撒母耳記下 18 – CCBT & AKCB

Chinese Contemporary Bible (Traditional)

撒母耳記下 18:1-33

押沙龍之死

1大衛召集軍隊,設立了千夫長和百夫長率領他們。 2他兵分三隊,一隊由約押率領,一隊由洗魯雅的兒子、約押的兄弟亞比篩率領,一隊由迦特以太率領。大衛對部下說:「我必與你們一同出戰」。 3他們卻說:「請我王不要出戰。因為如果我們敗逃,敵方不會放在心上;即使我們一半人陣亡,敵方也不會放在心上。你一人比我們一萬人更寶貴。你還是留在城中支援我們吧。」 4王說:「你們認為怎樣好,我就怎樣做。」於是,大衛王站在城門旁邊,軍兵百人一隊、千人一隊地按次序出城了。 5大衛王吩咐約押亞比篩以太說:「你們要看在我的份上對年輕的押沙龍手下留情。」全體的軍兵都聽見了大衛吩咐眾將領的話。

6大衛的軍隊在以法蓮的樹林裡跟以色列人交戰。 7以色列人被大衛的部下打敗,傷亡慘重,有兩萬人陣亡。 8戰事蔓延到整個郊野,那天死在樹林裡的人比死在刀下的人還多。 9押沙龍碰巧遇見大衛的部下。他騎著騾子逃走,騾子從一棵大橡樹的茂密枝條下經過,押沙龍的頭髮被樹枝纏住,整個人吊在半空中,胯下的騾子也跑了。 10大衛的一個部下看見,就向約押稟告說:「我看見押沙龍正吊在橡樹上。」 11約押對那報信的說:「什麼!你看見他吊在樹上,為什麼不把他殺掉呢?要是你把他殺了,我會賞你十塊銀子和一條腰帶。」 12他卻答道:「就是你賞我一千塊銀子,我也不敢加害王的兒子啊!我們曾聽見王吩咐你、亞比篩以太不可傷害年輕的押沙龍13如果我膽敢殺死押沙龍,王遲早會查出真相,到時你就撒手不管了。」 14約押說:「我不跟你浪費時間。」趁著押沙龍還吊在橡樹上,他拿起三杆矛槍剌入了他的心臟。 15十個為約押拿兵器的年輕人圍上去將押沙龍殺死。 16隨後,約押吹起收兵的號角,部下便停止追趕以色列人。 17他們把押沙龍的屍體丟在林中的一個坑裡,在上面堆了一大堆石頭。以色列人都各自逃回家去了。 18押沙龍生前沒有兒子為他留名,所以他曾在王谷立了一根石柱,以自己的名字命名,稱為「押沙龍柱」,沿用至今。

19撒督的兒子亞希瑪斯約押說:「請讓我跑回去向王稟告,讓王知道耶和華已從仇敵手中救了他。」 20約押對他說:「你今天不要去報信,改天再報吧。你不要今天去,因為王的兒子死了。」 21約押吩咐一個古示人:「你去把所看見的稟報給王。」那人就拜別了約押,馬上跑回去報信。 22撒督的兒子亞希瑪斯再次對約押說:「求你讓我與古示人一同去吧!」約押說:「我的孩子,你何必要去呢?你報這個消息是不會得到賞賜的。」 23他說:「無論怎樣,我想跑去報信。」約押答應了。亞希瑪斯沿平原的路跑,跑到了古示人的前面。

24那時,大衛王正坐在內城門和外城門中間。有一個守衛爬上城門樓頂觀望,看見一個人獨自跑來。 25守衛就大聲向大衛稟告。王說:「如果他是單獨一個人,他帶來的一定是好消息。」那人越來越近了。 26這時候,守衛又看見另一個人跑來,就大聲對守城門的說:「又有一個人獨自跑來了!」王說:「他也一定是傳好消息的。」 27守衛又說:「從跑的姿勢看,那跑在前面的人好像撒督的兒子亞希瑪斯。」王說:「他是個好人,他一定帶來了好消息。」

28亞希瑪斯高聲對王說:「一切都好!」他在王面前俯伏叩拜,說:「你的上帝耶和華當受稱頌,祂已經消滅了那些攻擊我主我王的敵人。」 29王問道:「年輕的押沙龍平安嗎?」亞希瑪斯答道:「約押派僕人來的時候,僕人看見一陣大騷動,但不知道是什麼事。」 30王說:「你先退到一邊去。」亞希瑪斯就退下,站在一邊。

