New International Version

Hebrews 6

1Therefore let us move beyond the elementary teachings about Christ and be taken forward to maturity, not laying again the foundation of repentance from acts that lead to death,[a] and of faith in God, instruction about cleansing rites,[b] the laying on of hands, the resurrection of the dead, and eternal judgment. And God permitting, we will do so.

It is impossible for those who have once been enlightened, who have tasted the heavenly gift, who have shared in the Holy Spirit, who have tasted the goodness of the word of God and the powers of the coming age and who have fallen[c] away, to be brought back to repentance. To their loss they are crucifying the Son of God all over again and subjecting him to public disgrace. Land that drinks in the rain often falling on it and that produces a crop useful to those for whom it is farmed receives the blessing of God. But land that produces thorns and thistles is worthless and is in danger of being cursed. In the end it will be burned.

Even though we speak like this, dear friends, we are convinced of better things in your case—the things that have to do with salvation. 10 God is not unjust; he will not forget your work and the love you have shown him as you have helped his people and continue to help them. 11 We want each of you to show this same diligence to the very end, so that what you hope for may be fully realized. 12 We do not want you to become lazy, but to imitate those who through faith and patience inherit what has been promised.

The Certainty of God’s Promise

13 When God made his promise to Abraham, since there was no one greater for him to swear by, he swore by himself, 14 saying, “I will surely bless you and give you many descendants.”[d] 15 And so after waiting patiently, Abraham received what was promised.

16 People swear by someone greater than themselves, and the oath confirms what is said and puts an end to all argument. 17 Because God wanted to make the unchanging nature of his purpose very clear to the heirs of what was promised, he confirmed it with an oath. 18 God did this so that, by two unchangeable things in which it is impossible for God to lie, we who have fled to take hold of the hope set before us may be greatly encouraged. 19 We have this hope as an anchor for the soul, firm and secure. It enters the inner sanctuary behind the curtain, 20 where our forerunner, Jesus, has entered on our behalf. He has become a high priest forever, in the order of Melchizedek.

Footnotes

  1. Hebrews 6:1 Or from useless rituals
  2. Hebrews 6:2 Or about baptisms
  3. Hebrews 6:6 Or age, if they fall
  4. Hebrews 6:14 Gen. 22:17

Nádej pre kazdého

List Hebrejom 6

1 Preto už nezostávame len pri základoch Kristovho učenia, ako je pokánie z hriechov, viera v Boha,

učenie o krste, vkladaní rúk, vzkriesení z mŕtvych a večnom súde, ale smerujeme k dospelosti.

Ak Boh dovolí, budeme duchovne rásť.

Pre tých, ktorých jasné svetlo evanjelia už raz osvietilo,

ktorí na sebe okúsili, aké nádherné sú Božie nebeské dary, ktorí boli obdarení Svätým Duchom, počuli Božie spásne slovo a zakúsili niečo z moci budúceho sveta --

pre tých nie je možné, aby znova robili pokánie a opäť sa obrátili k Bohu, ak sa vedome od neho odvrátili a boli mu neverní. Svojou neverou totiž znova pribili Božieho Syna na kríž a vystavili ho posmechu nepriateľov.

Veď zem, ktorá je výdatne zavlažovaná dažďom a dáva užitočné plodiny tým, čo ju obrábajú, prijíma Božie požehnanie.

Ale ak rodí iba tŕnie a bodľačie, je nepotrebná, súca na zavrhnutie, a napokon ju vypália.

Keď takto hovoríme, sme o vás presvedčení, milovaní bratia, že ste na dobrej ceste k spáse.

10 Lebo Boh nie je nespravodlivý. Nezabudne, čo ste vykonali a ako ste z lásky k nemu pomáhali iným veriacim a ešte aj pomáhate.

11 Túžime len, aby každý z vás prejavoval neochabujúcu horlivosť až do konca, keď sa naplní naša nádej.

12 Preto neklesajte vo viere, ale napodobňujte tých, ktorí sa vierou a trpezlivosťou stali dedičmi zasľúbení.

Boh svoje sľuby dodrží

13 Keď Boh dával zasľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami:

14 Veľmi ťa požehnám a dám ti veľké potomstvo."

15 A tak Abrahám trpezlivo čakal, kým Boh svoj sľub nesplnil.

16 Ľudia sa totiž prísahou dovolávajú kohosi väčšieho od seba a prísaha je pre nich zárukou, ktorou sa končí každý spor.

17 Boh chcel tým, ktorým dával zasľúbenie, presvedčivo dokázať nemeniteľnosť svojho rozhodnutia, preto svoje zasľúbenie potvrdil ešte prísahou.

18 A tak tieto dve nezmeniteľné veci -- zasľúbenie a prísaha -- v ktorých Boh predsa nemôže klamať, sú mocným povzbudením pre nás, ktorí k nemu upíname svoju nádej.

19 Táto nádej je pre nás istou a pevnou kotvou duše, ktorá nás spája so samým Bohom až za oponou" v nebi, kam nás predišiel Ježiš. Je naším veľkňazom naveky, ako bol Melchizedech.