Nádej pre kazdého

Evanjelium Podľa Matúša 9

Uzdravenie porazeného

1 Ježiš teda opäť nastúpil do člna, preplavil sa na druhý breh a prišiel do Kafarnauma, do mesta, kde býval.

Čoskoro doniesli k nemu na nosidlách porazeného človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: Teš sa, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!"

Ale niektorí z učiteľov Zákona sa pohoršovali: Ten človek sa rúha! Na to má právo len Boh!"

Ale Ježiš čítal ich myšlienky a spýtal sa: Prečo tak zle zmýšľate vo svojom srdci?

Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo: Vstaň a choď!?

Ale aby som vám dokázal, že mám tu na zemi moc odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka." Nato sa obrátil k porazenému a povedal mu: Vstaň a odnes si nosidlá domov!"

A porazený vstal a odišiel.

Povolanie Matúša

Toto sa odohralo pred očami zhromaždeného zástupu. Všetci žasli a ďakovali Bohu, že dal človeku takú moc.

Keď sa Ježiš uberal ďalej, zazrel muža, ktorý sa volal Matúš, ako v colnici vyberá poplatky.

Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!" vyzval ho. Matúš hneď vstal a išiel za ním.

10 Neskôr, keď Ježiš spolu s učeníkmi večeral v Matúšovom dome v spoločnosti mnohých ľudí pochybnej povesti, zbožní farizeji sa pohoršovali a vraveli jeho učeníkom:

11 Ako si váš majster môže sadnúť za jeden stôl s takou spodinou?"

12 Keď to Ježiš počul, odpovedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

13 Zamyslite sa nad tým, čo znamenajú staré slová Písma: Nechcem vaše obete a dary, ale chcem, aby ste boli milosrdní. Mojím poslaním tu na zemi je volať k Bohu hriešnikov, a nie spravodlivých."

14 Jedného dňa prišli za Ježišom žiaci Jána Krstiteľa s otázkou. My a farizeji často zachovávame pôst. Prečo sa tvoji učeníci takisto nepostia, ako to majú vo zvyku zbožní ľudia?"

15 Ježiš im odpovedal: Žiada niekto od svadobčanov, aby boli smutní a odmietali jedlo, kým je medzi nimi ženích? Ale prídu dni, keď ženícha vytrhnú z ich stredu, a potom sa budú postiť.

16 Nový život z Boha sa nedá vtesnať do starých zvykov. To akoby niekto prišil na staré šaty záplatu z novej látky. Čo sa stane? Záplata sa vytrhne zo starého tkaniva a diera sa ešte zväčší.

17 Mladé víno predsa takisto nenalievate do mechov zo starej kože, lebo by popraskali a víno by vytieklo. Nové víno potrebuje nové mechy!"

Moc nad chorobou a smrťou

18 Kým Ježiš hovoril, prišiel jeden z predstaviteľov miestnej synagógy a poklonil sa mu. Práve mi umrela dcéra," povedal, ale ty jej môžeš vrátiť život. Poď, polož na ňu ruku a ožije."

19 Ježiš a jeho učeníci šli s ním.

20 Vtom k nemu pristúpila zozadu jedna žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a dotkla sa okraja jeho šiat,

21 lebo si pomyslela: Stačí, ak sa dotknem aspoň lemu jeho šiat, určite sa uzdravím."

22 Ježiš sa obrátil, pozrel sa na ňu a povedal: Teš sa, dcéra moja. Tvoja viera ťa uzdravila."

A naozaj, v tej chvíli bola žena zbavená svojho trápenia.

23 Keď Ježiš vošiel do domu predstaveného synagógy, kde hrala pohrebná hudba a nariekal zhromaždený dav,

24 povedal im: Rozíďte sa, veď dievčatko neumrelo, iba spí." Ale nikto jeho slová nebral vážne a posmievali sa mu.

25 Keď napokon všetkých poslali preč, vstúpil do miestnosti, chytil dievčatko za ruku a ono vstalo.

26 Správa o tomto zázraku sa rozniesla po celom kraji.

Slepí vidia

27 Len čo Ježiš vyšiel z domu predstaveného synagógy, do cesty mu vstúpili dvaja slepci a volali naňho: Syn kráľa Dávida, zmiluj sa nad nami!"

28 Šli za ním až do domu, kde býval. Spýtal sa ich: Naozaj veríte, že mám moc vrátiť vám zrak?"

Áno, Pane," ubezpečovali ho.

29 Tu sa dotkol ich očí a povedal: Staň sa vám, ako veríte."

30 V tej chvíli sa im otvorili oči. Dôrazne im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili,

31 ale oni chodili po celom kraji a všade to rozhlasovali.

