ኢዮብ 19 – NASV & AKCB

New Amharic Standard Version

ኢዮብ 19:1-29

ኢዮብ

1ኢዮብም እንዲህ ሲል መለሰ፤

2“ነፍሴን የምታስጨንቋት፣

በቃልስ የምትደቍሱኝ እስከ መቼ ነው?

3እነሆ፤ ዐሥር ጊዜ ዘለፋችሁኝ፤

ያለ ዕፍረትም በደላችሁኝ።

4በእውነት ተሳስቼ ከሆነ፣

ስሕተቱ የራሴ ጕዳይ ነው።

5ነገር ግን ራሳችሁን በእኔ ላይ ከፍ ብታደርጉ፣

መዋረዴንም እኔን ለመሞገት ብትጠቀሙበት፣

6እግዚአብሔር እንደ በደለኝ፣

በመረቡም እንደ ከበበኝ ዕወቁ።

7“ ‘ተበደልሁ’ ብዬ ብጮኽ ማንም አይመልስልኝም፤

ድምፄን ከፍ አድርጌ ባሰማም፣ ፍትሕ አላገኝም።

8እንዳላልፍ መንገዴን ዘግቷል፤

መሄጃዬንም በጨለማ ጋርዷል።

9ክብሬን ገፍፎኛል፤

ዘውዴንም ከራሴ ላይ ወስዷል።

10እስክወገድ ድረስ በሁሉ አቅጣጫ አፈራርሶኛል፤

ተስፋዬንም እንደ ዛፍ ነቅሎታል።

11ቍጣው በላዬ ነድዷል፤

እንደ ጠላቱም ቈጥሮኛል።

12ሰራዊቱ ገፍተው መጡ፤

በዙሪያዬ ምሽግ ሠሩ፤ ድንኳኔንም ከብበው ሰፈሩ።

13“ወንድሞቼን ከእኔ አርቋል፤

ከሚያውቁኝም ተገለልሁ።

14ዘመዶቼ ትተውኛል፤

ወዳጆቼም ረስተውኛል።

15የቤቴ እንግዶችና ሴት አገልጋዮቼ እንደ መጻተኛ ቈጠሩኝ፤

እንደ ባዕድም ተመለከቱኝ፤

16አገልጋዬን ብጣራ፣

በአንደበቴም ብለምነው፣ አይመልስልኝም።

17እስትንፋሴ ለሚስቴ እንኳ የሚያስጠላት ሆነ፤

የገዛ ወንድሞቼም ተጸየፉኝ።

18ሕፃናት እንኳ ይንቁኛል፤

ባዩኝም ቍጥር ያላግጡብኛል።

19የቅርብ ወዳጆቼ ሁሉ ተጸየፉኝ፤

የምወድዳቸውም በላዬ ተነሡ፤

20ቈዳና ዐጥንት ብቻ ሆኜ ቀረሁ፤

ድድ ብቻ ቀርቶልኝ አመለጥሁ።

21“ወዳጆቼ ሆይ፤ ራሩልኝ፤

የእግዚአብሔር እጅ መትታኛለችና ዕዘኑልኝ።

22እግዚአብሔር እንዳሳደደኝ ለምን ታሳድዱኛላችሁ?

አሁንም ሥጋዬ አልበቃችሁምን?

23“ምነው ቃሌ በተጻፈ ኖሮ!

በመጽሐፍም በታተመ!

24ምነው በብረትና በእርሳስ በተጻፈ ኖሮ!

በዐለትም ላይ በተቀረጸ!

25የሚቤዠኝ ሕያው እንደ ሆነ፣

በመጨረሻም በምድር ላይ እንደሚቆም ዐውቃለሁ።

26ቈዳዬ ቢጠፋም፣

ከሥጋዬ ብለይም፣ እግዚአብሔርን አየዋለሁ፤

27ሌላ ሳይሆን እኔው በገዛ ዐይኔ፣

እኔ ራሴ አየዋለሁ፤

ልቤ በውስጤ ምንኛ በጉጉት ዛለ!

