Hiob 14 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Hiob 14:1-22

1“Nnipa a ɔbea awo wɔn

nna yɛ tiaa bi na ɔhaw ahyɛ mu mma.

2Ɔfefɛw te sɛ nhwiren na etwintwam;

ɔte sɛ sunsuma a ɛretwa mu akɔ, ɔntena hɔ nkyɛ.

3Woma wʼani kɔ saa onipa yi so?

Wode no bɛba wʼanim abebu no atɛn ana?

4Hena na obetumi ayi nea ɛyɛ kronkron afi fi mu?

Obiara nni hɔ.

5Woahyehyɛ onipa nkwa nna;

woahyɛ nʼasram dodow ato hɔ

na woahyɛ no bere a ɔrentumi ntra.

6Enti yi wʼani fi ne so na ɔnyɛ nea ɔpɛ,

kosi sɛ obewie nʼadwuma sɛ ɔpaani.

7“Dua mpo anidaso wɔ hɔ ma no:

Sɛ wotwa a, ɛbɛfefɛw bio,

na ne mman foforo no rempenpan.

8Ne ntin betumi anyin akyɛ asase mu

na ne dunsin nso awu wɔ dɔte mu,

9nanso, onya nsu a ɛfefɛw,

na eyiyi mman sɛ dua a wɔatɛw.

10Nanso sɛ nnipa wu a wɔde no hyɛ fam;

ɔhome nea etwa to a, na afei onni hɔ bio.

11Sɛnea nsu tu yera wɔ po mu no,

anaa sɛnea suka mu yowee no,

12saa ara na onipa tɔ fam na ɔnsɔre bio;

enkosi sɛ ɔsoro betwa mu no, nnipa rensɔre

na wɔrennyan wɔn mfi wɔn nna mu.

13“Sɛ anka wode me besie ɔda mu

de me ahintaw kosi sɛ wʼabufuw betwa mu!

Sɛ anka wobɛhyɛ me bere

na afei woakae me!

14Sɛ onipa wu a ɔbɛba nkwa mu bio ana?

Mʼaperedi nna mu nyinaa

mɛtwɛn akosi sɛ me foforoyɛ bɛba.

15Wobɛfrɛ na megye wo so;

wʼani begyina abɔde a wo nsa ayɛ.

16Afei wobɛkan mʼanammɔntu

na worenni me bɔne akyi.

17Wɔbɛsɔ me bɔne ano wɔ kotoku mu,

na woakata mʼamumɔyɛ so.

18“Nanso sɛnea mmepɔw so hohoro na ɛpompono

na ɔbotan nso twe fi ne sibea no,

19sɛnea nsu yiyi abo ho

na osuhweam twe dɔte kɔ no

saa ara na wosɛe onipa anidaso.

20Wutintim ne so prɛko pɛ, na otwa mu kɔ;

wosakra ne nipasu na wugya no kwan.

21Sɛ wɔhyɛ ne mmabarima anuonyam a, onnim;

na sɛ wɔbrɛ wɔn ase a, onhu.

22Ɔno ara were mu yaw na ɔtee

na ɔno ara ne ho na ogyam.”

Ketab El Hayat

أيوب 14:1-22

1الإِنْسَانُ مَوْلُودُ الْمَرْأَةِ. قَصِيرُ الْعُمْرِ وَمُفْعَمٌ بِالشَّقَاءِ، 2يَتَفَتَّحُ كَالزَّهْرِ ثُمَّ يَنْتَثِرُ، وَيَتَوَارَى كَالشَّبَحِ فَلا يَبْقَى لَهُ أَثَرٌ. 3أَعَلَى مِثْلِ هَذَا فَتَحْتَ عَيْنَيْكَ وَأَحْضَرْتَنِي لأَتَحَاجَّ مَعَكَ؟ 4مَنْ يَسْتَوْلِدُ الطَّاهِرَ مِنَ النَّجِسِ؟ لَا أَحَدٌ! 5فَإِنْ كَانَتْ أَيَّامُهُ مَحْدُودَةً، وَعَدَدُ أَشْهُرِهِ مَكْتُوباً لَدَيْكَ، وَعَيَّنْتَ أَجَلَهُ فَلا يَتَجَاوَزُهُ، 6فَأَشِحْ بِوَجْهِكَ عَنْهُ وَدَعْهُ يَسْتَرِيحُ مُسْتَمْتِعاً، رَيْثَمَا يَنْتَهِي يَوْمُهُ، كَالأَجِيرِ.

