New International Version

Acts 26

1Then Agrippa said to Paul, “You have permission to speak for yourself.”

So Paul motioned with his hand and began his defense: “King Agrippa, I consider myself fortunate to stand before you today as I make my defense against all the accusations of the Jews, and especially so because you are well acquainted with all the Jewish customs and controversies. Therefore, I beg you to listen to me patiently.

“The Jewish people all know the way I have lived ever since I was a child, from the beginning of my life in my own country, and also in Jerusalem. They have known me for a long time and can testify, if they are willing, that I conformed to the strictest sect of our religion, living as a Pharisee. And now it is because of my hope in what God has promised our ancestors that I am on trial today. This is the promise our twelve tribes are hoping to see fulfilled as they earnestly serve God day and night. King Agrippa, it is because of this hope that these Jews are accusing me. Why should any of you consider it incredible that God raises the dead?

“I too was convinced that I ought to do all that was possible to oppose the name of Jesus of Nazareth. 10 And that is just what I did in Jerusalem. On the authority of the chief priests I put many of the Lord’s people in prison, and when they were put to death, I cast my vote against them. 11 Many a time I went from one synagogue to another to have them punished, and I tried to force them to blaspheme. I was so obsessed with persecuting them that I even hunted them down in foreign cities.

12 “On one of these journeys I was going to Damascus with the authority and commission of the chief priests. 13 About noon, King Agrippa, as I was on the road, I saw a light from heaven, brighter than the sun, blazing around me and my companions. 14 We all fell to the ground, and I heard a voice saying to me in Aramaic,[a] ‘Saul, Saul, why do you persecute me? It is hard for you to kick against the goads.’

15 “Then I asked, ‘Who are you, Lord?’

‘I am Jesus, whom you are persecuting,’ the Lord replied. 16 ‘Now get up and stand on your feet. I have appeared to you to appoint you as a servant and as a witness of what you have seen and will see of me. 17 I will rescue you from your own people and from the Gentiles. I am sending you to them 18 to open their eyes and turn them from darkness to light, and from the power of Satan to God, so that they may receive forgiveness of sins and a place among those who are sanctified by faith in me.’

19 “So then, King Agrippa, I was not disobedient to the vision from heaven. 20 First to those in Damascus, then to those in Jerusalem and in all Judea, and then to the Gentiles, I preached that they should repent and turn to God and demonstrate their repentance by their deeds. 21 That is why some Jews seized me in the temple courts and tried to kill me. 22 But God has helped me to this very day; so I stand here and testify to small and great alike. I am saying nothing beyond what the prophets and Moses said would happen— 23 that the Messiah would suffer and, as the first to rise from the dead, would bring the message of light to his own people and to the Gentiles.”

24 At this point Festus interrupted Paul’s defense. “You are out of your mind, Paul!” he shouted. “Your great learning is driving you insane.”

25 “I am not insane, most excellent Festus,” Paul replied. “What I am saying is true and reasonable. 26 The king is familiar with these things, and I can speak freely to him. I am convinced that none of this has escaped his notice, because it was not done in a corner. 27 King Agrippa, do you believe the prophets? I know you do.”

28 Then Agrippa said to Paul, “Do you think that in such a short time you can persuade me to be a Christian?”

29 Paul replied, “Short time or long—I pray to God that not only you but all who are listening to me today may become what I am, except for these chains.”

30 The king rose, and with him the governor and Bernice and those sitting with them. 31 After they left the room, they began saying to one another, “This man is not doing anything that deserves death or imprisonment.”

32 Agrippa said to Festus, “This man could have been set free if he had not appealed to Caesar.”

Footnotes

  1. Acts 26:14 Or Hebrew

Nádej pre kazdého

Skutky Apoštolov 26

Pavlova obhajobná reč

1 Agrippa vyzval Pavla: Povedz, čo môžeš uviesť na svoju obhajobu."

Pavol zdvihol ruku na spôsob rečníkov a začal: Som šťastný, kráľ Agrippa, že sa môžem práve pred tebou obhajovať proti žalobám Židov.

