Mushuj Testamento Diospaj Shimi

1 Corintios 7

Caźaranamanta yachachishcami

1Cunanca cancuna quillcashpa imallata tapushcata cutichisha: «C'aricuna mana caźaranaca, alli canataca allimi.» Chashna cajpipish huainayana jahualla cashcamanta, c'aricunapish quiquin huarmita charichun, huarmicunapish quiquin cusata charichun ninimi. Cusaca, quiquin huarmiman cuna cashcata cuchun, huarmipish quiquin cusaman cuna cashcata cuchun. Huarmipaj cuerpoca, mana pai quiquinpajchu, cusapajmi. Cusapaj cuerpopish, mana pai quiquinpajchu, huarmipajmi. Cusapish, huarmipish ama mitsarinacuichijchu. Ishquindij shuj yuyailla tucushpa, tucui yuyaihuan Diosta mañangapaj, ashacamalla jarcarichij. Mana unaita jarcari tucushpaca, mana alli yuyaita Satanás ama cuchun, cutin tandanacuichijlla.

Caitaca mana mandanichu, ashtahuanpish chashna ruranaca allimi canman nicunillami: Tucuicunallataj ñuca shina cachun munaimanmi. Shina cajpipish Taita Diosmi shujmanca shujta, caishujmanca shujta, ch'ican ch'ican canata cushca.

Mosocunatapish, viudacunatapish ñuca shina mana caźarashpa saquirishpaca, allimi canman ninimi. Ashtahuanpish paicuna mana jarcari tucushpaca, caźarachunlla. Aicha munaihuan ruparishpa purinapaj randica, caźaranami alli.

10 Ña caźarashcacunataca, Apunchij Jesusmi caitaca mandan, mana ñucachu mandani: Huarmica, cusata ama shitachun. 11 Shitashpapish ama shujtajta caźarachun, mana cashpaca quiquin cusahuan cutin alli tucushpa tandanacuchun. Cusapish, paipaj huarmitaca ama shitachun.

12 Caishujcunataca, mana Apunchij Jesuschu nin, ñucami cashna nini: Maijan crij huauquipaj huarmi mana crij cashpapish, paihuan causasha nijpica, ama shitachun ninimi. 13 Shinallataj maijan crij huarmipaj cusa mana crij cashpapish, paihuan causasha nijpica, ama shitachun ninimi. 14 Mana crij cusa cashpapish, crij huarmimantaca, Diospajllami tucun. Shinallataj mana crij huarmi cashpapish crij cusamantaca, Diospajllami tucun. Mana chashna cajpica, huahuacunapish mana crijcunapaj shinallataj mana allicunami canman. Ashtahuanpish cunanca, paicunapish Diospajllamari.

15 Shina cashpapish maijan mana crij huarmi cashpa, c'ari cashpapish ch'icanyasha nijpica, shitachunlla. Ch'icanyashpaca crij huauqui cashpa, pani cashpapish, ña mana huatashcachu. Taita Diosca ñucanchijtaca, sumaj causaita charichunmi cayarca. 16 Huarmi, ¿cambaj cusaca canmanta chaichu quishpiringa, mana quishpiringa, imatataj yachangui? Shinallataj cusapish, ¿cambaj huarmica canmanta chaichu quishpiringa, mana quishpiringa, imatataj yachangui?

17 Chashna cajpipish, tucuicuna Apunchij Jesús cancunaman yuyaita cushca shinallataj, Taita Dios cancunata agllai punlla ima shinami carcanguichij, shinallataj causaichij ninimi. Crij tandanacushcacunataca, tucui llajtacunapimi chashna mandani. 18 Dios cayai punllapaj maijan c'aripish, charishca aicha punta carata p'itichishca cashpaca, chashnallataj saquirichunlla. Mana chaita rurashcata Dios cayashca cajpipish, chashnallataj saquirichunlla. 19 Charishca aicha punta carata p'itichishca cashcapish, mana chaita rurashca cashpapish, ima mana canchu. Ashtahuanpish Taita Dios mandashcacunata ruranamari ashtahuan alli. 20 Tucuicuna Dios agllai punllapaj ima shina cashca cashpaca, chashnallataj saquirichunlla. 21 Amopaj runa cajpiraj Dios canta cayashca cajpipish, ama pingarichu. Shina cashpapish amopajmanta llujshi tucushpaca, llujshinguilla.

