伝道者の書 7 – JCB & GKY

Japanese Contemporary Bible

伝道者の書 7:1-29

7

知恵について

1良い評判を得ることは、

最高級の香水より値打ちがあり、

死ぬ日は生まれた日より大切である。

2宴会に顔を出すより、

葬式に列席するほうがよい。

やがて死ぬわけだから、

生きているうちに死について考えるのは良いことだ。

3悲しみは笑いにまさっている。

悲しみは、私たちの心から

不純物を取り除く効果があるからだ。

4知恵ある者は死についてじっくり考えるが、

愚か者はどうしたら今

愉快に過ごせるかだけを考える。

5愚か者からちやほやされるより、

知恵ある者に痛烈な批評を受けるほうが良い。

6愚か者のお世辞は、火にくべた紙切れのように、

何の役にも立たない。

そんなものに心を動かすのは、

なんとむなしいことか。

7知恵ある者も、わいろによって愚かな者になる。

わいろは人の判断力を麻痺させるからだ。

8終わりは初めにまさっている。

忍耐は高慢にまさっている。

9短気を起こしてはならない。

短気は愚か者の特徴だからだ。

10過ぎ去った昔の栄光に未練を残してはいけない。

ほんとうに昔が今より良かったか、わからないからだ。

11知恵ある者になることは、金持ちになるのと同じくらい

いや、それ以上の価値がある。

12知恵からでも金銭からでも、

利益を上げることができる。

しかし賢くなることのほうが、

多くの利点がある。

13神のすることに目を留め、それに従いなさい。神が決めたことを変えることなどできません。 14順境のときには、できるだけ楽しみなさい。逆境が訪れたら、神は与えると同時に取り上げる方だと知りなさい。こうしてすべての人が、この世ではあらゆるものがむなしいと悟るのです。

15-17私は、このむなしい人生のすべてを見てきました。正しい人が若死にし、悪人がたいそう長生きすることもあるのです。だから、正しすぎたり、知恵がありすぎたりして、自滅してはいけません。かといって、悪人になりすぎるのも、愚か者になるのも考えものです。自分の時が来る前に死んではいけません。 18任せられた仕事は、どんなことがあっても手放してはいけません。神を敬っているなら、必ず神からの祝福を期待できるのです。

19知恵ある者は、町の十人の有力者の力を合わせたより力があります。 20この世界には、いつも品行方正で一度も罪を犯さない人など一人もいません。

21-22人の言うことをすべて気にしてはいけません。時として使用人からのろわれるかもしれません。あなたも、何度も人をのろったはずです。

23私は知恵ある者になろうと、できるだけのことをしてみました。「知恵ある者になりたい」と人前で言ってみましたが、知恵ある者になることはできませんでした。 24知恵は遠いかなたにあって、探し出すのはきわめて困難です。 25私は知恵と道理を見つけようと、あらゆる所を探しました。また、悪行が愚かで、愚かさがどれほどばかげたことであるか悟ろうとしました。

26悪い女は死よりも大きな苦痛を与えます。神に喜ばれる者は恵みによって彼女から逃れますが、罪を犯す者は彼女のしかけた罠にかかってしまいます。

27-28そこで、「私の結論はこうだ」と伝道者は言います。私はあらゆる方面から調べてみて、次のことを確信するようになりました。私が話を聞いた男の千人に一人は、確かに知恵がある人物です。しかし女には、知恵のある者は一人もいませんでした。 29さらに、次のことも知りました。神は人を正しい者に造ったのに、人々は堕落の道に向かって行ったということです。

Holy Bible in Gĩkũyũ

Kohelethu 7:1-29

Ũũgĩ

17:1 Thim 22:1; Ayub 10:18Nĩ kaba rĩĩtwa rĩega gũkĩra maguta marĩa manungi wega,

na mũthenya wa gũkua gũkĩra mũthenya wa gũciarwo.

2Nĩ kaba gũthiĩ nyũmba ĩrĩ na macakaya

gũkĩra gũthiĩ nyũmba ĩrĩ na ndĩa,

nĩgũkorwo gĩkuũ nĩkĩo mũthia wa andũ othe;

nao andũ arĩa marĩ muoyo nĩmakĩige ũndũ ũcio ngoro-inĩ ciao.

37:3 Thim 14:13Nĩ kaba kĩeha gũkĩra mĩtheko,

tondũ gũtuka gĩthiithi nĩgũtũmaga ngoro yagĩre.

47:4 Jer 16:8Ngoro cia andũ arĩa oogĩ irũmbũyagia nyũmba ĩrĩ na macakaya,

no ngoro cia andũ arĩa akĩĩgu irũmbũyagia nyũmba ĩrĩ na ikeno.

57:5 Thim 15:31-32Nĩ kaba kũigua irũithia rĩa mũndũ ũrĩa mũũgĩ,

gũkĩra gũthikĩrĩria rwĩmbo rwa andũ arĩa akĩĩgu.

6O ta ũrĩa mĩigua ĩtũratũrĩkaga ĩrĩ rungu rwa nyũngũ,7:6 Mwaki wa mĩigua o na watũratũrĩka ndũrĩ ũrugarĩ wa kũigana hĩndĩ ya heho.

no taguo mĩtheko ya andũ arĩa akĩĩgu ĩtariĩ.

Ũndũ ũyũ o naguo no wa tũhũ.

77:7 Thaam 18:21Ũhinyanĩrĩria ũtũmaga mũndũ mũũgĩ akĩĩge,

narĩo ihaki rĩgathũkia ngoro.

