5 Mose 32 – ASCB & KLB

Asante Twi Contemporary Bible

5 Mose 32:1-52

1Monyɛ aso, Ao ɔsoro na mɛkasa!

Tie, Ao asase, nsɛm a ɛfiri mʼanom.

2Me nkyerɛkyerɛ bɛtɔ agu mo so sɛ nsuo;

me kasa bɛgu sɛ obosuo.

Me nsɛm bɛtɔ sɛ osuo a ɛgu ɛserɛ foforɔ so,

te sɛ nsuo a ɛpete afifideɛ foforɔ so.

3Mɛbɔ Awurade din;

Animuonyam wɔ yɛn Onyankopɔn.

4Ɔyɛ Ɔbotan; nʼadwuma yɛ pɛ;

Biribiara a ɔyɛ nam ne kwan so, na ɛyɛ.

Ɔyɛ Onyankopɔn nokwafoɔ a ɔnyɛ mfomsoɔ;

Ɔteneneeni ne nokwafoɔ ne no.

5Nanso wɔayɛ amumuyɛsɛm atia no;

sɛ wɔyɛ saa a, na wɔyɛ ne mma anaa?

Wɔyɛ adaadaafoɔ ne nkyirimma kɔntɔnkye.

6Saa na ɛsɛ sɛ mo ne Awurade di no?

Mo nkwaseafoɔ ne adwenemherɛfoɔ.

Ɛnyɛ ɔno ne mo Agya, mo yɛfoɔ?

Ɛnyɛ ɔno na ɔbɔɔ mo na ɔmaa mo nnyinasoɔ?

7Monkae tete nna;

monnwene awoɔ ntoatoasoɔ a atwam ho.

Mommisa mo agya na ɔbɛkyerɛ mo.

Mommisa mo mpanimfoɔ na wɔbɛka akyerɛ mo.

8Ɛberɛ a Ɔsorosoroni kyekyɛɛ nsase maa amanaman,

na ɔkyekyɛɛ adasamma mu no,

ɔtotoo ahyeɛ maa nnipa no

sɛdeɛ Israelfoɔ no ano sie.

9Ɛfiri sɛ, Israelfoɔ yɛ Awurade dea;

Yakob yɛ nʼagyapadeɛ sononko.

10Ɔhunuu wɔn wɔ ɛserɛ asase so

Asase kesee a hwee nni so so.

Ɔtwaa wɔn ho hyiaeɛ, hwɛɛ wɔn so;

Wɛn wɔn sɛ nʼagyapadeɛ a ɛsom bo.

11Sɛdeɛ ɔkɔdeɛ hwanyan ne mma,

na ɔbɔ mpɛmpɛn fa wɔn ho,

saa ara na ɔtrɛɛ ne ntaban mu bumaa wɔn,

sɔɔ wɔn mu den de wɔn tu kɔɔ soro.

12Awurade nko na ɔkyerɛ wɔn ɛkwan.

Wɔtenaa ase a wɔnni ananafoɔ anyame biara.

13Ɔma wɔnante faa nkokoɔ so;

Ɔma wɔdi mfuo so nnɔbaeɛ;

ɔde abotan mu woɔ,

ne ngo a ɛfiri abohemaa mu siesie wɔn.

14Ɔde anantwie nufosuo mu sradeɛ ne nnwan nufosuo,

nnwan ne mmirekyie mu sradeɛ ma wɔdiiɛ.

Ɔde Basan nnwennini ne nnwan a wɔadɔre,

ne atokoɔ papa maa wɔn.

Monom bobesa papa a ɛfiri bobe mu.

15Nanso, ankyɛre Yeshurun dɔree sradeɛ yɛɛ ahomasoɔ;

nnipa no mu yɛɛ duru, yɛɛ abrane, yɛɛ pemee!

Afei, wɔpaa Onyankopɔn a ɔbɔɔ wɔn;

wɔammu wɔn Botan a ɔyɛ wɔn nkwagyeɛ no.