7لأَنَّ لِلشَّجَرَةِ أَمَلاً، إِذَا قُطِعَتْ أَنْ تُفْرِخَ مِنْ جَدِيدٍ وَلا تَفْنَى بَرَاعِمُهَا. 8حَتَّى لَوْ شَاخَتْ أُصُولُهَا فِي الأَرْضِ وَمَاتَ جِذْعُهَا فِي التُّرَابِ، 9فَإِنَّهَا حَالَما تَسْتَرْوِحُ الْمَاءَ تُفْرِخُ، وَتُنْبِتُ فُرُوعاً كَالْغَرْسِ. 10أَمَّا الإِنْسَانُ فَإِنَّهُ يَمُوتُ وَيَبْلَى، يَلْفِظُ آخِرَ أَنْفَاسِهِ، فَأَيْنَ هُوَ؟ 11كَمَا تَنْفَدُ الْمِيَاهُ مِنَ الْبُحَيْرَةِ، وَيَجِفُّ النَّهْرُ، 12هَكَذا يَرْقُدُ الإِنْسَانُ وَلا يَقُومُ، وَلا يَسْتَيْقِظُ مِنْ نَوْمِهِ إِلَى أنْ تَزُولَ السَّمَاوَاتُ.

13لَيْتَكَ تُوَارِينِي فِي عَالَمِ الأَمْوَاتِ، وَتُخْفِينِي إِلَى أَنْ يَعْبُرَ عَنِّي غَضَبُكَ، وَتُحَدِّدُ لِي أَجَلاً فَتَذْكُرَنِي. 14إِنْ مَاتَ رَجُلٌ أَفَيَحْيَا؟ إِذَنْ لَصَبِرْتُ كُلَّ أَيَّامِ مُكَابَدَتِي، رَيْثَمَا يَأْتِي زَمَنُ إِعْفَائِي. 15أَنْتَ تَدْعُو وَأَنَا أُجِيبُكَ. أَنْتَ تَتُوقُ إِلَى عَمَلِ يَدَيْكَ، 16حِينَئِذٍ تُحْصِي خَطْوَاتِي حَقّاً، وَلَكِنَّكَ لَا تُرَاقِبُ خَطِيئَتِي، 17فَتَخْتِمُ مَعْصِيَتِي فِي صُرَّةٍ، وَتَسْتُرُ ذَنْبِي.

18وَكَمَا يَتَفَتَّتُ الْجَبَلُ السَّاقِطُ، وَيَتَزَحْزَحُ الصَّخْرُ مِنْ مَوْضِعِهِ، 19وَكَمَا تُبْلِي الْمِيَاهُ الْحِجَارَةَ، وَتَجْرُفُ سُيُولُهَا تُرَابَ الأَرْضِ، هَكَذَا تُبِيدُ أَنْتَ رَجَاءَ الإِنْسَانِ. 20تَقْهَرُهُ دَفْعَةً وَاحِدَةً فَيَتَلاشَى، وَتُغَيِّرُ مِنْ مَلامِحِهِ وَتَطْرُدُهُ. 21يُكْرَمُ أَبْنَاؤُهُ وَهُوَ لَا يَعْلَمُ، أَوْ يُذَلُّونَ وَلا يُدْرِكُ ذَلِكَ. 22لَا يَشْعُرُ بِغَيْرِ آلامِ بَدَنِهِ، وَلا يَنُوحُ إِلّا عَلَى نَفْسِهِ».