Thimo 1 – GKY & KSS

Holy Bible in Gĩkũyũ

Thimo 1:1-33

Ciugo cia Kwambĩrĩria: Gĩtũmi na Muoroto

11:1 Math 13:3; 1Ath 4:29-34Ici nĩ thimo cia Solomoni mũrũ wa Daudi, ũrĩa warĩ mũthamaki wa Isiraeli:

2nĩ thimo cia gũtũma mũndũ agĩe na ũũgĩ, na ataarĩke;

nĩ cia gũtũma ahote gũtaũkĩrwo nĩ ciugo cia ũũgĩ;

3nĩ cia gũtũma mũndũ ataarĩke ahote kũbarĩrĩra mũtũũrĩre wake,

ekage maũndũ marĩa magĩrĩire, na ma kĩhooto, na marĩa mega;

41:4 Thim 8:5; Thim 8:12nĩ cia gũtũma ũrĩa ũtarĩ na ũũgĩ agĩe na ũmenyo,

na cia gũtũma mũndũ mwĩthĩ agĩe na ũmenyo na ũgereri:

51:5 Thim 9:9arĩa oogĩ-rĩ, nĩmathikĩrĩrie na mongerere wĩruti wao,

nao arĩa akũũrani maũndũ metĩkĩre gũtongorio.

61:6 Thab 49:4; Atiir 14:12Ningĩ nĩ cia gũtũma mũndũ ataũkĩrwo nĩ thimo na ngerekano,

na ataũkĩrwo nĩ ciugo cia andũ arĩa oogĩ, na ndaĩ ciao.

7Kĩambĩrĩria kĩa ũmenyo nĩ gwĩtigĩra Jehova,

no arĩa akĩĩgu nĩ mathũire ũũgĩ na ũtaaro.

Mwĩmenyererei Kũheenererio

81:8 Thim 4:1; Jer 35:8Mũrũ wakwa, thikĩrĩria mataaro ma thoguo,

na ndũgatigane na ũrutani wa maitũguo.

9Maũndũ macio magaatuĩka ithaga rĩa kũgemia mũtwe waku,

na ta mũgathĩ wa kũgemia ngingo yaku.

101:10 Ayub 24:15; Gũcook 13:8Mũrũ wakwa, ehia mangĩgakũheenereria-rĩ,

ndũkanetĩkanie nao.

11Mangĩgakwĩra atĩrĩ, “Ũka ũthiĩ hamwe na ithuĩ;

reke tuoherie mũndũ tũite thakame yake,

reke tũcemaceeme mũndũ o na ũtehĩtie;

121:12 Thab 35:25ningĩ reke tũmamerie marĩ muoyo, o ta ũrĩa mbĩrĩra ĩĩkaga,

na marĩ agima, o ta arĩa maharũrũkaga irima;

13Na ithuĩ-rĩ, tũkĩgĩe na indo cia goro cia mĩthemba yothe,

na tũiyũrie nyũmba ciitũ na indo cia ndaho;

14rutithania wĩra na ithuĩ,

tũkorwo na mũhuko ũmwe ithuothe”;

151:15 Thab 119:101; Kĩam 49:6mũrũ wakwa, tiga gũtwarana nao,

ndũkagerere njĩra ciao;

161:16 Isa 59:7nĩgũkorwo magũrũ mao mahanyũkaga mathiĩ mehia-inĩ,

nao mahiũhaga magaite thakame.

17Kaĩ nĩ wĩra wa tũhũ kũiga gĩkerenge

nyoni ciothe igĩkuonaga-ĩ!

181:18 Thab 71:10Andũ aya mohagĩria thakame yao ene;

maceemaga o mĩoyo yao ene!

19Ũcio nĩguo mũthia wa arĩa othe magĩaga na indo na njĩra ya ungumania;

indo icio iniinaga mĩoyo ya arĩa magĩaga nacio.

Mwĩmenyererei Mũtikarege Ũũgĩ

201:20 Ayub 28:12Ũũgĩ nĩ aretana anĩrĩire njĩra-inĩ,

ningĩ agakayũrũrũka arĩ ihaaro-inĩ cia mũingĩ;

21Aragũthũka na mũgambo mũnene arĩ magomano-inĩ ma njĩra kũu kũrĩ inegene,

o na itoonyero rĩa itũũra inene akoria atĩrĩ:

221:22 Thim 6:32; Thab 50:17“Inyuĩ mũtarĩ ũũgĩ-rĩ, nĩ nginya rĩ mũgũtũũra mwendete njĩra cianyu itarĩ cia ũũgĩ?