16Wɔkanyane ne ninkunutwe, ɛfiri sɛ wɔsomm anyame foforɔ;

wɔyɛɛ akyiwadeɛ pii de hyɛɛ no abufuo.

17Wɔbɔɔ afɔdeɛ maa ahonhom fi, anyame huhuo,

anyame a na wɔnnim wɔn dada,

anyame a wɔbaa nnansa yi ara,

anyame a na wɔn agyanom nsuro wɔn.

18Mopaa Ɔbotan a ɔyɛɛ mo agya no.

Mo werɛ firii Onyankopɔn a ɔwoo mo no.

19Awurade hunuu yei na wɔn ho yɛɛ no nwunu.

Ɔno ankasa mmammarima ne ne mmammaa hyɛɛ no abufuo.

20Ɔkaa sɛ, “Mɛgya wɔn hɔ;

Mɛma wɔn awieeɛ aba!

Ɛfiri sɛ, wɔyɛ awoɔ ntoatoasoɔ kɔntɔnkye;

mma a wɔnni nokorɛ.

21Wɔde anyame foforɔ som akanyane me ninkuntwe;

wɔde anyame huhuo ahyɛ me abufuo.

Afei, mɛhyira aman a wɔnyɛ me ɔman mpo ama wɔn ani abere;

mɛhyira aman amanmufoɔ a wɔnni nteaseɛ ahyɛ wɔn abufuo.

22Mʼabufuo dɛre sɛ ogya,

na ɛhye kɔsi damena mu.

Ɛsɛe asase ne so nnɔbaeɛ nyinaa

na ɛpaapae mmepɔ fapem.

23“Mɛhɔre amanehunu wɔ wɔn so

na mato me bɛmma awowɔ wɔn.

24Mede ɛkɔm kɛseɛ,

huraeɛnini ne owuyadeɛ bɛba wɔn so.

Wɔde wiram mmoa se

ne awɔ a wɔn ano wɔ borɔ a wɔwea fam bɛha wɔn.

25Mmɔntene so no wɔbɛwuwu akofena ano,

na afie mu, ehu bɛtɔ wɔn so.

Mmeranteɛ ne mmabaawa

mmɔfra ne mpanin nyinaa.

26Meyɛɛ mʼadwene sɛ mɛbɔ wɔn ahwete

ama wɔn nkaeɛ ayera.

27Nanso, mesuroo ɔtamfoɔ fɛdie,

sɛ ebia atiafoɔ rente aseɛ na wɔaka sɛ,

‘Yɛn tumi adi nkonim!

Ɛnyɛ Awurade na ɔyɛeɛ!’ ”

28Israel yɛ ɔman a wɔnni adwene.

Nnipa no yɛ nkwaseafoɔ, na wɔnni nteaseɛ.

29Ao, sɛ wɔnim nyansa a, anka wɔbɛte yei ase!

Ao, anka wɔbɛhunu wɔn hyɛberɛ!

30Ɛbɛyɛ dɛn na onipa baako ataa nnipa apem,

na baanu bɛma ɔpedu adwane,

gye sɛ wɔn Botan atɔn wɔn.

Gye sɛ Awurade ayi wɔn ama.

31Na wɔn botan nte sɛ yɛn Botan,

sɛdeɛ wɔhunu no.

32Wɔn bobe nyini firi Sodom bobe mu

firi Gomora bobe nturom.

Wɔn bobe aba yɛ awuduro

na wɔn siaka nso yɛ nwono.

33Wɔn bobesa yɛ awɔ ano borɔ;

aprammire ano borɔ kɔdiawuo.

34“Merekora saa nneɛma yi nyinaa,

asɔ ano de asie mʼadekoradan mu.

35Mɛtɔ awere; wɔn a ɛfata wɔn no, ɛbɛtua wɔn so ka.

Ɛrenkyɛre wɔn nan bɛwatiri.

Wɔn amanehunu da no bɛduru,

na wɔn hyɛberɛ bɛto wɔn.”