Nemý hovorí

32 Keď odtiaľ odchádzali, priviedli k Ježišovi nemého človeka, posadnutého zlým duchom.

33 Ježiš démona vyhnal a muž ihneď začal hovoriť. Zástupom prebehla vlna prekvapenia: Jakživ sme nevideli podobné zázraky!" volali.

34 Ale farizeji vysvetľovali: Vyháňa diablov, lebo jeho samého ovláda diabol, kráľ zlých duchov."

Ježiš si povoláva apoštolov

35 Potom Ježiš prechádzal všetkými mestami a dedinami, učil v židovských synagógach a hlásal radostnú zvesť o Božom kráľovstve. A všade, kde prišiel, liečil choroby každého druhu.

36 Bolo mu ľúto ľudí, ktorí prichádzali za ním, lebo nevedeli, na koho sa obrátiť so svojimi problémami a kde hľadať pomoc. Boli ako ovce bez pastiera.

37 Vtedy povedal svojim učeníkom:

38 Žatva je veľká, ale žencov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoje polia."

Mushuj Testamento Diospaj Shimi

Mateo 9

Mana cuyurijta ruraj ungüi japishca runatami Jesús alliyachishca

1Chai q'uipami Jesusca, barcopi yaicushpa cuchata cutin ch'imbashpaca, Pai causashca pueblollamantaj chayarca. Chaiman chayajpica, mana cuyurijta ruraj ungüi japishca runatami huandunapi apamurcacuna. “Alliyachingami” nishpa, tucui shunguhuan paicuna crishcata ricushpami Jesusca, chai ungushca runataca:

–Huahua, ama manchaichu. Cambaj juchacunataca, ñami anchuchini– nirca.

Mandashcata yachachijcunapuramanta maijancuna chaita uyashpaca: “Cai runaca, Dios tucushpamari chashna nicun” ninacurcacunami. Paicuna chashna yuyacujta yachashpami, Jesusca cashna nirca:

–¿Ima nishpataj chashna millaita yuyacunguichij? ¿‘Cambaj juchacunata anchuchinimi’ ninachu, mana cashpaca: ‘Jatari, puri’ ninachu? ¿Ima ninataj ashtahuan jahualla? Runa Aichayuj ñucataca, juchacunata anchuchij cachun cai pachaman Dios cachashca cashcata cunanmi ricuchisha– nishpami, mana cuyurijta ruraj ungüihuan caj runataca cashna nirca:

–¡Jatari, canta huandumushcata apashpa huasiman rilla!– nirca.

Jesús chashna nijpica chai runaca, jatarishpa huasiman rircallami. Chashna alliyachijta tucui ricujcunaca achcata mancharishpami, chai rurai tucunata runacunaman cushcamanta, Diostaca alli nircacuna.

Jesusca Mateotami ‘Ñucata cati’ nishca

Jesusca chaimanta rishpaca, Mateo shuti runatami, impuestota japinapi tiyacujta ricurca. Paita ricushpaca:

–Ñucata cati– nijpica, Mateoca jatarishcahuan Jesusta catishpa rircallami.

10 Mateopaj huasiman rishpami, Jesusca, Paipaj yachacujcunandij chaipi micucurca. Impuestota japij achca runacunapish, juchayujcunapish chaiman chayashpami, paicunahuan micucurcacuna. 11 Chaita fariseocuna ricushpami, Jesuspaj yachacujcunataca:

–¿Ima nishpataj cancunapaj Yachachijca, impuestota japijcunahuan, juchayujcunahuanpish micucun?– nishpa tapurcacuna.

12 Shina nicujta Jesús uyashpaca, cashnami nirca:

–Mana ungushca cajcunaca, mana pi jambijta mashcanchu, ungushcacunallami mashcancuna. 13 Dios Quillcachishcapica: “Animalcunata huañuchishpa ñucaman cushpa rupachinapaj randica, shujtajcunata llaquij caichigari. Ñucaca chashna cachunmi munani” ninmi. Richij, chashna nishcataraj yachamugrichij. Ñucaca, cashcata rurajcunataca mana cayaj shamurcanichu, ashtahuanpish juchayujcunatamari, llaquirishpa Diospajman cutirichun cayaj shamurcani– nircami.

Ima shina ayunanatami yachachishca

14 Chai q'uipami, Bautiźaj Juanpaj yachacujcuna Jesuspajman shamushpaca:

–Fariseocunapish, ñucanchijpish tauca cutinmari ayunanchij. Cambaj yachacujcunaca, ¿ima nishpataj mana ayunancuna?– nishpa tapurcacuna.

15 Chashna tapujpi, Jesusca cashnami nirca:

–Bodapi cajcunaca, novio paicunallahuantaj cajpica, ¿maitataj llaquilla cangari? Cusa illajlla saquirina punllacuna chayamungami. Chaipimi ayunangacuna.