28“ ‘የችግሩ መንሥኤ በውስጡ19፥28 አብዛኞቹ የዕብራይስጥ ቅጆች፣ የሰብዓ ሊቃናት ትርጕምና ቩልጌት፣ በእኔ ይላሉ። አለ፤

እኛ እንዴት እናሳድደዋለን?’ ብትሉ፣

29ቍጣ በሰይፍ መቀጣትን ያስከትላልና፣

ራሳችሁ ሰይፍን ፍሩ፤

በዚያን ጊዜ ፍርድ19፥29 ወይም ሁሉን ቻዩን ታውቃላችሁ ማለት ነው። እንዳለ ታውቃላችሁ።”

Akuapem Twi Contemporary Bible

Hiob 19:1-29

Hiob Bua Bildad

1Na Hiob buae se,

2“Mobɛhyɛ me ɔyaw

na mode nsɛm abubu me akosi da bɛn?

3Mpɛn du ni a moasopa me;

mo ani nwu sɛ motow hyɛ me so.

4Sɛ ɛyɛ nokware sɛ mafom ɔkwan a,

me mfomso yɛ me nko ara asɛm.

5Sɛ ampa sɛ mobɛma mo ho so asen me

na mode mʼanimguase ayɛ adanse atia me a,

6ɛno de munhu sɛ Onyankopɔn ayɛ me bɔne

na ɔde ne tan atwa me ho ahyia.

7“Ɛwɔ mu, misu se, ‘Wɔafom me’ de, nanso obiara mmua me;

meteɛ mu pɛ mmoa, nanso atɛntrenee biara nni hɔ.

8Wasiw me kwan enti mintumi nsen;

ɔde sum aduru mʼakwan so.

9Wayi mʼanuonyam afi me so

na watu mʼahenkyɛw afi me ti so.

10Wasɛe me akwannuasa nyinaa so de awie me;

watu mʼanidaso ase te sɛ dua.

11Nʼabufuw huru tia me;

na wakan me afra nʼatamfo mu.

12Nʼakofo ba anibere so;

wosisi mpie de tia me

na wotwa me ntamadan ho hyia.

13“Wayi me nuabarimanom afi me ho;

na mʼamanifo atwe wɔn ho koraa.

14Mʼabusuafo kɔ;

na me nnamfonom werɛ afi me.

15Mʼahɔho ne me mmaawa bu me sɛ ɔhɔho;

mete sɛ ɔnanani ma wɔn.

16Mefrɛ me somfo, na ommua;

mpo, metew mʼano srɛ no.

17Me home bɔn me yere;

me ho afono mʼankasa nuabarimanom.

18Mpo, mmarimaa nkumaa bu me animtiaa;

sɛ mipue a wodi me ho fɛw.

19Me nnamfo ankasa nyinaa kyi me;

mʼadɔfo asɔre atia me.

20Maka were ne nnompe,

nea mede aguan nkutoo ne me se akyi nam.

21“Munhu me mmɔbɔ, me nnamfonom, munhu mmɔbɔ,

na Onyankopɔn nsa abɔ me.

22Adɛn nti na motaa me sɛnea Onyankopɔn yɛ no?

Na mommfa me honam yi saa ara?

23“Ao, sɛ anka wɔde me nsɛm bɛhyɛ nhoma mu,

anka wɔbɛkyerɛw wɔ nhoma mmobɔwee so,

24anka wɔde dade pɛe bɛkyerɛw wɔ sumpii so,

anaa wobekuruakyerɛw wɔ ɔbotan so afebɔɔ!

25Minim sɛ me dimafo te ase,

na awiei no ɔbɛsɔre agyina asase so.

26Na wɔasɛe me were awie no,

mefi me were mu ahu Onyankopɔn.

27Me ara mehu no

mede mʼani, na ɛnyɛ obi foforo ani, behu no.

Sɛnea me koma ho pere wɔ me mu!

28“Sɛ moka se, ‘Yɛbɛteetee no,

efisɛ ɔhaw no fi ɔno ara a,’

29ɛsɛ sɛ mo ankasa musuro afoa no

na abufuw nam afoa so de asotwe bɛba,

na mubehu sɛ atemmu wɔ hɔ.”