36Awurade bɛbu ne nkurɔfoɔ atɛn

na wasesa nʼadwene wɔ ne nkoa ho,

Ɛberɛ a wahunu sɛ wɔn ahoɔden asa,

na ɛnkaa obiara, akoa anaa ɔdehyeɛ.

37Ɔbɛbisa sɛ, “Afei wɔn anyame no wɔ he,

ɔbotan a wɔde yɛɛ wɔn dwanekɔbea no,

38anyame a wɔdii wɔn afɔrebɔdeɛ mu sradeɛ no

na wɔnom wɔn afɔrebɔdeɛ mu nsã no?

Ma saa anyame no nsɔre mmɛboa mo!

Ma wɔnyɛ mo dwanekɔbea!

39“Afei, monhunu sɛ, me ara me ne no!

Onyame biara nni hɔ sɛ me!

Me na mekum na mema nkwa:

Me na mepira, na mesa;

obi ntumi nnye wo mfiri me nsam.

40Afei, mepagya me nsa kyerɛ soro

Ka sɛ: Sɛ mete ase yi,

41Sɛ mese mʼakofena a ɛpa yerɛ yerɛ ano

na mefiri atemmuo ase a,

mɛtɔ mʼatamfoɔ so awere

na matua wɔn a wɔtan me so ka.

42Mɛma me bɛmma anom mogya abo,

na mʼakofena asɛe honam,

atɔfoɔ ne nnommumfoɔ mogya,

ne atamfoɔ ntuanofoɔ tiri.”

43Ao ɔsorosoro, mo ne no nni ahurisie,

ɛfiri sɛ, ɔbɛtɔ nʼasomfoɔ mogya so were.

Ɔbɛtɔ nʼatamfoɔ so awere

na wadwira nʼasase ne ne nkurɔfoɔ ho.

44Mose ne Nun babarima Hosea baeɛ bɛkaa dwom yi mu nsɛm nyinaa kyerɛɛ nnipa no. 45Mose wiee saa dwom no mu nsɛm no ka no, 46ɔka kaa ho sɛ, “Momfa nsɛm a maka akyerɛ mo no nyinaa nsie mo akoma mu. Monka nkyerɛ mo mma nso sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛdi emu asɛm biara so sɛ mmara. 47Saa nkyerɛkyerɛ yi nyɛ nsɛm bi kwa, ɛyɛ mo nkwa! Sɛ modi so a, mo nkwa nna bɛware wɔ asase a moretwa Asubɔnten Yordan akɔtena so no so.”

Mose Owuo

48Ɛda no ara, Awurade ka kyerɛɛ Mose sɛ, 49“Kɔ Moab, kɔ mmepɔ a ɛwɔ asuo no apueeɛ no so, na foro Nebo bepɔ a ɛne Yeriko di nhwɛanim no. To wʼani hwɛ Kanaan asase no, asase a mede rema Israelfoɔ sɛ wɔn agyapadeɛ no. 50Ɛhɔ na wobɛwu wɔ bepɔ no so, na woakɔka wʼagyanom ho, sɛdeɛ wo nua Aaron wuu wɔ Hor bepɔ so kɔkaa nʼagyanom ho no. 51Ɛfiri sɛ, mo baanu dii me hwammɔ wɔ Israelfoɔ mu wɔ Meriba ne Kades asuo ho wɔ Sin ɛserɛ so. Moanni me kronkronyɛ ho adanseɛ ankyerɛ Israelfoɔ no wɔ hɔ. 52Ɛno enti, mobɛhunu asase no afiri akyiri, nanso mo nan rensi asase a mede rema Israelfoɔ no so.”

Korean Living Bible

신명기 32:1-52

1“하늘이여, 땅이여,

내 말을 들어라!

2내 교훈은 비처럼 내리고

이슬처럼 맺히며

연한 풀밭 위에 내리는 보슬비요

채소에 내리는 단비라네.

