The Message

Revelation 14

A Perfect Offering

11-2 I saw—it took my breath away!—the Lamb standing on Mount Zion, 144,000 standing there with him, his Name and the Name of his Father inscribed on their foreheads. And I heard a voice out of Heaven, the sound like a cataract, like the crash of thunder.

2-5 And then I heard music, harp music and the harpists singing a new song before the Throne and the Four Animals and the Elders. Only the 144,000 could learn to sing the song. They were bought from earth, lived without compromise, virgin-fresh before God. Wherever the Lamb went, they followed. They were bought from humankind, firstfruits of the harvest for God and the Lamb. Not a false word in their mouths. A perfect offering.

Voices from Heaven

6-7 I saw another Angel soaring in Middle-Heaven. He had an Eternal Message to preach to all who were still on earth, every nation and tribe, every tongue and people. He preached in a loud voice, “Fear God and give him glory! His hour of judgment has come! Worship the Maker of Heaven and earth, salt sea and fresh water!”

A second Angel followed, calling out, “Ruined, ruined, Great Babylon ruined! She made all the nations drunk on the wine of her whoring!”

9-11 A third Angel followed, shouting, warning, “If anyone worships the Beast and its image and takes the mark on forehead or hand, that person will drink the wine of God’s wrath, prepared unmixed in his chalice of anger, and suffer torment from fire and brimstone in the presence of Holy Angels, in the presence of the Lamb. Smoke from their torment will rise age after age. No respite for those who worship the Beast and its image, who take the mark of its name.”

12 Meanwhile, the saints stand passionately patient, keeping God’s commands, staying faithful to Jesus.

13 I heard a voice out of Heaven, “Write this: Blessed are those who die in the Master from now on; how blessed to die that way!”

“Yes,” says the Spirit, “and blessed rest from their hard, hard work. None of what they’ve done is wasted; God blesses them for it all in the end.”

Harvest Time

14-16 I looked up, I caught my breath!—a white cloud and one like the Son of Man sitting on it. He wore a gold crown and held a sharp sickle. Another Angel came out of the Temple, shouting to the Cloud-Enthroned, “Swing your sickle and reap. It’s harvest time. Earth’s harvest is ripe for reaping.” The Cloud-Enthroned gave a mighty sweep of his sickle, began harvesting earth in a stroke.

17-18 Then another Angel came out of the Temple in Heaven. He also had a sharp sickle. Yet another Angel, the one in charge of tending the fire, came from the Altar. He thundered to the Angel who held the sharp sickle, “Swing your sharp sickle. Harvest earth’s vineyard. The grapes are bursting with ripeness.”

19-20 The Angel swung his sickle, harvested earth’s vintage, and heaved it into the winepress, the giant winepress of God’s wrath. The winepress was outside the City. As the vintage was trodden, blood poured from the winepress as high as a horse’s bridle, a river of blood for two hundred miles.

Nádej pre kazdého

Zjavenie Apoštola Jána 14

Baránok so svojimi vyvolenými

1 Potom som videl Baránka, ako stojí na vrchu Sion, a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo majú na čele napísané jeho meno i meno jeho Otca.

A začul som hlas z neba ako hukot mohutného vodopádu alebo burácanie hromu a zároveň ten hlas znel ako nádherný chorál sprevádzaný harfami.

Pred Božím trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami spievala sa nová pieseň. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc z obyvateľov zeme, ktorí boli vykúpení.

Zostali verní svojmu Pánovi a nepoškvrnili sa so ženami. Nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Ako prví z ľudí boli Kristovou obeťou vykúpení pre Boha a pre Baránka.

Ich ústa nikdy nevyslovili lož a nenájde sa na nich nijaká škvrna.

Traja anjeli ohlasujú súd

Potom som videl anjela, ako letí stredom nebeskej klenby. Niesol radostnú správu o vykúpení, ktorá má večnú platnosť. Ohlasoval ju všetkým obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku i rase.

Volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte mu česť! Nastáva chvíľa jeho konečného súdu! Pokloňte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd!"

Za ním letel druhý anjel a volal: Padol Babylon, padlo to veľké mesto, ktoré zvádzalo všetky národy a strhávalo do hriechu."

Za nimi letel tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a bude nosiť jej znak na čele alebo na ruke,

10 bude piť víno Božieho rozhorčenia, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom.

11 Dym z ohňa, ktorý ich trápi, bude stúpať na večné veky a tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu a dali si vtisnúť znamenie jej mena, nebudú mať úľavy vo dne ani v noci.

12 Tu sa prejaví vytrvalosť Božieho ľudu, ktorý zachováva Božie príkazy a vernosť Kristovi."

13 A vtom som počul hlas z neba: Napíš toto: Od tejto chvíle sú šťastní tí, ktorí umierajú s Pánom. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojej námahy, lebo ich skutky idú s nimi."

14 Tu som videl biely oblak a na oblaku sedel ktosi, kto vyzeral ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.

15 Vtom ďalší anjel vyšiel z chrámu a mohutným hlasom zavolal na toho, čo sedel na oblaku: Hoď kosák a žni, lebo nastal čas žatvy a úroda zeme dozrela."

16 A ten, čo sedel na oblaku, hodil kosák na zem a zem bola zožatá.

17 A ďalší anjel vyšiel z nebeského chrámu a aj on mal ostrý kosák.

18 Od oltára vyšiel ešte jeden anjel a ten mal moc nad ohňom. Zavolal mohutným hlasom na toho, čo mal kosák: Daj sa do práce so svojím ostrým kosákom a odrež strapce z révy zemskej vinice, lebo hrozno dozrelo."

19 Tu hodil anjel kosák na zem, odrezal strapce na zemskej vinici a hodil ich do veľkého lisu Božieho hnevu.

20 Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vytekala krv, ktorá siahala až po uzdy koní a rozlievala sa dookola ako more.