، وَلَمْ يُطِيعُوا صَوْتِي أَوْ يَسْلُكُوا بِمُقْتَضَاهَا، 14بَلْ ضَلُّوا وَرَاءَ عِنَادِ قُلُوبِهِمْ، وَانْسَاقُوا خَلْفَ آلِهَةِ الْبَعْلِيمِ الَّتِي لَقَّنَهُمْ آبَاؤُهُمْ عِبَادَتَهَا. 15لِذَلِكَ هَا أَنَا أُطْعِمُ هَذَا الشَّعْبَ طَعَاماً مُرّاً، وَأَسْقِيهِمْ مَاءً مَسْمُوماً، 16وَأُشَتِّتُهُمْ بَيْنَ الأُمَمِ الَّتِي لَمْ يَعْرِفُوهَا هُمْ وَلا آبَاؤُهُمْ، وَأَجْعَلُ سَيْفَ الدَّمَارِ يَتَعَقَّبُهُمْ حَتَّى أُفْنِيَهُمْ».

17وَهَذَا مَا يُعْلِنُهُ الرَّبُّ الْقَدِيرُ: «تَأَمَّلُوا وَاسْتَدْعُوا النَّادِبَاتِ لِيَأْتِينَ، وَأَرْسِلُوا إِلَى الْحَكِيمَاتِ فَيُقْبِلْنَ. 18لِيُسْرِعْنَ حَتَّى يُطْلِقْنَ أَصْوَاتَهُنَّ عَلَيْنَا بِالنَّدْبِ فَتَذْرِفَ عُيُونُنَا دُمُوعاً، وَتَفِيضَ أَجْفَانُنَا مَاءً. 19هَا صَوْتُ رِثَاءٍ قَدْ تَجَاوَبَ فِي صِهْيَوْنَ: مَا أَشَدَّ دَمَارَنَا، وَمَا أَعْظَمَ عَارَنَا، لأَنَّنَا قَدْ فَارَقْنَا أَرْضَنَا، وَلأَنَّهُمْ قَدْ هَدَمُوا مَسَاكِنَنَا!» 20فَاسْمَعْنَ أَيَّتُهَا النِّسَاءُ قَضَاءَ الرَّبِّ، وَلْتَفْهَمْ آذَانُكُنَّ كَلِمَةَ فَمِهِ: لَقِّنَّ بَنَاتِكُنَّ الرِّثَاءَ، وَلْتُعَلِّمْ كُلٌّ مِنْهُنَّ صَاحِبَتَهَا النَّدْبَ، 21فَإِنَّ الْمَوْتَ قَدْ تَسَلَّقَ إِلَى كُوَانَا وَتَسَلَّلَ إِلَى قُصُورِنَا، فَاسْتَأْصَلَ الأَطْفَالَ مِنَ الشَّوَارِعِ وَالشُّبَّانَ مِنَ السَّاحَاتِ. 22وَهَذَا مَا يُعْلِنُهُ الرَّبُّ: «سَتَتَهَاوَى جُثَثُ النَّاسِ مِثْلَ نُفَايَةٍ عَلَى وَجْهِ الْحَقْلِ، وَتَتَسَاقَطُ كَقَبَضَاتٍ وَرَاءَ الْحَاصِدِ، وَلَيْسَ مَنْ يَجْمَعُهَا».

23«فَلا يَفْتَخِرَنَّ الْحَكِيمُ بِحِكْمَتِهِ، وَلا يَزْهُوَنَّ الْجَبَّارُ بِجَبَرُوتِهِ، وَلا الْغَنِيُّ بِثَرْوَتِهِ. 24بَلْ لِيَفْتَخِرِ الْمُفْتَخِرُ بِأَنَّهُ يُدْرِكُ وَيَعْرِفُنِي أَنِّي أَنَا الرَّبُّ الَّذِي يُمَارِسُ الرَّحْمَةَ وَالْعَدْلَ وَالْبِرَّ فِي الأَرْضِ لأَنِّي أُسَرُّ بِها».