3내가 여호와의 이름을 선포하리니

너희는 우리 하나님의

위대하심을 찬양하라!

4그는 반석이시요

그의 일은 완전하며

그가 하는 모든 일이 공정하니

그는 진실하고 정직한 분이시다.

5“이스라엘이 부패하여 악을 행하니

이제 하나님의 자녀가 아니요,

고집스럽고 비뚤어진 민족이구나.

6어리석고 미련한 백성들아,

이것이 여호와께

보답하는 길이냐?

그는 너희 아버지요

창조주가 아니시냐?

그가 너희를

강한 민족으로 세우셨다.

7“지난날을 회상해 보아라!

과거의 모든 역사를

생각해 보아라!

너희 32:7 원문에는 ‘아비’부모들과

나이 많은 어른들에게

물어 보아라!

그들이 너희에게

설명해 줄 것이다.

8하나님이 모든 민족들에게

땅을 나누어 주실 때,

모든 인종을 구분하실 때에,

각 민족들의 경계를 정하셨다.

9여호와께서

이스라엘을 택하셨으니

야곱의 후손이

그의 백성이 되었네.

10“여호와께서 사막 같은 땅에서,

짐승이 울부짖는 광야에서,

그들을 자기 눈동자처럼

보호하고 지켜 주셨으니

11독수리가 그 보금자리를 흔들어

새끼가 떨어지면

날개를 펴서

새끼를 받아 올리듯 하셨네.

12여호와께서 자기 백성을

혼자 인도하셨고

그들을 도와준 다른 신이 없었다.

13“여호와께서 기름진 고원을

그들에게 주셔서

그들이

밭의 농산물을 먹게 하시고

바위에서 꿀을 빨게 하시며

단단한 바위에서

기름을 얻게 하셨다.

14그가 우유와 고기를 주시고

살진 양과 염소와

좋은 밀을 먹게 하시며

맛있는 포도주를 마시게 하셨네.

1532:15 히 ‘여수룬’이스라엘이 살찌고

비대하며 윤택해지자

자기를 창조하신

하나님을 저버리고,

자기들의 반석 되신

구원자를 멸시하였다.

16그들이 이방 신을 섬기므로

여호와께서 질투하시고,

그들이 악을 행하므로

여호와께서 분노하셨다.

17그들이 하나님이 아닌

마귀에게 제사하였으니

그들이 알지 못한 신,

최근에 나타난 신,

그들의 조상들이

두려워하지 않은 신이었다.

18그들은 자기들을 낳은

반석 되신 하나님을 잊어버렸다.

19“여호와께서 이것을 보시고

그들을 미워하셨으니

그의 자녀들이

그를 노하게 하셨음이라.

20여호와께서 이런 말씀을 하셨다.

‘내가 그들을 외면하고

그들의 종말을 지켜 볼 것이니

그들은 악하고

신실하지 못한 백성임이라.

21그들이 신이 아닌 것으로

나를 질투하게 하고,

무가치한 우상으로

나를 분노하게 하였으니

32:21 또는 ‘나도 백성이 되지 아니한 자로’나도 내 백성이 아닌 사람들에게

애정을 주어

그들을 질투하게 하고

어리석은 민족으로

그들을 분노하게 하리라.

22내 분노가 불같이 일어나

32:22 또는 ‘음부’땅 속 깊은 곳까지 태우며

땅에 있는 모든 것을 삼키고

산들의 터를 소멸하리라.

23내가 그들에게

끝없는 재앙을 내리고

그들에게 내 화살을

마구 쏠 것이다.

24내가 그들에게 심한 기근과

무서운 전염병을 보내고

사나운 들짐승과 독사로

그들을 해하리라.

25밖에서는 칼날에 죽고

집 안에서는

겁에 질려 쓰러질 것이니

젊은 남녀와 젖먹이와

백발 노인이 다 멸망하리라.

