Yesaia 10 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yesaia 10:1-34

1Wonnue, wɔn a wɔhyɛ mmara a ɛmfa ne kwan mu,

wɔn a wɔhyɛ mmara dennen a ɛde nhyɛso ba,

2de siw ahiafo ahofadi ho kwan,

de atɛntrenee bɔ me nkurɔfo a wɔhyɛ wɔn so no atirimɔden.

Wɔma akunafo yɛ amanehunufo

na wɔbɔ ayisaa korɔn.

3Dɛn na mobɛyɛ wɔ akontaabu da no,

bere a amanehunu fi akyirikyiri reba?

Hena nkyɛn na mubeguan akɔpɛ mmoa?

Ɛhefa na mubegyaw mo ahode?

4Ɛrenka mo hwee sɛ mobɛfra nneduafo mu

anaasɛ mobɛtotɔ wɔ atɔfo mu.

Nanso eyinom nyinaa akyi no ne bo nnwoo ɛ,

na ne nsa da so wɔ soro.

Asiria Atemmu A Efi Onyankopɔn

5“Nnome nka Asiriani no, mʼabufuw abaa,

nea okura mʼabufuwhyew pema no!

6Mesoma no akɔ ɔman a wonnim Onyankopɔn so

migya no kwan ma wakɔ nnipa a wɔhyɛ me abufuw so

sɛ wonkogye akorɔnne abran so na wonhuam afowde,

na wontiatia wɔn so sɛ dɔte wɔ mmɔnten so.

7Nanso ɛnyɛ eyi ne nea ɔpɛ sɛ ɔyɛ

ɛnyɛ eyi ne nea ɛwɔ nʼadwene mu;

ne botae ne sɛ ɔbɛsɛe,

sɛ ɔde aman bebree bɛba wɔn awiei.

8Na obisa se, ‘Ahemfo nyinaa nyɛ mʼasahene ana?

9Kalno nyɛɛ sɛ Karkemis ana?

Hamat nte sɛ Arpad

na Samaria nte sɛ Damasko ana?

10Sɛnea migyee ahoni ahenni ahorow abran so,

ahenni a wɔn nsɛsode sen nea ɛwɔ Yerusalem ne Samaria no.

11Merentumi ne Yerusalem ne ne nsɛsode nni,

sɛnea me ne Samaria ne nʼahoni dii no?’ ”

12Sɛ Awurade wie nʼadwuma a etia Bepɔw Sion ne Yerusalem nyinaa a, ɔbɛka se, “Mɛtwe Asiriahene aso wɔ ne komapirim ne nʼani a ɛnsɔ ade no ho. 13Efisɛ ɔka se,

“ ‘Mede mʼahoɔden na ayɛ eyi,

na mifi me nyansa mu, efisɛ mewɔ nimdeɛ.

Mesɛee aman aman ahye,

mefow wɔn ademude;

mebrɛɛ wɔn ahemfo ase te sɛ ɔbran.

14Sɛnea obi teɛ ne nsa hyɛ berebuw mu no,

saa ara nso na mɛteɛ me nsa wɔ amanaman no ahonyade so;

sɛnea wɔtase nkesua a wɔagyaw hɔ no,

saa ara na mɛboaboa amanaman no nyinaa ano;

obiara ammɔ ne ntaban mu,

na wammue nʼano ansu.’ ”

15Abonnua ma ne ho so tra nea ɔtow,

anaasɛ ɔwan hoahoa ne ho kyɛn nea ɔde no yɛ adwuma ana?

Ayɛ te sɛnea abaa tumi dannan nea ɔmaa no so,

anaasɛ poribaa tumi hinhim nea ɔnyɛ dua!

16Afei Awurade, Asafo Awurade,

de ɔyaredɔm bɛbɔ nʼakofo ahoɔdenfo no;

ne kɛseyɛ mu wobefita ogya mu ama adɛw

te sɛ gyaframa.

17Israel Hann no bɛdan ogya.

Wɔn Kronkronni no bɛyɛ ogya a ɛdɛw;

ɔde da koro bɛhyew na wasɛe

ne nsɔe ne nnɛnkyɛnse.

18Ne kwae ne nʼasasebere anuonyam no,

ɛbɛsɛe pasapasa

te sɛ ɔyarefo a ɔrefɔn.

19Nnua a ɛbɛka wɔ ne kwae mu bɛyɛ kakraa bi

a abofra betumi akyerɛ ne dodow.

Israel Nkaefo

20Da no, Israel nkae,

Yakob fifo a wɔbɛka no,

remfa wɔn ho nto no so bio

nea ɔbɔɔ wɔn hwee fam no;

na mmom wɔde wɔn ho bɛto Awurade so nokware mu,

Israel Kronkronni no.

