Nnwom 57 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Nnwom 57:1-11

Dwom 57

Dawid dwom a ɔtoo bere a oguan fii Saulo nkyɛn kɔɔ ɔbodan no mu.

1Hu me mmɔbɔ, me Onyankopɔn, hu me mmɔbɔ,

na wo mu na me kra nya guankɔbea.

Wo ntaban nwini ase na mɛpɛ guankɔbea

kosi sɛ amanehunu no betwa mu.

2Misu frɛ Onyankopɔn, Ɔsorosoroni no;

Onyankopɔn a ɔma ne pɛ ba mu wɔ me ho.

3Ɔsoma fi ɔsoro hɔ begye me nkwa,

ɔka wɔn a wɔtaa me anibere so no anim;

Onyankopɔn soma ne dɔ ne ne nokware.

4Gyata atwa me ho ahyia;

meda mmoa a wɔwe nam amono mu,

nnipa a wɔn se te sɛ mpeaw ne mmɛmma

na wɔn tɛkrɛma te sɛ afoa a ɛyɛ nnam.

5Onyankopɔn, ɛsɛ sɛ wɔma wo so tra ɔsoro,

na ama wʼanuonyam aba asase nyinaa so.

6Wɔtrɛw asau mu de sum mʼanan afiri,

ahohiahia brɛɛ me ase.

Wotuu amoa wɔ me kwan mu,

nanso wɔn ankasa akɔtotɔ mu.

7Ao, Onyankopɔn, me koma agyina pintinn,

me koma yɛ pintinn;

mɛto dwom na mayi wo ayɛ.

8Me kra nyan!

Sanku ne bɛnta, munnyan!

Me nso menyan anɔpahema.

9Awurade, mɛkamfo wo wɔ aman no mu;

mɛto wo ho nnwom wɔ nnipa mu.

10Wʼadɔe so, ɛkorɔn sen ɔsoro;

wo nokwaredi du wim.

11Ao, Onyankopɔn, wɔmma wo so mmoro ɔsoro;

ma wʼanuonyam nkata asase nyinaa so.

Ketab El Hayat

مزمور 57:1-11

الْمَزْمُورُ السَّابِعُ وَالْخَمْسُونَ

لِقَائِدِ الْمُنْشِدِينَ – عَلَى لَا تُهْلِكْ. قَصِيدَةٌ ذَهَبِيَّةٌ لِدَاوُدَ عِنْدَمَا هَرَبَ مِنْ شَاوُلَ إِلَى دَاخِلِ الْمَغَارَةِ.

1ارْحَمْنِي يَا اللهُ ارْحَمْنِي، لأَنَّ بِكَ لاذَتْ نَفْسِي، وَبِظِلِّ جَنَاحَيْكَ أَحْتَمِي إِلَى أَنْ تَعْبُرَ الْمَصَائِبُ. 2أَصْرُخُ إِلَى اللهِ الْعَلِيِّ، الَّذِي يُتَمِّمُ لِي مَقَاصِدَهُ، 3فَيُرْسِلُ مِنَ السَّمَاوَاتِ وَيُخَلِّصُنِي، وَيَمْلَأُ بِالْخِزْيِ مَنْ يُرِيدُ أَنْ يَفْتَرِسَنِي. يُرْسِلُ اللهُ رَحْمَتَهُ وَحَقَّهُ. 4حِينَ أَرْقُدُ بَيْنَ نَافِثِي السُّمُومِ مِنْ بَنِي الْبَشَرِ أَجِدُ نَفْسِي بَيْنَ الأُسُودِ الْمُفْتَرِسَةِ؛ أَنْيَابُهُمْ كَالرِّمَاحِ وَالسِّهَامِ، وَأَلْسِنَتُهُمْ كَالسُّيُوفِ الْحَادَّةِ. 5لِتَتَعَالَ يَا اللهُ عَلَى السَّمَاوَاتِ وَلْيَرْتَفِعْ مَجْدُكَ عَلَى الأَرْضِ كُلِّهَا. 6نَصَبُوا شَبَكَةً لِخُطْوَاتِي، فَانْحَنَتْ نَفْسِي. حَفَرُوا أَمَامِي حُفْرَةً فَسَقَطُوا هُمْ فِيهَا.

7ثَابِتٌ قَلْبِي يَا اللهُ، ثَابِتٌ قَلْبِي. أَشْدُو وَأُرَنِّمُ. 8اسْتَيْقِظِي يَا نَفْسِي. اسْتَيْقِظِي يَا رَبَابُ وَيَا عُوْدُ. سَأُوْقِظُ الفَجْرَ عَلَى شَدْوِي. 9يَا رَبُّ أَحْمَدُكَ بَيْنَ الشُّعُوبِ وَأَشْدُو لَكَ بَيْنَ الأُمَمِ. 10لأَنَّ رَحْمَتَكَ قَدْ عَظُمَتْ إِلَى السَّمَاوَاتِ، وَحَقُّكَ إِلَى الْغَمَامِ. 11ارْتَفِعْ يَا اللهُ عَلَى السَّمَاوَاتِ، وَلْيَرْتَفِعْ مَجْدُكَ عَلَى الأَرْضِ كُلِّهَا.