22 Amopaj runa cajpiraj, Apunchij Jesús cayashca cajpica, ña mana huatashca shinachu cangui. Mana amopaj runa cajta cayashca cajpica, cunanca Cristopaj maquipimi huatashca saquiringui. 23 Diosca tucuimanta yalli valijhuanmi, cancunataca randirca. Ama runacunapaj maquipi huatarishpa causaichijchu. 24 Huauqui, panicuna, Dios cayai punlla ima shina cashca cashpapish, chashnallataj Taita Dioshuan saquirichijlla.

25 Solteracunata imata mandachunca, Apunchij Jesusca imata mana nihuarcachu. Shina cajpipish Apunchij Jesús ñucata llaquijpimi, tucuicunapaj alli canata ñuca yuyashca shina cunani. 26 Jatun llaqui punllacunapi causacushcamanta, maijanpish ima shina cashca cashpaca, chashnallataj causachunlla. 27 Huarmiyuj cashpaca, ama shitana yuyai caichu. Mana huarmiyuj cashpapish, ama caźarana yuyailla purichu. 28 Caźarashpapish, mana juchata ruracunguichu. Shuj soltera caźarashpapish, mana juchata ruranchu. Chashna cajpipish caźarajcunaca, cai causaipica llaquicunata charingacunami. Chai llaquicunata ama charichunmi, jarcaiman yuyani.

29 Huauqui, panicuna, caitamari nisha nini: Ñamari punllacunaca quichquiyamucun. Chaimanta, cunanmantaca, huarmiyujcunaca mana huarmiyuj cashca shina causachun ninimi. 30 Huacajcunapish, mana huacaj shina cachun. Cushicujcunapish, mana cushicuj shina cachun. Imata randijcunapish, mana charij shina cachun. 31 Cai pachapi imalla charishcahuan cushicujcunapish, mana cushicuj shina cachun. Cai pacha ima shina tiyacujca, ñallami chingarigrin.

32 Cancunataca, ama llaquilla cachunmi munani. Mosoca, Apunchij Jesús yuyailla cashpami, Paita cushichinallata munan. 33 Ashtahuanpish huarmiyujca, huarmihuan cushicungapaj cai causaipaj mashcarina yuyaillami. 34 Shinallataj cusayuj huarmipish, solterapish ch'ican ch'ican yuyaitami charin. Solteraca cuerpohuanpish, espirituhuanpish Diospajlla ch'icanyarishca causangapaj Apunchij Jesús yuyaillami. Ashtahuanpish cusayuj huarmica, cusahuan cushicungapaj cai causaipaj mashcarina yuyaillami. 35 Caita nishpaca, cancunapaj allipajmi nini, mana p'iñachingaraicu nicunichu. Ashtahuanpish Apunchij Jesuspajta tucui shunguhuan rurashpa, pipish alli nishca causachunmi chashnaca nini.

36 Maijan yaya mamaca, ‘Ñuca ushushica, ñami yuyajyacun’ yuyangachari. Chashna yuyashpaca, alli cajpica, yuyashca shina rurachichunlla. Caźaranaca mana juchachu, caźarachunlla. 37 Cutin maijan yaya mama, paipaj ushushita mana caźarachinata paipaj shungupi yuyashpaca, allitami yuyan. 38 Shinallataj maijanpish paipaj ushushita caźarachishpapish, allitami ruran. Mana caźarachishpacarin, ashtahuan allitami ruran.

39 Cusayuj huarmica cusa causacujpirajca, mandashcapi nishca shinaca cusahuan huatarishcami. Cusa huañujpica, ña cacharirishca saquirishcamanta, cutin caźarasha nishpaca, caźarachunlla. Ashtahuanca, Apunchij Jesusta crijlla cachun. 40 Ima cajpipish ñuca yuyaipica mana cutin caźarashpami, ashtahuan cushi canga yuyanimi. Ñucapish Diospaj Espirituta charishpami chashnaca nini.