Viem, že si výborný znalec židovských zákonov a vyznáš sa aj vo všetkých sporných otázkach. Preto prosím, aby si ma trpezlivo vypočul:

Môj život poznajú od mladosti všetci Židia. Vedia, ako som žil medzi svojím národom v Jeruzaleme,

a keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k najhorlivejšiemu náboženskému smeru, k farizejom.

A dnes stojím pred súdom práve preto, lebo pevne verím, že Boh splní zasľúbenie, ktoré dal našim predkom.

Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto zasľúbenie dosiahne, a vo dne aj v noci horlivo slúži Bohu. Pre túto nádej ma Židia obžalovali zo zločinu.

No je to zločin veriť vo vzkriesenie z mŕtvych? Zdá sa vám to neuveriteľné, že Boh vzkriesi mŕtvych?

Pravda, vtedy som sa aj ja nazdával, že musím všemožne bojovať proti učeniu Ježiša Nazaretského

10 a bol som najhorlivejším prenasledovateľom jeho stúpencov v Jeruzaleme. Vyžiadal som si splnomocnenie od veľkňazov a dal som mnohých kresťanov uväzniť. A ak mali byť usmrtení, súhlasil som s tým.

11 V synagógach som dával ľudí bičovať a nútil som ich, aby sa rúhali Kristovi. Vo svojej zaslepenej horlivosti som ich chcel prenasledovať aj v iných mestách.

12 Preto som sa vybral so splnomocnením a poverením veľkňazov do Damasku.

13 A tu zrazu za bieleho dňa, práve napoludnie, svetlo z neba, jasnejšie ako slnko, oslepilo mňa aj mojich sprievodcov.

14 Všetci sme preľaknutí padli na zem a ja som počul hlas v hebrejčine:Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Márne sa proti mne vzpieraš!

15 Spýtal som sa:Kto si, Pane? A on mi odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ.

16 Ale teraz vstaň! Zjavil som sa ti preto, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si zažil a čo ti dám ešte poznať.

17 Budem ťa chrániť pred izraelským národom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam.

18 Budeš im otvárať oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satanovej k Bohu. A tým, čo uveria vo mňa, odpustím hriechy a dám im miesto medzi tými, ktorí získali posvätenie vierou vo mňa.

19 Iste uznáš, kráľ Agrippa, že toto nebeské zjavenie som nemohol neposlúchnuť.

20 Preto som musel hneď v Damasku, potom v Jeruzaleme a celom Judsku a napokon aj medzi pohanmi nabádať ľudí, aby sa kajali a obrátili k Bohu a dosvedčili to novým životom.

21 To je môjzločin, pre ktorý sa ma Židia zmocnili v chráme a chceli ma zabiť.

22 Ale Boh ma zakaždým vytrhol z ich rúk, a tak tu dnes môžem stáť a vydávať svedectvo ľuďom prostým i vznešeným. Nehlásam nič iné, len čo predpovedali proroci a Mojžiš:

23 že Mesiáš bude trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych, a tak prinesie svetlo Židom aj pohanom."

24 Tu mu Festus skočil do reči: Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum."

25 Pavol sa bránil: Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a viem, čo hovorím.

26 Kráľ Agrippa to môže potvrdiť, lebo sa v týchto otázkach výborne vyzná. Aj preto hovorím tak smelo, lebo som presvedčený, že o tom všetkom vie, veď sa to nedialo niekde v ústraní.

27 Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš."

28 Agrippa mu odpovedal: Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom."

29 A Pavol odpovedal: Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja -- pravda, bez týchto reťazí."

30 Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali

31 a odišli. Zhodne navzájom usúdili: Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie."

32 A Agrippa povedal Festovi: Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už teraz na slobode."