26내가 그들을 완전히 없애 버려

아무도 그들을

기억하지 못하게 하려고 하였으나

27그들의 원수들이 오해하여

나 여호와가 이렇게 한 것이 아니라

자기들이 내 백성을 멸망시켰다고

자랑하며 우쭐댈까 두렵구나.’

28“이스라엘은

어리석고 지혜가 없는 민족이다.

29그들이 지혜가 있어서

패망할 것을 알고

자기들의 종말이

어떻게 될 것인지 알았더라면!

30그들의 반석 되시는 하나님이

그들을 버리지 않고

여호와께서 그들을

내주지 않는다면

어떻게 한 사람의 적이

천 명을 추격하고

두 사람의 적이

만 명을 도망치게 할 수 있겠는가?

31원수들의 신이

우리 하나님과 같지 않으니

그들도 이 사실을 인정하는구나.

32그들은 소돔과 고모라 사람들처럼

부패하여

32:32 또는 ‘그들의 포도는’그 행위가 쓰고 독한 열매를 맺는

포도나무 같으며,

33독사의 독으로 만든 독주와 같다.

34“ ‘이것이 내 창고에 쌓여

밀봉되어 있지 않은가?

35원수 갚는 것은 나의 일이다.

내가 갚아 주겠다.

환난 날이 가깝고

멸망의 때가 속히 오리라.’

36“여호와께서 자기 백성을

심판하실 것이며

자기 종들이 무력해지고

종이나 자유인이나

남은 자가 없을 때

그들을 불쌍히 여기실 것이다.

37“여호와께서

이런 말씀을 하시리라.

‘그들의 신들이 어디 있으며,

그들이 피난처로 생각하던

반석이 어디 있느냐?

38그들이 제사지낸 기름을 먹고

포도주를 마시던 신들아,

너희는 지금 어디 있느냐?

일어나서 그들을 도와라.

39나만 하나님인 것을

알지 못하느냐?

나 외에는 참된 신이 없다.

내가 죽이기도 하고 살리기도 하며

상하게도 하고 고치기도 하는데

내가 하는 일을

누가 막을 수 있겠는가?

40내가 하늘을 향해 손을 들고

분명히 말하지만

41내가 심판의 칼을 갈아

내 원수들과

나를 미워하는 자에게 복수하리라.

42내 화살이

그들의 피로 물들 것이며

내 칼이 그들을 죽일 것이니

피를 흘릴 자는

피살자와 포로들과 적장들이다.’

43“만민들아,

여호와의 백성과 함께 기뻐하라.

여호와께서

자기 종들의 원수들을 죽이시고

그들에게 보복하여

32:43 또는 ‘자기땅과백성을위하여속죄하시리로다’자기 땅과 백성을

깨끗하게 하시리라.”

44-45모세는 눈의 아들 여호수아와 함께 이 모든 노래를 낭송한 다음에

46백성들에게 이렇게 말하였다. “여러분은 오늘 내가 전한 이 모든 말씀을 마음에 잘 간직하고 여러분의 자녀들에게도 가르쳐 지키게 하십시오.

47이것은 헛된 말이 아니라 바로 여러분의 생명입니다. 여러분이 이 말씀을 지켜야 요단강을 건너가 살 그 땅에서 오래오래 살게 될 것입니다.”

모세의 죽음에 대한 예고

48바로 그 날 여호와께서 모세에게 말씀하셨다.

49“너는 여리고 맞은편 모압 땅에 있는 아바림 산맥의 느보산에 올라가서 내가 이스라엘 백성에게 줄 가나안 땅을 바라보아라.

50너의 형 아론이 호르산에서 죽었던 것처럼 너는 그 산에서 죽게 될 것이다.

51이것은 너희가 진 광야에 있는 가데스의 므리바 샘에서 범죄하여 이스라엘 백성에게 나의 거룩함을 나타내지 않았기 때문이다.

52너는 내가 이스라엘 백성에게 줄 그 땅을 멀리서 바라보기만 하고 들어가지는 못할 것이다.”