5 Mose 33 – ASCB & NAV

Asante Twi Contemporary Bible

5 Mose 33:1-29

Mose Hyira Mmusuakuo No

1Yei ne nhyira a Onyankopɔn onipa Mose de hyiraa Israelfoɔ no ansa na ɔrewu: 2Ɔkaa sɛ,

Awurade firi Sinai ba bɛpuee

yɛn so firii Seir;

ɔhran firii Paran bepɔ so.

Ɔde akronkronfoɔ pii ba firii

anafoɔ fam ne mmepɔ nsianeɛ so.

3Nokorɛ mu, wo wodɔ wo nnipa no,

akronkronfoɔ nyinaa wɔ wo nsam.

Wɔkoto wo nan ase,

na wɔnya nkyerɛkyerɛ firi wo hɔ;

4mmara a Mose de maa yɛn no:

Yakob nkurɔfoɔ agyapadeɛ.

5Awurade yɛɛ ɔhene wɔ Yeshurun

ɛberɛ a nnipa no ntuanofoɔ hyiaa

Israel mmusuakuo no.

6“Ma Ruben nya nkwa. Mma nʼase ntɔre.

Na ne mmarima nso, mma wɔn so nhwan.”

7Asɛm a Mose ka faa Yuda abusuakuo ho nie:

“Tie Ao Awurade, tie Yuda sufrɛ

fa no brɛ ne nkurɔfoɔ.

Ɔde nʼankasa ahoɔden bɔ ne ho ban.

Yɛ ne ɔboafoɔ na tia nʼatamfoɔ!”

8Asɛm a Mose ka faa Lewi abusuakuo ho nie:

“Ao Awurade, wode ade kronkron

ama wʼasomfoɔ nokwafoɔ Lewifoɔ.

Wosɔɔ wɔn hwɛɛ wɔ Masa

wone wɔn koeɛ wɔ Meriba asuo ho.

9Lewifoɔ tiee wʼasɛm

bɔɔ wʼapam no ho ban.

Wɔdii wo nokorɛ

sene sɛdeɛ wɔdii wɔn awofoɔ,

wɔn abusuafoɔ ne wɔn mma nokorɛ.

10Afei, ma wɔnkyerɛ Yakob wo mmara no.

Ma wɔmfa wo nkyerɛkyerɛ no mma Israelfoɔ.

Wɔde aduhwam bɛba wʼanim

Abɛbɔ ɔhyeɛ afɔdeɛ wɔ afɔrebukyia so.

11Hyira Lewifoɔ, Ao Awurade

na ma wɔn nnwuma nyinaa nsɔ wʼani.

Bubu wɔn atamfoɔ nnwonku;

bɔ wɔn atamfoɔ hwe fam a wɔnsɔre bio.”

12Asɛm a Mose ka faa Benyamin abusuakuo ho nie:

Awurade dɔ Benyamin nkurɔfoɔ

na wɔnya banbɔ wɔ ne mu.

Ɔtwa wɔn ho hyia ɛberɛ biara

na ɔbɔ wɔn ho ban firi ɔhaw biara mu.”

13Asɛm a Mose ka faa Yosef mmusuakuo ho nie:

Awurade nhyira wɔn nsase;

ɔmfa ne bosuo pa a ɛfiri sorosoro

ne nsuo a ɛfiri asase ase pɛɛ no,

14ne nnepa a ɛnyini wɔ owia mu

ne adonneɛ a ɛba ɔbosome biara mu;

15ne nnɔbaeɛ pa a ɛfiri tete mmepɔ mu

ne deɛ abu so wɔ nkokoɔ a ɛtim hɔ daa mu

16ne akyɛdeɛ amapa dodoɔ a ɛfiri asase mu,

ne adom a ɛfiri deɛ ɔpuee wɔ ogya a ɛrederɛ no mu.

Saa nhyira yi nyinaa mmra Yosef so

nhyɛ no ahenkyɛ wɔ ne nuanom mu.

17Yosef wɔ ahoɔden ne tumi sɛ nantwie ba.

Nʼahoɔden te sɛ ɔtrɔm mmɛn.

Ɔde bɛwowɔ akyirikyiri aman,

apamo wɔn akɔ asase ano.

Yei ne me nhyira a

mede rema Efraim bebrebe

ne Manase mpempem no.”

18Asɛm a Mose ka faa Sebulon ne Isakar mmusuakuo ho nie:

“Sebulon asefoɔ, monnya nkɔsoɔ wɔ mo akwantuo biara mu.