Nĩ nginya rĩ anyũrũrania megũtũũra makenagĩra kĩnyũrũri,

na arĩa akĩĩgu mathũire ũmenyo?

23Korwo nĩmwetĩkĩrire kũigua ũtaaro wakwa-rĩ,

nĩingĩamũhingũrĩire ngoro yakwa,

ndũme mũmenye meciiria makwa.

241:24 Isa 65:12; Jer 7:13No tondũ nĩmwaregire kũnjigua rĩrĩa ndetanire,

na gũtirĩ mũndũ werũmbũirie hĩndĩ ĩrĩa ndatambũrũkirie guoko gwakwa,

25na mũkĩagĩra mataaro makwa mothe bata,

na mũkĩaga gwĩtĩkĩra ikaanania rĩakwa-rĩ,

261:26 Thab 2:4; 2Ath 19:21niĩ na niĩ nĩngamũthekerera hĩndĩ yanyu ya mwanangĩko,

na ndĩmũnyũrũrie rĩrĩa mũgaakorererwo nĩ mũtino:

27ĩĩ hĩndĩ ĩrĩa guoya ũkaamũkorerera ta kĩhuhũkanio,

rĩrĩa mwanangĩko ũkaamũhaata ta rũhuho rwa kĩhuhũkanio,

rĩrĩa mũgaakinyĩrĩrwo nĩ mĩnyamaro na ruo rwa ngoro.

281:28 Gũcook 1:45; Ezek 8:18“Hĩndĩ ĩyo nĩmakangaĩra, no ndikametĩka;

nĩmakanjetha na kĩyo, no matikanyona.

291:29 Ayub 21:14Tondũ nĩmathũũrire ũmenyo,

na matiigana gũthuura gwĩtigĩra Jehova,

30tondũ matietĩkĩrire mataaro makwa,

na nĩmamenire ikaanania rĩakwa,

311:31 2Maũ 36:16; Jer 6:19makaarĩa maciaro ma mĩthiĩre yao,

na mahũũnio nĩ maciaro ma mathugunda mao.

321:32 Thim 5:22; Isa 66:4Nĩgũkorwo ũgenyũ wa arĩa matarĩ ũũgĩ nĩũkamooraga,

nakuo kwĩgangara kwa arĩa akĩĩgu nĩgũkamaniina;

331:33 Ndar 24:21; Thab 112:8no ũrĩa wothe ũnjiguaga arĩtũũraga na thayũ,

na atũũre ahooreire, atarĩ ũgwati angĩĩtigĩra.”

Kurdi Sorani Standard

پەندەکانی سلێمان 1:1-33

پێشەکی: ئامانج و بابەت

1پەندەکانی سلێمانی کوڕی داود، پاشای ئیسرائیل،

2بۆ زانینی دانایی و تەمبێکردن،

بۆ پەیبردن بە وشەکانی تێگەیشتن،

3بۆ وەرگرتنی تەمبێکردن و وریایی،

ڕاستودروستی و دادپەروەری و ڕاستەڕێیی،

4بۆ بەخشینی ژیری بە ساویلکە،

بە لاویش زانیاری و سەلیقە1‏:4 سەلیقە: کارکردن بە لێکدانەوە و ئارامی. هەروەها ڕازگری و پاراستنی نهێنی.‏،

5(دانا گوێی لێ دەگرێت و فێربوونی زیاد دەبێت،

تێگەیشتووش ڕاوێژی باشی دەست دەکەوێت،)

6بۆ تێگەیشتنی پەند و نموونە،

قسەی دانایان و مەتەڵەکانیان.

7لەخواترسی سەرەتای زانیارییە،

بەڵام گێلەکان سووکایەتی بە دانایی و تەمبێکردن دەکەن.