25«هَا أَيَّامٌ مُقْبِلَةٌ»، يَقُولُ الرَّبُّ، «أُعَاقِبُ فِيهَا كُلَّ مَخْتُونٍ وَأَغْلَفَ 26أَهْلَ مِصْرَ وَيَهُوذَا وَأَدُومَ وَبَنِي عَمُّونَ وَمُوآبَ، وَسَائِرَ الْمُقِيمِينَ فِي الصَّحْرَاءِ مِمَّنْ يَقُصُّونَ شَعْرَ أَصْدَاغِهِمْ، لأَنَّ جَمِيعَ الشُّعُوبِ غُلْفٌ، أَمَّا كُلُّ بَيْتِ إِسْرَائِيلَ فَإِنَّهُمْ ذَوُو قُلُوبٍ غَلْفَاءَ».

Asante Twi Contemporary Bible

Yeremia 9:1-26

1Ao, sɛ me etiri yɛ asutire,

na mʼaniwa yɛ nisuo abura a,

anka mɛsu awia ne anadwo

ama me nkurɔfoɔ a wɔakunkum wɔn no.

2Ao, sɛ mewɔ akwantufoɔ asoeɛ

wɔ anweatam no so a,

anka mɛgya me nkurɔfoɔ hɔ

na mafiri wɔn nkyɛn;

ɛfiri sɛ wɔn nyinaa yɛ awaresɛefoɔ,

nnipa kuo a wɔnni nokorɛ.

3“Wɔsiesie wɔn tɛkrɛma

te sɛ agyan de di atorɔ;

Ɛnyɛ nokorɛ so na wɔnam

di yie wɔ asase yi so.

Wɔyɛ bɔne toatoa so;

na wɔnnye me nto mu,”

Awurade na ɔseɛ.

4“Monhwɛ yie wɔ mo nnamfonom ho;

monnnye mo nuammarima mpo nni.

Ɛfiri sɛ onuabarima biara yɛ ɔdaadaafoɔ,

na adamfo biara yɛ osekuni.

5Adamfo daadaa adamfo,

na wɔn mu biara nka nokorɛ.

Wɔn tɛkrɛma akokwa atorodie mu,

na wɔde bɔneyɛ ha wɔn ho.

6Wote nnaadaa mfimfini;

na wɔn nnaadaa mu wɔmpɛ sɛ wɔgye me to mu,”

sɛdeɛ Awurade seɛ nie.

7Ɛno enti, sei na Asafo Awurade seɛ,

“Hwɛ, mɛnane wɔn asɔ wɔn ahwɛ,

na ɛdeɛn bio na mɛtumi ayɛ

ɛsiane me nkurɔfoɔ yi bɔne nti?

8Wɔn tɛkrɛma yɛ agyan a ano wɔ borɔ;

ɛka nnaadaasɛm.

Obiara kasa asomdwoeɛ mu kyerɛ ne yɔnko,

nanso nʼakoma mu deɛ, ɔsum no afidie.

9Ɛnsɛ sɛ metwe wɔn aso wɔ yei ho?”

Sei na Awurade seɛ.

“Ɛnsɛ sɛ mʼankasa metɔ

ɔman a ɛte sei so awere anaa?”

10Mɛsu na mɛtwa adwo ama mmepɔ no,

mɛbɔ abubuo a ɛfa anweatam adidibea ho.

Ayɛ fo na obi mfa hɔ bio,

na wɔnte anantwie su wɔ hɔ.

Ewiem nnomaa no atutu kɔ

na mmoa no nso adwane kɔ.

11“Mɛyɛ Yerusalem mmubuiɛ sie,

sakraman atuo;

na mɛma Yuda nkuro ada mpan

sɛdeɛ obiara ntumi ntena hɔ.”