Isakar asefoɔ, monnya nkɔsoɔ wɔ mo fie ntomadan mu.

19Wɔfrɛ nnipa no kɔ bepɔ no so

kɔbɔ afɔdeɛ a ɛdi mu wɔ hɔ.

Wɔnya mfasoɔ firi ɛpo mu nnepa

ne ademudeɛ a ahinta wɔ anwea mu.”

20Asɛm a Mose ka faa Gad abusuakuo ho nie:

“Nhyira nka obi a ɔtrɛ Gad mantam mu!

Gad ayɛ krado sɛ gyata

a ɔrebɛtu abasa anaa wate etire.

21Gad nkurɔfoɔ gyee asase pa no maa wɔn ho;

ɔkannifoɔ kyɛfa na wɔde maa wɔn.

Ɛberɛ a nkurɔfoɔ no mpanimfoɔ hyiaeɛ no,

wɔde Awurade atɛntenenee yɛɛ adwuma,

na wɔdii mmara a wɔde maa Israelfoɔ no so.”

22Asɛm a Mose ka faa Dan abusuakuo ho nie:

“Dan yɛ gyata ba a

ɔrehurihuri firi Basan.”

23Asɛm a Mose ka faa Naftali abusuakuo ho nie:

“Ao Naftali, wowɔ adom bebree

na Awurade nhyira ayɛ wo ma;

atɔeɛ fam ne anafoɔ fam bɛyɛ wo kyɛfa.”

24Asɛm a Mose ka faa Aser abusuakuo ho nie:

“Aser nnya animuonyam wɔ ne nuanom anim;

ne nuanom mfa anidie mma no;

wɔmfa ngo nsra ne nan ho.

25Wʼapono ho nkyerewa nyɛ dadeɛ ne kɔbere mfrafraeɛ;

Awurade mmɔ wo ho ban wo nkwa nna nyinaa.

26“Onyankopɔn biara nni hɔ sɛ Yeshurun Onyankopɔn;

Ɔnam ɔsorosoro bɛboa wo,

ɔde ne tumi nante omununkum mu.

27Onyankopɔn a ɔwɔ hɔ daa yɛ wo dwanekɔbea;

nʼabasa a ɛwɔ hɔ daa no kura wo.

Ɔbɛpam wʼatamfoɔ afiri wʼanim;

Ɔno na ɔteaam sɛ, ‘Sɛe wɔn!’

28Enti, Israel bɛtena ase asomdwoeɛ mu;

Yakob a wanya nkɔsoɔ bɛnya banbɔ

wɔ asase a aduane ne nsã wɔ so,

na ɔsoro tɔ bosuo gu so.

29Nhyira nka mo, Ao Israel!

Hwan na ɔte sɛ mo,

nnipa a Awurade agye mo nkwa.

Ɔyɛ mo akokyɛm ne mo ɔboafoɔ

ne mo nkonimdie akofena!

Mo atamfoɔ bɛkoto mo anim,

na moatiatia wɔn so.”

Ketab El Hayat

التثنية 33:1-29

موسى يبارك أسباط إسرائيل

1وَهَذِهِ هِيَ الْبَرَكَةُ الَّتِي بَارَكَ بِها مُوسَى، رَجُلُ اللهِ، بَنِي إِسْرَائِيلَ قَبْلَ مَوْتِهِ، 2فَقَالَ: «أَقْبَلَ الرَّبُّ مِنْ سِينَاءَ، وَأَشْرَفَ عَلَيْهِمْ مِنْ سَعِيرَ، وَتَأَلَّقَ فِي جَبَلِ فَارَانَ؛ جَاءَ مُحَاطاً بِعَشَرَاتِ الأُلُوفِ مِنَ الْمَلائِكَةِ وَعَنْ يَمِينِهِ يُوْمِضُ بَرْقٌ عَلَيْهِمْ. 3حَقّاً إِنَّكَ أَنْتَ الَّذِي أَحْبَبْتَ الشَّعْبَ؛ وَجَمِيعُ الْقِدِّيسِينَ فِي يَدِكَ، سَاجِدُونَ عِنْدَ قَدَمَيْكَ يَتَلَقَّوْنَ مِنْكَ أَقْوَالَكَ، 4الَّتِي تَشْتَمِلُ عَلَيْهَا الشَّرِيعَةُ الَّتِي أَوْصَانَا بِها مُوسَى، لِتَكُونَ مِيرَاثاً لِجَمَاعَةِ يَعْقُوبَ. 5صَارَ الرَّبُّ مَلِكاً لِشَعْبِهِ حِينَ اجْتَمَعَ رُؤَسَاءُ أَسْبَاطِ إِسْرَائِيلَ مَعاً. 6لِيَحْيَ رَأُوبَيْنُ وَلا يَمُتْ، وَلْيَتَكَاثَرْ رِجَالُهُ».

