耶利米书 22 – CCB & AKCB

Chinese Contemporary Bible (Simplified)

耶利米书 22:1-30

警告犹大的王

1耶和华对我说:“你下到犹大王的宫殿,这样宣告, 2‘坐在大卫宝座上的犹大王啊,你和你的臣仆以及进出这城门的百姓都要听耶和华的话。 3耶和华说,你们为人要公义正直,要从欺压者手中解救受剥削的人。不要欺凌、虐待异乡人和孤儿寡妇,不可在这地方滥杀无辜。 4如果你们遵守我的命令,大卫的子孙必继续做王,并乘车、骑马率领臣民进出王宫。 5但如果你们不遵守我的命令,我凭自己起誓,这王宫必沦为废墟。这是耶和华说的。’”

6论到犹大王的宫殿,耶和华说:

“虽然它在我眼中美如基列

又像黎巴嫩的山峰,

但我必使它变成不毛之地,

变成杳无人烟的城邑。

7我要派人拿着兵器来摧毁它,

他们要砍下它最好的香柏木,

扔进火里。

8“各国的人经过这城时都会彼此议论说,‘为什么耶和华这样对待这座大城?’ 9有人会回答,‘因为城里的人背弃了他们的上帝耶和华的约,供奉、祭拜其他神明。’”

10你们不要为死去的王哀哭,

要为被掳走的王哀哭,

因为他必一去不返,

再也看不到自己的家园。

11论到接替父亲约西亚犹大王、后来被掳走的沙龙22:11 沙龙”也叫“约哈斯”。,耶和华说:“他必一去不返, 12客死异乡,永别故土。”

对约雅敬的审判

13耶和华说:

约西亚的儿子犹大约雅敬啊,你有祸了!

你以不公不义的手段建造宫廷殿宇,

不给工人发工钱。

14你说要为自己建造宏伟的宫殿、宽敞的房间。

你安上窗户,

镶上香柏木,

涂上红漆。

15难道你大肆使用香柏木就能显出你做王的气派吗?

你父亲也吃也喝,

但他秉公行义,

所以他凡事顺利;

16他为困苦和贫穷的人申冤,

所以他凡事顺利。

这才是真正认识我。

这是耶和华说的。

17可是,你一心贪图不义之财,

滥杀无辜,横征暴敛。”

18因此,论到犹大约西亚的儿子约雅敬,耶和华说:

“没有人会为他哀悼说,

‘唉,我的弟兄啊!

唉,我的姊妹啊!’

没有人会为他哀悼说,

‘唉,主人啊!

唉,他的尊荣!’

19你必像死驴一样被拖到耶路撒冷的城门外,暴尸荒野。”

对耶路撒冷的警告

20耶路撒冷人啊,

你们要上黎巴嫩大声哭喊,

巴珊哀号,

亚巴琳痛哭,

因为你们的盟友被消灭了。

21在你们兴盛的时候,

我曾警告过你们,

你们却不听。

你们从小就叛逆,

不听我的话。

22你们的首领都要被风卷去,

你们的盟友都要被掳走,

你们必因自己的恶行而蒙羞受辱。

23住在黎巴嫩、安居在香柏木宫殿中的人啊,

当妇人分娩般的痛苦临到你们的时候,

你们将怎样呻吟呢!”

对哥尼雅的审判

24耶和华说:“犹大约雅敬的儿子哥尼雅22:24 哥尼雅”即“耶哥尼雅”,又叫“约雅斤”。啊,我凭我的永恒起誓,即使你是我右手上盖章的戒指,我也要把你摘下来, 25交给那些想杀你的人,交给你所惧怕的人,就是巴比伦尼布甲尼撒和他的迦勒底军队。 26我要把你和你母亲赶到异乡,那里不是你们的出生之地,却是葬身之处。 27你们渴望回到故乡,却不能如愿以偿。”

28难道哥尼雅是个被人鄙视、无人理睬的破瓶子吗?

为什么他和他的子孙被赶到陌生之地?

29大地啊,大地啊,大地啊,

要听耶和华的话!

30耶和华说:

“你要把这人作为无儿无女、

一生失败的人记录下来,

因为他的后裔中无一人能成功地继承大卫的宝座,

统治犹大。”

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yeremia 22:1-30

Atemmu A Etia Ahemfo Amumɔyɛfo

1Sɛɛ na Awurade se, “Sian kɔ Yudahene ahemfi na kɔpae mu ka saa asɛm yi: 2‘Tie Awurade asɛm, Yudahene, wo a wote Dawid ahengua so, wo, wʼakannifo ne wo nkurɔfo a wɔfa apon yi mu. 3Sɛɛ na Awurade se: Monyɛ nea ɛteɛ na ɛnam kwan mu. Munnye nea wɔabɔ no korɔn mfi ne hyɛsofo nsam. Monnyɛ ɔhɔho, ayisaa ne okunafo bɔne na monnyɛ wɔn basabasa nso, na munnhwie mogya a edi bem ngu wɔ ha. 4Sɛ moyɛ ahwɛyie na mudi saa ahyɛde yi so a, ɛno de ahemfo a wɔte Dawid ahengua so ne wɔn adwumayɛfo ne wɔn nkurɔfo bɛfa saa ahemfi apon yi mu, a wɔtete nteaseɛnam mu ne apɔnkɔ so. 5Enti sɛ moanni saa nhyehyɛe yi so a, Awurade na ose, “Meka me ho ntam sɛ, saa ahemfi yi bɛdan ofituw.” ’ ”

6Nea Awurade ka fa Yudahene ahemfi ho ni:

“Ɛwɔ mu wote sɛ Gilead ma me,

te sɛ Lebanon mmepɔw atifi,

nokware, mɛyɛ wo sɛ nweatam,

sɛ nkurow a obiara nte mu.