12Onipa bɛn na ɔnim nyansa ara sɛ ɔbɛte yei ase? Hwan na Awurade akyerɛkyerɛ no a ɔbɛtumi akyerɛ aseɛ? Adɛn enti na wɔasɛe asase no ama ada mpan sɛ anweatam a obiara ntumi mfa soɔ?

13Awurade kaa sɛ, “Esiane sɛ wɔapo me mmara a mehyɛ maa wɔn no enti, wɔanyɛ ɔsetie amma me na wɔanni me mmara so. 14Mmom, wɔadi wɔn akoma asoɔden akyi, wɔadi Baalnom akyi sɛdeɛ wɔn agyanom kyerɛɛ wɔn no.” 15Ɛno enti, deɛ Asafo Awurade, Israel Onyankopɔn no seɛ nie: “Hwɛ, mɛma saa nnipa yi adi aduane a ɛyɛ nwono na wɔanom nsuo a wɔde awuduro afra. 16Mɛbɔ wɔn ahwete amanaman a wɔn anaa wɔn agyanom nnim so, na mede akofena bɛtaa wɔn kɔsi sɛ mɛsɛe wɔn.”

17Sɛdeɛ Awurade tumfoɔ seɛ nie:

“Dwene ho! Frɛ mmaa agyaadwotwafoɔ no,

frɛ wɔn a wɔakwadare mu pa ara.

18Ma wɔmmra ntɛm

mmesu ngu yɛn so

kɔsi sɛ yɛn ani so bɛtaataa nisuo

na nisuo adware yɛn.

19Wɔte agyaadwotwa nnyegyeeɛ firi Sion sɛ,

‘Wɔasɛe yɛn!

Yɛn anim agu ase yie!

Ɛsɛ sɛ yɛtu firi yɛn asase so

ɛfiri sɛ, yɛn afie abubu.’ ”

20Afei, Ao mmaa, montie Awurade asɛm;

monyɛ aso mma nsɛm a ɛfiri nʼanom.

Monkyerɛ mo mmammaa sɛdeɛ wɔtwa dwo;

monkyerɛ mo ho mo ho abubuo bɔ.

21Owuo aforo afa yɛn mpomma mu

ahyɛne yɛn aban mu;

apamo mmɔfra afiri mmɔntene so

ne mmeranteɛ afiri ɔman adwaberem.

22Ka sɛ, “Sei na Awurade seɛ,

“ ‘Nnipa afunu bɛdeda hɔ

te sɛ sumina a ɛgugu petee mu,

te sɛ aburoo a otwafoɔ atwa agu nʼakyi

a obiara mmoaboaa ano.’ ”

23Yei ne deɛ Awurade seɛ:

“Mma onyansafoɔ mfa ne nyansa nhyehyɛ ne ho

anaa ɔhoɔdenfoɔ mfa nʼahoɔden nhyehyɛ ne ho

anaa ɔdefoɔ mfa nʼahonya nhyehyɛ ne ho.

24Mmom ma deɛ ɔhyehyɛ ne ho nhyehyɛ ne ho sɛ

ɔwɔ nhunumu, na ɔnim sɛ,

me ne Awurade a ɔyɛ adɔeɛ,

na ɔbu atɛntenenee na ɔyɛ adetenenee wɔ asase so

ɛfiri sɛ yeinom na ɛsɔ mʼani,”

sɛdeɛ Awurade seɛ nie.

25“Nna bi reba,” Awurade na ɔseɛ, “A mɛtwe wɔn a wɔatwa twetia wɔ honam fam nko ara no nyinaa aso: 26Misraimfoɔ, Yudafoɔ, Edomfoɔ, Amonfoɔ, Moabfoɔ ne wɔn a wɔtete anweatam a ɛwɔ akyirikyiri nsase so nyinaa. Na nokorɛm, saa aman yi nyinaa yɛ momonotofoɔ na mpo Israel fiefoɔ nyinaa yɛ akoma mu momonotofoɔ.”