7وَقَالَ عَنْ يَهُوذَا: «اسْمَعْ يَا رَبُّ دُعَاءَ يَهُوذَا، وَاجْمَعْ شَمْلَهُ بِقَوْمِهِ، فَإِنَّهُ بِيَدَيْهِ يُدَافِعُ عَنْ قَضِيَّتِهِ فَأَعِنْهُ عَلَى أَعْدَائِهِ».

8وَقَالَ عَنْ سِبْطِ لاوِي: «لَقَدْ أَعْطَيْتَ يَا رَبُّ تُمِّيمَكَ وَأُورِيمَكَ لِرَجُلِكَ الَّذِي جَرَّبْتَهُ وَامْتَحَنْتَهُ فِي مَسَّةَ، وَخَاصَمْتَهُ عِنْدَ مَاءِ مَرِيبَةَ. 9الَّذِي قَالَ عَنْ وَالِدَيْهِ: لَمْ أَرَهُمَا، وَبِإِخْوَتِهِ لَمْ يَعْتَرِفْ، وَأَنْكَرَ أَبْنَاءَهُ، بَلْ أَطَاعُوا وَصَايَاكَ وَصَانُوا عَهْدَكَ. 10هُمْ يُعَلِّمُونَ يَعْقُوبَ أَحْكَامَكَ وَبَنِي إِسْرَائِيلَ شَرِيعَتَكَ، يُحْرِقُونَ بَخُوراً أَمَامَ أَنْفِكَ وَقَرَابِينَ عَلَى مَذْبَحِكَ 11بَارِكْ يَا رَبُّ مَهَارَاتِهِمْ وَاغْتَبِطْ بِعَمَلِ أَيْدِيهِمْ. حَطِّمْ مُتُونَ مُقَاوِمِيهِمْ وَمُبْغِضِيهِمْ فَلا تَقُومَ لَهُمْ قَائِمَةٌ».

12وَقَالَ عَنْ سِبْطِ بِنْيَامِينَ: «إِنَّهُ حَبِيبُ الرَّبِّ، يَسْكُنُ لَدَيْهِ آمِناً، يَصُونُهُ طُولَ النَّهَارِ، وَبَيْنَ مِنْكَبَيْهِ يَسْكُنُ مُطْمَئِنّاً».

13وَقَالَ عَنْ سِبْطِ يُوسُفَ: «لِيُبَارِكِ الرَّبُّ أَرْضَهُ بِنَفَائِسِ قَطَرَاتِ نَدَى السَّمَاءِ، وَبِلُجَجِ الْمِيَاهِ الْغَائِرَةِ مِنْ تَحْتُ، 14وَبِخَيْرِ مَا تُنْمِيهِ الشَّمْسُ وَمَا تُغِلُّهُ الأَقْمَارُ، 15وَبِأَنْفَسِ مَا تَدَّخِرُهُ الْجِبَالُ الْقَدِيمَةُ، وَبِأَثْمَنِ كُنُوزِ التِّلالِ الأَبَدِيَّةِ، 16وَبِأَفْضَلِ خَيْرَاتِ الأَرْضِ وَبَرَكَاتِهَا، وَبِرِضَى السَّاكِنِ فِي الْعُلَّيْقَةِ. فَلْتَنْسَكِبْ هَذِهِ جَمِيعُهَا عَلَى رَأْسِ يُوسُفَ، عَلَى جَبِينِ الأَمِيرِ بَيْنَ إِخْوَتِهِ. 17فَهُوَ فِي جَلالِهِ كَالثَّوْرِ الْبِكْرِ، وَقَرْنَاهُ مِثْلُ قَرْنَيْ ثَوْرٍ وَحْشِيٍّ، يَنْطَحُ بِهِمَا الشُّعُوبَ، حَتَّى أُولَئِكَ الْمُقِيمِينَ فِي أَقَاصِي الأَرْضِ. لِتَكُنْ هَكَذَا عَشَرَاتُ أُلُوفِ أَفْرَايِمَ، لِتَكُنْ هَكَذَا أُلُوفُ مَنَسَّى».