21Nkae bi bɛsan aba, Yakob nkae bi

bɛsan aba Otumfo Onyankopɔn no nkyɛn.

22Israel, ɛwɔ mu sɛ wo nkurɔfo dɔɔso sɛ mpoano nwea de,

nanso nkae bi pɛ na wɔbɛsan.

Wɔahyɛ ɔsɛe ho mmara dennen

a ebebunkam so na ɛteɛ.

23Awurade, Asafo Awurade de ɔsɛe

a wɔahyɛ ho mmara ketee na ɛbɛba asase no so nyinaa.

24Enti sɛɛ na Awurade, Asafo Awurade se,

“Me nkurɔfo a mote Sion,

munnsuro Asiriafo no,

wɔn a wɔde mmaa hwe mo

na wɔma kontibaa so tia mo, sɛnea Misraim yɛe no.

25Ɛrenkyɛ koraa mʼabufuw a etia mo no ano bedwo

na mʼanibere bɛkɔ wɔn sɛe so.”

26Asafo Awurade de mpire bɛhwe wɔn,

sɛnea ɔbɔɔ Midian hwee fam wɔ Oreb Ɔbotan ho no;

na ɔbɛteɛ ne pema wɔ nsu no so,

sɛnea ɔyɛɛ wɔ Misraim no.

27Da no wobeyi wɔn adesoa no afi wɔn mmati so

wɔn konnua afi wo kɔn mu;

wobubu konnua no

efisɛ woayɛ ɔbran yiye.

28Wɔhyɛn Ayat;

wɔfa Migron;

na wɔkora wɔn nneɛma wɔ Mikmas.

29Wɔfaa ɔtempɔn no so, na wɔka se,

“Yɛbɛwɛn wɔ Geba anadwo yi.”

Rama ho popo;

Saulo kurow Gibea nso guan.

30Teɛ mu, Galim Babea!

Tie, Laisa!

Anatot Mmɔborɔni!

31Madmena reguan;

Gebimfo kɔtetɛw.

32Nnɛ ara wobegyina wɔ Nob;

wobehim wɔn nsa

wɔ Ɔbabea Sion bepɔw no so,

wɔ Yerusalem koko no so.

33Hwɛ, Awurade, Asafo Awurade no,

ɔde tumi kɛse betwitwa dua mman no.

Wobebubu nnua atenten no agu fam

nea ɛwowaree no bɛba fam.

34Ɔde abonnua betwitwa kwaedɔtɔ agu fam

Lebanon bɛhwe ase wɔ Ɔkɛse no anim.

Ketab El Hayat

إشعياء 10:1-34

1وَيْلٌ لِلَّذِينَ يَسُنُّونَ شَرَائِعَ ظُلْمٍ، وَلِلْكَتَبَةِ الَّذِينَ يُسَجِّلُونَ أَحْكَامَ جَوْرٍ! 2لِيَصُدُّوا الْبَائِسِينَ عَنِ الْعَدْلِ، وَيَسْلُبُوا مَسَاكِينَ شَعْبِي حَقَّهُمْ، لِتَكُونَ الأَرَامِلُ مَغْنَماً لَهُمْ، وَيَنْهَبُوا الْيَتَامَى. 3فَمَاذَا تَصْنَعُونَ فِي يَوْمِ الْعِقَابِ عِنْدَمَا تُقْبِلُ الْكَارِثَةُ مِنْ بَعِيدٍ؟ إِلَى مَنْ تَلْجَأُونَ طَلَباً لِلْعَوْنِ، وَأَيْنَ تُوْدِعُونَ ثَرْوَتَكُمْ؟ 4لَا يَبْقَى شَيْءٌ سِوَى أَنْ تَجْثُوا بَيْنَ الأَسْرَى، وَتَسْقُطُوا بَيْنَ الْقَتْلَى. مِنْ أَجْلِ ذَلِكَ كُلِّهِ لَمْ يَرْتَدْ غَضَبُهُ وَمَا بَرِحَتْ يَدُهُ مَمْدُودَةً لِلْعِقَابِ.

