Nádej pre kazdého

Druhý List Korinťanom 1

1 Milí bratia,

tento list vám píšem ako z Božej vôle apoštol Ježiša Krista, spolu s bratom Timotejom. Adresujem ho vám do Korintu, ale určený je všetkým kresťanom v Grécku.

Nech vás náš Otec Boh i Ježiš Kristus bohato obdarujú svojou milosťou a pokojom.

Vďaka za Božiu pomoc

Aký nevýslovne dobrý je náš Pán Boh. V ňom, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, máme nevyčerpateľný zdroj útechy a posily v skúškach a utrpeniach,

takže aj iných môžeme tešiť a posilňovať, keď je to potrebné. Rovnakú pomoc, akú sme my prijali od Pána Boha, rozdávame iným okolo seba.

Môžete si byť istí, že čím viac budeme trpieť pre Krista, tým hojnejšie nás zahrnie svojou útechou a povzbudí nás.

Kristovo utrpenie je mojím každodenným chlebom, ale to všetko je pre vašu záchranu. A on mi každý deň dáva novú silu a pokoj -- a to nech aj vás posilňuje vo vašich skúškach.

Ak prechádzate tým istým utrpením ako my, nebojím sa o vás, lebo zo zdroja našej útechy môžete čerpať aj vy.

Nebudem pred vami, milí bratia, tajiť, že tu v Malej Ázii sme prežili azda najťažšie chvíle v živote.

Už sa zdalo, že je s nami koniec, pripravovali sme sa na smrť. Cítim, že to muselo dôjsť tak ďaleko preto, aby sme sa už nespoliehali na nič iné len na Boha, ktorý má moc aj vzkriesiť mŕtvych.

10 Vytrhol nás priam z náručia smrti a verím, že nie naposledy.

11 Jednako vás prosím, aby ste na nás stále mysleli vo svojich modlitbách -- tým väčšmi budete potom Boha chváliť a ďakovať, že vás vypočul.

Pavlov vzťah ku Korinťanom

12 S čistým svedomím môžeme povedať, že vo všetkom sme sa k vám správali úprimne, ako nás viedol Pán Boh, a na to sme hrdí. Nič sme nerobili z ľudskej vypočítavosti, ale z Božej milosti. To platilo vždy aj vo vzťahu k vám.

13 Všetko, čo čítate v našich listoch, píšem z úprimného srdca.

14 Dúfam, že raz celkom pochopíte, čo azda zatiaľ chápete iba čiastočne, a tak až Kristus znova príde, nebudeme sa musieť za seba navzájom hanbiť, ale, naopak, budeme môcť byť jeden na druhého hrdí.

15 V tejto dôvere som vás chcel navštíviť už na ceste do Macedónska

16 a potom sa vrátiť do Judska zase cez Korint.

17 Prečo som svoj plán neskôr zmenil? Nebolo to z vrtkavosti ani z ľahkomyseľnosti.

18 Keď raz niečo poviem, tak to tak aj myslím; nikdy nevravím áno, keď myslím nie, a naopak.

19 Ani Boží Syn Pán Ježiš Kristus, tak ako sme vám rozprávali so Silvánom a Timotejom, nebol muž dvoch tvárí.

20 Jeho osoba je hmatateľným ÁNO na všetky sľuby, ktoré Pán Boh dal človeku. Preto tiež, keď k modlitbe pripájame amen, vlastne si pripomíname, že Pán Boh už na ne v Kristovi odpovedal, a oslavujeme ho za to.

21 Že ste v Kristu dostali ten istý nový život ako my, že v ňom dosiaľ pevne stojíme, to je len Božie dielo.

22 To on nás urobil svojím vlastníctvom, poveril svojím posolstvom a dal nám svoju pečať -- Svätého Ducha -- ako záruku všetkého, čo ešte pre nás pripravil.

23 Pán Boh vie, že to nebolo inak, ako vám tu píšem: Korint som sa nakoniec rozhodol vynechať iba preto, aby som vás ušetril stretnutia, ktoré by pre vás mohlo byť nepríjemné.

24 Nie že by som vám chcel vyčítať nedostatky vo vašej viere -- v tej si stojíte dobre.

New International Version - UK

2 Corinthians 1

1Paul, an apostle of Christ Jesus by the will of God, and Timothy our brother,

To the church of God in Corinth, together with all his holy people throughout Achaia:

Grace and peace to you from God our Father and the Lord Jesus Christ.

Praise to the God of all comfort

Praise be to the God and Father of our Lord Jesus Christ, the Father of compassion and the God of all comfort, who comforts us in all our troubles, so that we can comfort those in any trouble with the comfort we ourselves receive from God. For just as we share abundantly in the sufferings of Christ, so also our comfort abounds through Christ. If we are distressed, it is for your comfort and salvation; if we are comforted, it is for your comfort, which produces in you patient endurance of the same sufferings we suffer. And our hope for you is firm, because we know that just as you share in our sufferings, so also you share in our comfort.

We do not want you to be uninformed, brothers and sisters,[a] about the troubles we experienced in the province of Asia. We were under great pressure, far beyond our ability to endure, so that we despaired of life itself. Indeed, we felt we had received the sentence of death. But this happened that we might not rely on ourselves but on God, who raises the dead. 10 He has delivered us from such a deadly peril, and he will deliver us again. On him we have set our hope that he will continue to deliver us, 11 as you help us by your prayers. Then many will give thanks on our behalf for the gracious favour granted us in answer to the prayers of many.

Paul’s change of plans

12 Now this is our boast: our conscience testifies that we have conducted ourselves in the world, and especially in our relations with you, with integrity[b] and godly sincerity. We have done so, relying not on worldly wisdom but on God’s grace. 13 For we do not write to you anything you cannot read or understand. And I hope that, 14 as you have understood us in part, you will come to understand fully that you can boast of us just as we will boast of you in the day of the Lord Jesus.

15 Because I was confident of this, I wanted to visit you first so that you might benefit twice. 16 I wanted to visit you on my way to Macedonia and to come back to you from Macedonia, and then to let you send me on my way to Judea. 17 Was I fickle when I intended to do this? Or do I make my plans in a worldly manner so that in the same breath I say both ‘Yes, yes’ and ‘No, no’?

18 But as surely as God is faithful, our message to you is not ‘Yes’ and ‘No’. 19 For the Son of God, Jesus Christ, who was preached among you by us – by me, Silas[c] and Timothy – was not ‘Yes’ and ‘No’, but in him it has always been ‘Yes’. 20 For no matter how many promises God has made, they are ‘Yes’ in Christ. And so through him the ‘Amen’ is spoken by us to the glory of God. 21 Now it is God who makes both us and you stand firm in Christ. He anointed us, 22 set his seal of ownership on us, and put his Spirit in our hearts as a deposit, guaranteeing what is to come.

23 I call God as my witness – and I stake my life on it – that it was in order to spare you that I did not return to Corinth. 24 Not that we lord it over your faith, but we work with you for your joy, because it is by faith you stand firm.

Footnotes

  1. 2 Corinthians 1:8 The Greek word for brothers and sisters (adelphoi) refers here to believers, both men and women, as part of God’s family; also in 8:1; 13:11.
  2. 2 Corinthians 1:12 Many manuscripts holiness
  3. 2 Corinthians 1:19 Greek Silvanus, a variant of Silas