هاندان بۆ دەستگرتن بە دانایی

ئاگادارکردنەوە لە دژی فریودان

8ڕۆڵە، گوێ لە تەمبێکردنی باوکت بگرە و

فێرکردنی دایکت پشتگوێ مەخە،

9چونکە تاجەگوڵینەی نیعمەتن بۆ سەرت،

گەردانەن بۆ ملت.

10ڕۆڵە، ئەگەر گوناهباران فریویان دایت،

ڕازی مەبە.

11ئەگەر گوتیان: «لەگەڵمان وەرە،

بۆسە بۆ خوێنڕشتن بنێینەوە،

بەبێ هۆ بۆ بێتاوانێک خۆمان مات بکەین،

12وەک جیهانی مردووان بە زیندووێتی هەڵیانلووشین و

بە ساغی وەک ئەوانەی لە گۆڕ دەنرێن.

13هەموو گەنجینەیەکی بەهادار دەدۆزینەوە و

ماڵمان پڕ دەکەین لە دەستکەوت.

14پشکی خۆت هەڵبدە ناومان،

بە هەموومان یەک کیسەمان دەبێت.»

15ڕۆڵە، لەگەڵیان بە ڕێگادا مەڕۆ،

پێیەکانت قەدەغە بکە لە ڕێڕەوەکانیان،

16چونکە پێیەکانیان بەرەو خراپە ڕادەکەن،

بۆ خوێنڕشتن پەلە دەکەن.

17بێ سوودە دانانەوەی تۆڕ

لەبەرچاوی هەموو باڵدارێک.

18بۆ خوێنی خۆیان بۆسەیان ناوەتەوە،

خۆیان تەنها بۆ گیانی خۆیان ماتداوە.

19ئاوایە ڕێچکەی هەموو ئەوانەی بەدوای دەستکەوتی ناڕەواوەن،

سەری خاوەنی دەخوات.

ئاگادارکردنەوە لە ڕەتکردنەوەی دانایی

20دانایی لە کۆڵان هاوار دەکات،

لە گۆڕەپانەکان دەنگ بەرز دەکاتەوە،

21لە شەقامە قەرەباڵغەکاندا بانگ دەکات،

لە دەروازەی شارەکاندا قسەی خۆی دەکات:

22«هەتا کەی ئەی ساویلکەکان حەز لە ساویلکەیی دەکەن؟

هەتا کەی گاڵتەجاڕان بە گاڵتەکردن دڵخۆش دەبن،

گێلەکانیش ڕقیان لە زانیاری دەبێتەوە؟

23بگەڕێنەوە کاتێک سەرزەنشتتان دەکەم!

ئینجا ڕۆحی خۆمتان بەسەردا دەڕێژم،

وشەکانی خۆمتان پێ دەناسێنم.

24بەڵام بانگهێشتم کردن، ڕەتتان کردەوە،

دەستم درێژکرد، کەس گوێی پێنەدا،

25هەموو ڕاوێژێکی منتان پشتگوێ خست،

سەرزەنشتی منتان وەرنەگرت،

26جا منیش لە کارەساتتان پێدەکەنم.

گاڵتە دەکەم کە ترستان لێ نیشت،

27کە ترستان وەک گەردەلوول لێ نیشت و

وێرانیتان وەک ڕەشەبا هاتە سەر و

تەنگانە و ناخۆشی بەسەرتانی دادا.

28«ئینجا بانگم دەکەن، بەڵام من وەڵام نادەمەوە،

بە پەرۆشییەوە بەدوامدا دەگەڕێن بەڵام نامدۆزنەوە.

29لەبەر ئەوەی ڕقیان لە زانیاری بووەوە،

لەخواترسییان هەڵنەبژارد،

30لەبەر ئەوەی ڕاوێژی منیان وەرنەگرت،

بە سووکییەوە تەماشای هەموو سەرزەنشتەکانی منیان کرد،

31بۆیە لە بەرهەمی ڕێگای خۆیان دەخۆن،

لە بەری پیلانەکانیان تێر دەبن،

32چونکە هەڵگەڕانەوەی ساویلکەکان دەیانکوژێت،

بێباکی گێلەکان لەناویان دەبات.

33بەڵام ئەوەی گوێ لە من بگرێت بە ئاسوودەیی نیشتەجێ دەبێت،

لە ترسی خراپە دەحەسێتەوە.»