حكم الله على أشور

5وَيْلٌ لِلأَشُّورِيِّينَ، قَضِيبِ غَضَبِي، الْحَامِلِينَ فِي أَيْدِيهِمْ عَصَا سَخَطِي. 6أُرْسِلُهُمْ ضِدَّ أُمَّةٍ مُنَافِقَةٍ، وَأُوْصِيهُمْ عَلَى شَعْبِي الَّذي غَضِبْتُ عَلَيْهِ، لِيَغْنَمُوا غَنَائِمَهُمْ وَيَسْتَوْلُوا عَلَى أَسْلابِهِمْ، وَيَطَأُوهُمْ كَمَا يَطَأُونَ الوَحْلَ. 7وَلَكِنَّ مَلِكَ أَشُّورَ لَا يَعْرِفُ أَنَّنِي أَنَا الَّذِي أَرْسَلْتُهُ، وَيَظُنُّ أَنَّهُ بِقُدْرَتِهِ قَدْ هَاجَمَ شَعْبِي، وَفِي نِيَّتِهِ أَنْ يُدَمِّرَ وَيَجْتَاحَ أُمَماً كَثِيرَةً. 8لأَنَّهُ يَقُولُ: أَلَيْسَ كُلُّ قُوَّادِي مُلُوكاً؟ 9أَلَيْسَ مَصِيرُ كَلْنُو كَمَصِيرِ كَرْكَمِيشَ؟ أَوَ لَيْسَ مَآلُ حَمَاةَ كَمَآلِ أَرْفَادَ؟ أَلَيْسَتِ السَّامِرَةُ كَدِمَشْقَ؟ 10لَقَدْ قَضَيْتُ عَلَى مَمَالِكَ وَثَنِيَّةٍ أَصْنَامُهَا أَعْظَمُ مِنْ أَصْنَامِ أُورُشَلِيمَ وَالسَّامِرَةِ! 11أَفَلا أَقْضِي عَلَى أُورُشَلِيمَ وَأَصْنَامِهَا كَمَا قَضَيْتُ عَلَى السَّامِرَةِ وَأَصْنَامِهَا؟

12وَلَكِنْ حَالَمَا يَنْتَهِي الرَّبُّ مِنْ عَمَلِهِ بِجَبَلِ صِهْيَوْنَ، فَإِنَّهُ سَيُعَاقِبُ مَلِكَ أَشُّورَ عَلَى غُرُورِ قَلْبِهِ وَتَشَامُخِ عَيْنَيْهِ، 13لأَنَّهُ يَقُولُ: بِقُوَّةِ ذِرَاعِي قَدْ صَنَعْتُ هَذَا، وَبِحِكْمَتِي، لأَنَّنِي فَهِيمٌ! قَدْ نَقَلْتُ تُخُومَ الأُمَمِ، وَنَهَبْتُ كُنُوزَهُمْ، وَعَزَلْتُ الْجَالِسِينَ عَلَى الْعُرُوشِ كَمَا يَفْعَلُ ذُو الْبَطْشِ. 14وَكَمَا تَسْتَحْوِذُ يَدُ الإِنْسَانِ عَلَى الْعُشِّ، هَكَذَا اسْتَحْوَذَتْ يَدِي عَلَى ثَرْوَاتِ الشُّعُوبِ. وَكَمَا يَجْمَعُ الإِنْسَانُ الْبَيْضَ الْمَهْجُورَ، هَكَذَا جَمَعْتُ الأَرْضَ بِأَسْرِهَا، فَلَمْ يَجْرُؤْ أَحَدٌ أَنْ يُحَرِّكَ جَنَاحاً أَوْ يَفْتَحَ فَاهاً أَوْ يَنْبِسَ بِهَمْسَةٍ. 15أَتَزْهُو الْفَأْسُ عَلَى مَنْ يَقْطَعُ بِها، أَمْ يَتَعَظَّمُ الْمِنْشَارُ عَلَى مَنْ يَنْشُرُ بِهِ، وَكَأَنَّ الْقَضِيبَ يُحَرِّكُ رَافِعَهُ، أَوْ كَأَنَّ الْعَصَا تَرْفَعُ مَا لَيْسَ خَشَباً!

16لِذَلِكَ فَإِنَّ الرَّبَّ الْقَدِيرَ سَيُفْشِي وَبَأً مُهْلِكاً بَيْنَ مُحَارِبِيهِ الشُّجْعَانِ، وَيُوْقِدُ تَحْتَ مَجْدِهِ وَقِيداً كَاشْتِعَالِ النَّارِ، 17فَيُصْبِحُ نُورُ إِسْرَائِيلَ نَاراً، وَقُدُّوسُهُ لَهِيباً، فَتَشْتَعِلُ وَتَلْتَهِمُ شَوْكَهُ وَحَسَكَهُ فِي يَوْمٍ وَاحِدٍ، 18فَيُدَمِّرُ الرَّبُّ مَجْدَ غَابَاتِهِ وَأَرْضِهِ الْخَصِيبَةِ، الرُّوحَ وَالْجَسَدَ مَعاً، فَتَكُونُ كَمَرِيضٍ تَذْوِي حَيَاتُهُ، 19وَلا يَتَبَقَّى مِنْ أَشْجَارِ الْغَابَةِ إِلّا قِلَّةٌ يُحْصِيهَا صَبِيٌّ.