31這時,古示人也到了,他說:「我有好消息向我主我王稟告,今日耶和華已經從一切反叛之人手中救了我主我王。」 32王問古示人:「年輕的押沙龍平安嗎?」古示人答道:「願我主我王的仇敵和一切要加害我王的人,下場都與那青年一樣。」 33王聽了十分難過,就走上城門樓去痛哭,邊走邊說:「我兒押沙龍啊!我兒,我兒押沙龍啊!我恨不得可以替你死!押沙龍,我兒啊!我兒!」

Akuapem Twi Contemporary Bible

2 Samuel 18:1-33

Absalom Nkogu Ne Ne Wu

1Afei, Dawid yiyii asahene ne asafohene dii nʼakofo anim. 2Yoab na na otua wɔn mu nkyemu abiɛsa mu baako ano. Yoab nuabarima Abisai a na ɔyɛ Seruia babarima na na otua nkyemu abiɛsa mu baako nso ano. Ɛnna nkyemu abiɛsa mu baako a aka no, Gatni Itai na na otua ano. Ɔhene no ka kyerɛɛ nʼakofo no se, “Me ne mo na ɛrekɔ.”

3Nanso ne mmarima no tiaa mu denneennen se, “Ɛnsɛ se wokɔ bi. Na sɛ ɛba sɛ, ɛsɛ sɛ yegyae, na yeguan, na sɛ mpo, yɛn mu fa koraa wuwu a, ɛrennu Absalom asraafo no ho hwee. Wo ara na wɔbɛhwehwɛ. Wo nko ara yɛ yɛn mu mpem du, enti eye sɛ wobɛtena kurom na sɛ mmoa bi ho hia yɛn a, wode bɛba.”

4Ɔhene penee so se, “Sɛ modwene sɛ ɛno ne adwene pa de a, mate.”

Enti okogyinaa kurow no pon ano, bere a asraafo no rekɔ no. 5Na ɔhene no hyɛɛ Yoab, Abisai ne Itai se, “Me nti mo ne abofra Absalom nni no bɔkɔɔ.” Na asraafo no nyinaa tee saa ɔhyɛ a ɔhene hyɛɛ nʼasafohene no.

6Enti ɔko no fii ase wɔ Efraim kwae mu. 7Na Dawid mmarima no yɛɛ Israel asraafo no pasaa. Ɛyɛ afoa ano kum, na da no, mmarima mpem aduonu na wɔhweree wɔn nkwa. 8Ɔko no didi kɔɔ nkurow so, na esiane kwae no nti, nnipa pii wuwu sen wɔn a wowuwuu wɔ afoa ano no.

9Ɔko no gyina mu no, Absalom puee prɛko pɛ wɔ Dawid mmarima no bi mu. Ɔpɛɛ sɛ oguan wɔ nʼafurumpɔnkɔ so, nanso oguan kɔfaa ɔdɔtɔ bi mu wɔ odum bi ase. Ɔdɔtɔ no kyekyeree ne tinwi, ma ɔkaa mu. Nʼafurumpɔnkɔ no de, na kɔ ara na ɔrekɔ enti, ogyaw no hɔ a, ɔsensɛn ɔdɔtɔ no mu a ɔretow donko wɔ wim.

10Dawid mmarima no baako huu asɛm a asi no, ɔka kyerɛɛ Yoab se, “Mihuu Absalom sɛ ɔsensɛn dua bi so wɔ ɔdɔtɔ mu.”

11Yoab bisae se, “Asɛm pa ara? Wuhuu no na woankum no? Anka mɛma wo dwetɛ gram ɔha ne dunan (114) ne akokoduru nkyekyeremu sɛ siade.”

12Ɔbarima no buae se, “Sɛ anka wobɛma me dwetɛ kilogram dubaako ne fa koraa a, anka merenyɛ saa. Yɛn nyinaa tee sɛ, ɔhene ka kyerɛɛ wo, Abisai ne Itai se, ‘Me nti, obiara nnyɛ aberante Absalom bɔne.’ 13Na sɛ mibu ɔhene asɛm so kum ne babarima a, anka nea ɛbɛyɛ biara, ɔhene bɛhwehwɛ nea ɔyɛɛ saa. Na anka wʼankasa ne onipa a anka wubeyi me ama.”

14Yoab kae se, “Merentwentwɛn me nan ase mma wo wɔ eyi ho.” Enti, ɔtwee mpɛmɛ abiɛsa de wowɔɔ Absalom koma mu bere a na ɔsensɛn odum no so a na onwui no. 15Yoab akodekurafo no mu mmerante du twaa Absalom ho hyiae, na wokum no.