16 Pipish mauca churanataca, mana mushuj linsohuan llachapashpa siranchu. Chashna rurajpica, mushuj linsoca mauca churanataca ashtahuanmi lliquinman. 17 Shinallataj cunanlla rurashca vinotapish, mauca capachocunapica pi mana churanchu. Mushuj vinota mauca capachopi churajpica, capachopish lliquirin, vinopish tallirinllami. Chaimantami llullu vinotaca, capachocunapish vinopish ama ima tucuchun, mushuj capachocunapi churancuna– nircami.

Jairopaj ushushitaca causachishca, yahuar cacharirishca huarmitaca alliyachishcami

18 Jesús chashna yachachicujpirajmi, mandaj runaca paipajman shamurca. Chai runaca, Paipaj ñaupajpi pambacama cumurishpami cashna nirca:

–Ñuca ushushica cunanllamari huañun. Jacupaiari, paipaj jahuapi Cambaj maquita churajpica, causaringallami– nircami.

19 Shina nijpica jatarishcahuanmi Jesusca, Paipaj yachacujcunandij chai runahuan rirca. 20 Ñanta ricujpimi, Jesuspaj churana chupapica, huashamanta maquihuan shuj huarmi tuparirca. Chai huarmica, chunga ishqui huatatami yahuar cacharirishpa ungushca carca. 21 Paica: “Jesuspaj churanapi tuparishpalla alliyashallami” yuyashpami tuparirca. 22 Jesusca tigrarishpa chai huarmita ricushpaca, cashnami nirca:

–Huahua, ama manchaichu. Ñuca alliyachinata crishcamantami alliyashcangui– nircami.

Shina nijpica chai huarmica, ña alliyarcallami.

23 Chai mandajpaj huasiman Jesús chayashpaca, huacacujcunatapish, flautapi tocajcunatapishmi ricurca. 24 Paicunataca:

–Caimanta llujshipaichij. Huambraca mana huañushcachu, dormicunllamari– nircami.

Chashna nijta uyashpami, Paitaca chanzata rurarcacuna. 25 Ña tucuicuna llujshijpi huasiman yaicushpa, huambrapaj maquita Jesús japijpica, huambraca jatarircallami. 26 Jesús chashna rurashcataca, tucui chai llajtapimi huashan parlanacurcacuna.

Ñahui mana ricuj ishqui runacunatami Jesús alliyachishca

27 Chai huasimanta Jesús llujshishpa ricujpimi, ñahui mana ricuj ishqui runacunaca:

–¡Davidpaj Churi, ñucanchijta llaquihuai!– nishpa caparishpa catircacuna.

28 Ña huasipi cajpimi, chai ishqui mana ricuj runacunaca Jesuspajman chayamurca. Chaipimi Paica:

–¿Ñuca cancunata alliyachi tucunata cringuichijchu?– nishpa tapujpi, paicunaca:

–Ari Apu, crinchijmi– nircacuna.

29 Shina nijpi Jesusca, paicunapaj ñahuicunapi maquihuan japishpami:

–Cancuna crishca shinallataj alliyaichij– nirca.

30 Chashna nijpica, paicunapaj ñahuicunaca alliyarcallami. Ña alliyajpi Jesusca cutin cutinmi:

–Caitaca pajta piman parlanguichijman– nirca.

31 Chashna nijpipish paicunaca chaimanta rishcahuanmi, Jesús alliyachishcataca tucui chai llajtapi parlarcacuna.

Mana rimaj runatami Jesús alliyachishca

32 Chai alliyaj runacuna llujshishpa ricujpimi, supai japishcamanta mana rimai tucuj runata Jesuspajman pushamurcacuna. 33 Supaita Jesús llujshichijpica, mana rimaj runaca ña rimarcallami. Chaita ricushpaca, chai tucui gentecuna mancharinacushpami:

–Cashna rurajtaca, Israel llajtapica manaraj ricushcanchijchu– ninacurca.

34 Ashtahuanpish fariseocunaca:

–Supaicunata mandajhuan cashpamari, cai runaca supaicunata llujshichin– nircacunami.

Jesusca tucuicunatami llaquishca

35 Jesusca tucui pueblocunata, tucui llajtacunata purishpami, Taita Dios mandacun alli huillaita israelcuna tandanacuna huasicunapi yachachicurca. Shinallataj ima ungüihuan, ima nanaihuan cajcunatapish alliyachircami. 36 Michij illajlla, caita chaita puricuj, shitashca ovejacuna shina cajta ricushpami Jesusca, tucui chaipi cajcunataca achcata llaquirca. 37 Chaimantami, Paipaj yachacujcunataca, cashna nirca:

–Granota tandanaca achcami, tandajcunaca ashallami. 38 Ashtahuan tandajcunata cachachun, Chagrayujta mañaichij– nircami.