بقية إسرائيل

20فِي ذَلِكَ الْيَوْمِ لَا تَعُودُ بَقِيَّةُ إِسْرَائِيلَ وَالنَّاجُونَ مِنْهُمْ يَتَوَكَّلُونَ عَلَى مَنْ ضَرَبَهُمْ، بَلْ يَعْتَمِدُونَ عَلَى الرَّبِّ قُدُّوسِ إِسْرَائِيلَ بِالْحَقِّ. 21وَتَرْجِعُ بَقِيَّةُ ذُرِّيَّةِ يَعْقُوبَ إِلَى الرَّبِّ الْقَدِيرِ. 22مَعَ أَنَّ شَعْبَكَ يَا إِسْرَائِيلُ كَرَمْلِ الْبَحْرِ، فَإِنَّ بَقِيَّةً فَقَطْ تَرْجِعُ، لأَنَّ اللهَ قَضَى بِفَنَائِهِمْ، وَقَضَاؤُهُ عَادِلٌ. 23فَالرَّبُّ الْقَدِيرُ يُجْرِي الْفَنَاءَ وَالْقَضَاءَ فِي وَسَطِ كُلِّ الأَرْضِ.

24لِذَلِكَ هَكَذَا يَقُولُ الرَّبُّ القَدِيرُ: «يَا شَعْبِي الْمُقِيمَ فِي صِهْيَوْنَ، لَا تَخَفْ مِنْ أَشُورَ عِنْدَمَا يَضْرِبُكَ بِقَضِيبٍ، وَيَرْفَعُ عَلَيْكَ عَصَاهُ كَمَا فَعَلَ الْمِصْرِيُّونَ، 25فَإِنَّهُ عَمَّا قَلِيلٍ يَكْتَمِلُ سَخَطِي، وَيَنْصَبُّ غَضَبِي لإِبَادَتِهِمْ». 26وَلا يَلْبَثُ الرَّبُّ الْقَدِيرُ أَنْ يَهُزَّ عَلَيْهِ سَوْطاً كَمَا ضَرَبَ الْمِدْيَانِيِّينَ عِنْدَ صَخْرَةِ غُرَابٍ، وَيَرْفَعُ قَضِيبَهُ فَوْقَ الْبَحْرِ مِثْلَمَا فَعَلَ فِي مِصْرَ. 27فِي ذَلِكَ الْيَوْمِ يَتَدَحْرَجُ حِمْلُهُ عَنْ كَتِفِكَ، وَيَتَحَطَّمُ نِيرُهُ عَنْ عُنُقِكَ لأَنَّ عُنُقَكَ أَصْبَحَ غَلِيظاً.

28هَا هُوَ جَيْشُ أَشُورَ مُقْبِلٌ؛ قَدْ وَصَلَ إِلَى عَيَّاثَ، وَاجْتَازَ بِمِجْرُونَ. وَضَعَ مَؤُونَتَهُ فِي مِخْمَاشَ. 29قَطَعُوا الْمَعْبَرَ، وَبَاتُوا فِي جَبَعَ. ارْتَعَدَ أَهْلُ الرَّامَةِ، وَهَرَبَ سُكَّانُ جِبْعَةَ شَاوُلَ. 30اصْرُخِي يَا بِنْتَ جَلِّيمَ، وَاسْمَعِي يَا لَيْشَةُ، وَأَجِيبِي يَا مَدِينَةَ عَنَاثُوثَ. 31هَرَبَ أَهْلُ مَدْمِنَةَ. فَرَّ سُكَّانُ جِيبِيمَ طَلَباً لِلنَّجَاةِ. 32الْيَوْمَ يَتَوَقَّفُ فِي نُوبَ وَيَهُزُّ قَبْضَتَهُ عَلَى جَبَلِ بِنْتِ صِهْيَوْنَ، أَكَمَةِ أُورُشَلِيمَ.

33لَكِنَّ الرَّبَّ الْقَدِيرَ يُحَطِّمُ الأَغْصَانَ بِعُنْفُوَانٍ. فَكُلُّ مُتَطَاولٍ يُقْطَعُ، وَكُلُّ مٍتَشامِخٍ يُذَلُّ. 34تُسْتَأْصَلُ أَجَمَاتُ الْغابَةِ بِفَأْسٍ، وَيَسْقُطُ لُبْنَانُ أَمَامَ جَبَّارٍ مَهُوبٍ.