16Na Yoab hyɛn torobɛnto, maa asraafo no gyaee Israel taa. 17Wɔfaa Absalom amu no tow kyenee amoa donkudonku bi mu wɔ kwae mu hɔ, na wɔsoaa abotan guu ne so. Na Israelfo no nyinaa guan kɔɔ wɔn afi. 18Bere a Absalom te ase no, osii nkaedum bi wɔ ɔhene bon mu de kaee ɔno ara ne ho, efisɛ ɔdwenee se, “Minni ɔbabarima biara a ɔbɛyɛ nkae ade biara de akae me din.” Ɔde nkaedum no too ne ho, na wɔfrɛ no Absalom Nkaedum de besi nnɛ.

Dawid Su Absalom

19Na Sadok babarima Ahimaas kae se, “Momma mintu mmirika nkɔbɔ ɔhene amanneɛ sɛ, Awurade ayi no afi atamfo nsam.”

20Na Yoab nso ka kyerɛɛ no se, “Sɛ ɔhene ba awu a, ɛnyɛ asɛm papa mma no. Wubetumi akɔbɔ saa amanneɛ no da foforo bi, na ɛnyɛ nnɛ.”

21Na Yoab ka kyerɛɛ Kusni bi se, “Kɔ na kɔka nea woahu no kyerɛ ɔhene.” Ɛhɔ ara na Kusni no bɔɔ ne mu ase wɔ Yoab anim, na otuu mmirika kɔe.

22Bio, Sadok babarima Ahimaas ka kyerɛɛ Yoab se, “Nea ɛbɛba biara mmra, ma me ne Kusni no nkɔ.”

Nanso Yoab bisaa no se, “Me ba, adɛn nti na wopɛ sɛ wokɔ? Wunni amanneɛbɔ biara a ɛbɛma wo abasobɔde biara.”

23Ɔkae se, “Mepene so, nanso ma menkɔ.”

Enti Yoab ka kyerɛɛ no se, “Kɔ!” Na Ahimaas faa tataw no so kɔ kotwaa Kusni no ho.

24Bere a Dawid te kurow no pon ano no, ne wɛmfo no kɔɔ kurow no pon no atifi wɔ ɔfasu no so. Ɔtoo nʼani no, ohuu sɛ obi de mmirika reba. 25Ɔwɛmfo no teɛɛ mu ka kyerɛɛ Dawid na ɔhene no buae se, “Sɛ ɔno nko ara na ɔnam de a, ebia, na ɔde asɛm pa nam.”

Bere a ɔsomafo no rebɛn no, 26ɔwɛmfo no huu sɛ ɔbarima foforo nso di so reba, na ɔteɛɛ mu se, “Hwɛ onipa foforo bi de mmirika reba!”

Ɔhene no kae se, “Ebia na ɔno nso de asɛm pa na ɛnam.”

27Ɔwɛmfo no kae se, “Ɔbarima a odi kan no sɛ Sadok babarima Ahimaas.”

Ɔhene no kae se, “Ɔyɛ onipa pa a, ɔde asɛm pa nam.”

28Na Ahimaas teɛɛ mu, frɛɛ ɔhene no se, “Biribiara ye!” Ɔkotow wɔ ɔhene no anim, de nʼanim butuw fam kae se, “Anuonyam nka Awurade, wo Nyankopɔn. Ɔde nnipa a wɔyɛɛ adɔm tiaa me wura ɔhene ahyɛ ne nsa.”

29Ɔhene bisae se, “Na aberante, Absalom ho ye ana?” Ahimaas buae se, “Bere a Yoab yɛɛ nʼadwene sɛ ɔpɛ sɛ ɔsoma ɔhene somfo ne me wo somfo no, mihuu sɛ nneɛma ayɛ basaa a na minhu mu yiye.”

30Ɔhene ka kyerɛɛ no se, “Gyina nkyɛn ha na twɛn.” Enti ogyinaa nkyɛn twɛnee.

31Na Kusni no bedu kae se, “Me wura, Nana, tie asɛm pa a mede nam! Nnɛ, Awurade ayi wo afi wɔn a wɔsɔre tiaa wo no nyinaa nsam.”

32Na ɔhene bisaa Kusni no se, “Na aberante Absalom ho te dɛn?” Kusni no buae se, “Me wura ɔhene, atamfo nyinaa ne wɔn a wɔsɔre tia wo, pɛ sɛ wɔyɛ wo bɔne no, nhu amane sɛ saa aberante no.”

33Ɔhene ho wosowee. Ɔfaa ɔkwan ano pon no mu kɔɔ ne dan mu kosui, twaa adwo. Ɔrekɔ no, ɔkae se, “Ao, me ba Absalom! Me ba, me ba Absalom! Anka minwu nnya wo! Ao, Absalom, me ba, me ba!”