7Mɛsoma asɛefo abɛtoa mo,

obiara ne nʼakode,

wobetwitwa mo sida mpuran fɛfɛ no mu

na wɔatow agu ogya no mu.

8“Nnipa a wofifi aman bebree so betwa mu wɔ kuropɔn yi so, na wobebisabisa wɔn ho wɔn ho se, ‘Adɛn nti na Awurade ayɛ saa kuropɔn kɛse yi sɛɛ?’ 9Na mmuae no bɛyɛ sɛ, ‘Efisɛ wɔagyaw Awurade, wɔn Nyankopɔn apam no akɔsɔre anyame afoforo asom wɔn.’ ”

10Munnsu ɔhene a wafi mu, na munni ne ho awerɛhow;

mmom, munsu dennen mma nea ɔkɔ nnommum mu,

efisɛ ɔrensan nʼakyi

na ɔrenhu asase a wɔwoo no wɔ so no bio.

11Na sɛɛ na Awurade ka faa Yosia babarima Salum a odii nʼagya ade sɛ Yudahene na wafi ha no ho: “Ɔrensan mma bio. 12Obewu wɔ faako a wɔafa no nnommum kɔ hɔ; na ɔrenhu saa asase yi bio.”

13“Nnome nka nea ɔmfa ɔkwan trenee so nsi nʼahemfi,

ɔde asisi si nʼabansoro,

ɔma ne manfo yɛ adwuma kwa,

ontua wɔn apaade so ka.

14Ɔka se, ‘Mesi ahemfi kɛse ama me ho

nea ɛwɔ abansoro adan a mu soso.’

Enti ɔyɛ mfɛnsere akɛse wɔ mu,

ɔde sida dura mu

na ɔde ahosu kɔkɔɔ hyehyɛ mu.

15“Wowɔ sida bebree a

na ɛma woyɛ ɔhene ana?

Na wʼagya nni aduan ne nsa ana?

Ɔyɛɛ nea ɛfa ne kwan mu na ɛteɛ,

enti esii no yiye.

16Odii mmɔborɔfo ne ahiafo nsɛm maa wɔn,

enti biribiara yɛɛ yiye maa no.

Na ɛnyɛ eyi na ɛkyerɛ sɛ obi nim me ana?”

Awurade na ose.

17“Mo ani ne mo koma

wɔ mfaso bɔne nko ara so,

sɛ muhwie mogya a edi bem gu

na moyɛ nhyɛso ne asisi nso.”

18Ɛno nti, sɛɛ na Awurade ka fa Yudahene Yosia babarima Yehoiakim ho:

“Wɔrensu no:

‘A, me nuabarima! A, me nuabea!’

Wɔrensu no:

‘A, me wura! A, nʼahoɔfɛ!’

19Wobesie no sɛ afurum,

wɔbɛtwe nʼase na wɔatow no akyene

Yerusalem apon akyi.”

20“Monkɔ Lebanon nkosu,

momma wɔnte mo nne wɔ Basan,

munsu mfi Abarim,

efisɛ wɔadwerɛw mo dɔm nyinaa.

21Mebɔɔ wo kɔkɔ, bere a na ɛyɛ wo sɛ wʼasom adwo wo no,

nanso wokae se, ‘Merentie!’

Eyi ne ɔkwan a wonam so fi wo mmerantebere mu;

woanyɛ osetie amma me.

22Mframa bɛbɔ wo nguanhwɛfo nyinaa akɔ,

na wʼapamfo nyinaa bɛkɔ nnommum mu.

Afei wʼani bewu na wʼanim agu ase

esiane wʼamumɔyɛ nyinaa nti.

23Mo a mote Lebanon,

na modeda sida adan mu,

sɛnea mubesi apini wɔ ɔyaw mu,

ɔyaw ɛte sɛ ɔbea a ɔreko awo de.

24“Nokware, sɛ mete ase yi,” Awurade na ose, “Mpo sɛ wo Yehoiakin, Yudahene Yehoiakim babarima yɛ me nsa nifa so nsɔwano kaa a, anka mɛworɔw wo. 25Mede wo bɛma wɔn a wɔrehwehwɛ wo kra, wɔn a wusuro wɔn no; Babiloniahene Nebukadnessar ne Babiloniafo. 26Mɛpam wo ne ɛna a ɔwoo wo no akogu ɔman foforo so, baabi a ɛnyɛ hɔ na wɔwoo mo mu biara, hɔ na mo baanu bewuwu. 27Morensan mma asase a mo kɔn dɔ sɛ mobɛsan aba so no so bio.”

28Saa ɔbarima Yehoiakin yi yɛ asɛnka a abɔ

ade a obiara mpɛ ana?

Adɛn nti na wɔbɛpam ɔne ne mma,

akogu asase a wonnim so no so?

29Ao, asase, asase, asase!

Tie Awurade asɛm!

30Sɛɛ na Awurade se:

“Monkyerɛw ɔbarima yi ho asɛm nto hɔ te sɛ obi a onni ba,

ɔbarima a ɔrennya nkɔso ne nkwa nna nyinaa

na nʼasefo mu biara rennya nkɔso,

na wɔn mu biara rentena Dawid ahengua so

na wɔrenni Yuda so hene bio.”