18وَقَالَ عَنْ سِبْطَيْ زَبُولُونَ وَيَسَّاكَرَ: «افْرَحْ يَا زَبُولُونُ بِخُرُوجِكَ، وَأَنْتَ يَا يَسَّاكَرُ بِخِيَامِكَ، 19فَإِنَّهُمَا يَدْعُوَانِ الشَّعْبَ إِلَى الْجَبَلِ حَيْثُ يُقَرِّبَانِ مُحْرَقَاتِ الْبِرِّ، لأَنَّهُمَا يَشْبَعَانِ مِنْ خَيْرَاتِ الْبِحَارِ، وَمِنَ الذَّخَائِرِ الْكَامِنَةِ فِي الرَّمْلِ».

20وَقَالَ عَنْ سِبْطِ جَادٍ: «لِتَحِلَّ الْبَرَكَةُ عَلَى مَنْ وَسَّعَ تُخُومَ جَادٍ حَيْثُ يَرْبِضُ جَادٌ هُنَاكَ كَالأَسَدِ، يَفْتَرِسُ الذِّرَاعَ مَعَ قِمَّةِ الرَّأْسِ. 21اخْتَارَ خَيْرَ الأَرْضِ لِنَفْسِهِ، وَاحْتَفَظَ لِنَفْسِهِ بِنَصِيبِ الْقَائِدِ: وَعِنْدَمَا اجْتَمَعَ شُيُوخُ الشَّعْبِ أَجْرَى حَقَّ الرَّبِّ الْعَادِلِ وَأَحْكَامَهُ مَعَ إِسْرَائِيلَ».

22وَقَالَ عَنْ سِبْطِ دَانٍ: «دَانٌ مِثْلُ شِبْلِ أَسَدٍ يَنْقَضُّ مِنْ بَاشَانَ». 23وَقَالَ عَنْ سِبْطِ نَفْتَالِي: «اشْبَعْ يَا نَفْتَالِي رِضًى، وَامْتَلِئْ بَرَكَةً مِنَ الرَّبِّ، وَامْلِكْ سَاحِلَ الْبَحْرِ الْمُتَوَسِّطِ وَالنَّقَبِ».

24وَقَالَ عَنْ سِبْطِ أَشِيرَ: «أَشِيرُ الابْنُ الأَكْثَرُ مُبَارَكَةً. فَلْيَكُنْ صَاحِبَ حُظْوَةٍ عِنْدَ إِخْوَتِهِ، وَلْيَغْمِسْ فِي الزَّيْتِ قَدَمَيْهِ. 25وَلْتَكُنْ مَزَالِيجُ أَبْوَابِكَ مِنْ حَدِيدٍ وَنُحَاسٍ، وَلْتُعَادِلْ قُوَّتُكَ امْتِدَادَ أَيَّامِكَ.

26لَيْسَ نَظِيرَ الرَّبِّ يَا بَنِي إِسْرَائِيلَ يَمْتَطِي السَّمَاءَ لِمَعُونَتِكُمْ وَالْغَمَامَ فِي عَظَمَتِهِ، 27فَالإِلَهُ الأَبَدِيُّ هُوَ مَلْجَأُكُمْ، وَتَحْتَكُمْ تَنْبَسِطُ الأَذْرُعُ الأَبَدِيَّةُ، يَطْرُدُ أَمَامَكُمْ أَعْدَاءَكُمْ قَائِلاً: أَهْلِكُوهُمْ. 28لِيَسْكُنْ بَنُو إِسْرَائِيلَ آمِنِينَ وَحْدَهُمْ، وَلْتَجْرِ يَنَابِيعُ مَاءِ يَعْقُوبَ إِلَى أَرْضِ قَمْحٍ وَخَمْرٍ، وَتَقْطُرْ سَمَاؤُهُ بِالنَّدَى. 29طُوبَاكُمْ يَا بَنِي إِسْرَائِيلَ، أَيُّ شَعْبٍ مِثْلُكُمْ مُنْتَصِرٌ بِالرَّبِّ؟ إِنَّهُ تُرْسُكُمْ وَعَوْنُكُمْ وَسَيْفُكُمُ الْمَجِيدُ. لَكُمْ يَخْضَعُ أَعْدَاؤُكُمْ، وَأَنْتُمْ تَطَأُونَ مُرْتَفَعَاتِهِمْ».