87:8 Thim 14:29Nĩ kaba kĩrĩkĩrĩro kĩa ũndũ gũkĩra kĩambĩrĩria kĩaguo,

na gũkirĩrĩria nĩ kwega gũkĩra mwĩtĩĩo.

97:9 Math 5:22; Thim 14:29Tigaga kũhiũha kũrakara na ngoro yaku,

nĩ ũndũ marakara maikaraga ngoro-inĩ cia andũ arĩa akĩĩgu.

10Ndũkoorie atĩrĩ, “Nĩ kĩĩ gĩatũmaga matukũ ma tene makorwo marĩ mega gũkĩra maya?”

Nĩgũkorwo ti ũũgĩ kũũria ũguo.

11Ũũgĩ, o ta igai, nĩ mwega

na nĩũteithagia arĩa marĩ muoyo.

12Ũũgĩ nĩ mwĩgitio,

o ta ũrĩa mbeeca irĩ mwĩgitio,

no rĩrĩ, wega wa ũmenyi maũndũ nĩ ũyũ:

atĩ ũũgĩ nĩũtũũragia ũrĩa ũrĩ naguo muoyo.

137:13 Koh 1:15Ta cũrania ũrĩa Ngai ekĩte:

Kĩrĩa ogometie-rĩ,

nũũ ũngĩhota gũkĩrũnga?

147:14 Ayub 1:21Hĩndĩ ĩrĩa mahinda marĩ mega, kenaga;

no rĩrĩ, rĩrĩa mahinda magũthũũkĩra, ũririkanage atĩrĩ:

Ngai nĩwe ũtũmaga

maũndũ macio meerĩ matwarane.

Nĩ ũndũ ũcio mũndũ ndarĩ ũndũ angĩmenya

wĩgiĩ mũtũũrĩre wake wa thuutha-inĩ.

157:15 Koh 8:12-14; Jer 12:1Mũtũũrĩre-inĩ ũyũ wakwa wa tũhũ, nĩnyonete maũndũ maya meerĩ:

mũndũ mũthingu no akue o na arĩ mũthingu,

nake mũndũ mwaganu agatũũra muoyo ihinda iraaya o na arĩ mwaganu.

16Tiga gũthinga makĩria,

o na kana kũũhĩga makĩria:

ũkwenda kwĩniina nĩkĩ?

177:17 Ayub 15:32Tiga kwagana makĩria,

kana gũkĩĩga:

ũkwenda gũkua hĩndĩ yaku ĩtakinyĩte nĩkĩ?

18Nĩ wega kũrũmia ũndũ ũmwe,

na ndũkarekie ũcio ũngĩ.

Mũndũ ũrĩa mwĩtigĩri-Ngai nĩetheemaga maũndũ macio meerĩ.

197:19 Koh 2:13; Thim 8:14Ũũgĩ wĩkĩraga mũndũ mũũgĩ hinya,

agakĩra aathani ikũmi marĩ itũũra-inĩ inene.

207:20 2Maũ 6:36; Thim 20:9Gũtirĩ mũndũ mũthingu gũkũ thĩ,

ũrĩa wĩkaga o wega mũtheri na ndehagia.

217:21 Thim 30:10Ndũgathikagĩrĩrie ũrĩa wothe andũ maraaria,

tondũ wahota kũigua ndungata yaku ĩgĩkũruma:

22nĩgũkorwo ngoro-inĩ yaku nĩũũĩ

atĩ mahinda maingĩ wee mwene wanaruma andũ arĩa angĩ.

23Maũndũ macio mothe ndamatuĩririe na ũũgĩ, ngiuga atĩrĩ,

“Nĩnduĩte itua rĩa kũgĩa na ũũgĩ.”

No rĩrĩ, ũndũ ũcio warĩ kũraya na niĩ.

247:24 Ayub 28:12O ũndũ ũrĩa wothe ũngĩtuĩka nĩguo, ũũgĩ-rĩ,

nĩũraihĩrĩirie mũno na nĩmũhithe makĩria:

nũũ ũngĩũmenya?

257:25 Ayub 28:3; Koh 1:17Nĩ ũndũ ũcio ngĩhũndũra meciiria makwa harĩ ũmenyi,

na gũtuĩria, na kũmaatha ũũgĩ, na mũtabarĩre wa maũndũ

na ndaũkĩrwo nĩ ũkĩĩgu wa waganu,

na ũgũrũki wa ũrimũ.

267:26 Thaam 10:7; Thim 5:3-5Ningĩ ngĩona ũndũ mũrũrũ gũkĩra gĩkuũ,

naguo nĩ mũndũ-wa-nja ũrĩa ũhaana ta mũtego,

o ũrĩa ngoro yake ĩhaana mũtego wa kũgwatia,

namo moko make makahaana ta mĩnyororo.

Mũndũ ũrĩa ũkenagia Ngai nĩakehonokia harĩ mũndũ-wa-nja ũcio,

no mũndũ ũrĩa mwĩhia nĩakagwatio nĩwe.

27Mũrutani ekuuga atĩrĩ, “Ũndũ ũyũ nĩguo menyete:

“Ngĩringithania ũndũ ũmwe na ũrĩa ũngĩ nĩguo menye mũtabarĩre wa maũndũ-rĩ,

287:28 1Ath 11:3o ngĩethaga ũguo

na ndione-rĩ:

Nĩndonire mũndũ mũrũme ũmwe mũrũngĩrĩru harĩ arũme ngiri,

no ndionire mũndũ-wa-nja o na ũmwe mũrũngĩrĩru thĩinĩ wao othe.

29Ũndũ ũyũ noguo nyonete:

Ngai oombire mũndũ arĩ mũrũngĩrĩru,

no andũ nĩmecarĩirie maũndũ maingĩ ma wara.”