Nádej pre kazdého

Prvý List Korinťanom 7

Manželstvo a zdržanlivosť

1 A teraz ešte k ďalším otázkam vášho listu. Ak muž dokáže žiť bez ženy, je mu to na dobré.

Lepšie je však nepreceniť svoje sily a nepodľahnúť pokušeniu s cudzou ženou, preto nech má muž svoju manželku a žena svojho manžela.

Pohlavná túžba je prirodzená a jej naplnenie by si manželia nemali vzájomne odopierať.

V manželstve nemá ani muž, ani žena právo nakladať so svojím telom bez ohľadu na toho druhého.

Preto si vzájomne vychádzajte v ústrety, iba ak po vzájomnej dohode na nejaký čas zachováte zdržanlivosť kvôli modlitbám; potom sa zas odovzdajte jeden druhému, aby ste sa nevystavovali nebezpečným pokušeniam.

Tým samozrejme nikomu manželstvo nenariaďujem, iba vyslovujem súhlas s ním.

Pochopiteľne by som bol rád, keby mal každý silu zriecť sa ho, ako mám ja. Ale Boh nedáva každému rovnaký dar: jednému dá to, inému ono.

Osamelým a najmä vdovám odporúčam, aby už nevstupovali do manželstva.

Ale keby im zdržanlivosť pôsobila ťažkosti, nech sa radšej oženia alebo vydajú. Je lepšie sa vydať a oženiť než sa trápiť neukojenou túžbou.

10 Pre manželov však platí jednoznačne (a to nie je môj príkaz, ale Kristov): žena nech neodchádza od svojho muža --

11 a ak už odišla a nechce sa k nemu vrátiť, nech zostane nevydatá. Takisto ani muž sa nesmie rozviesť so ženou.

12 O ďalších problémoch nemám priame pokyny od Pána. Ja by som však radil toto:

13 ak sa stal kresťanom iba jeden z manželov, a ten druhý chce ďalej žiť s ním, nech sa nerozchádzajú.

14 Nemusíte mať strach, že by vaše deti boli nečisté. Viera čo len jedného z manželov má v tomto prípade očistný účinok aj na druhého, neveriaceho, a i na vaše deti.

15 Ale ak neveriaci chce z manželstva odísť, nechajte ho. Nie ste predsa povinní držať sa ho za každú cenu, ako by ste boli jeho otrokom.

16 Či máte nejakú záruku, že ho zachránite, keď odmietnete rozchod?

17 Každý by mal zostať v tom stave, v akom ho zastihlo Božie povolanie. Tak to vysvetľujem vo všetkých kresťanských zboroch.

18 Kto sa napríklad dal podľa židovského spôsobu obrezať, nech ho to netrápi, keď sa stal kresťanom. A kto nebol obrezaný, nemusí sa tomu obradu podrobovať ani teraz.

19 Pre kresťana nie je dôležité, či sa podrobil obradu obriezky alebo nie.

20 Dôležité je, aby plnil Božie príkazy.

Zostaň teda tým, čím si bol, keď si počul Boží volajúci hlas.

21 Zastihol ťa v otroctve? Nič si z toho nerob, otroctvo hriechu je oveľa nebezpečnejšie -- a z toho si predsa vyslobodený. Ani občianskymi slobodami nepohŕdaj, ak ich môžeš využiť.

22 A naopak, ak si slobodným občanom, pamätaj, že Kristus ťa povolal, aby si sa stal jeho otrokom.

23 On ťa kúpil a draho zaplatil. Ako by ťa mohlo zotročiť niečo iné?

24 Nehľadaj teda únik z postavenia, v ktorom si bol, keď ťa Kristus povolal. On je tam predsa s tebou.

25 O nevydatých dievčatách mi Kristus nedal nijaké osobitné pokyny. No keď mi Boh dal vašu dôveru, poviem vám svoju osobnú mienku.

26 Myslím, že s ohľadom na súženia, ktoré sa dajú očakávať, je múdrejšie nevydávať sa.

27 Manželia, pravda, nech sa preto nerozchádzajú, ale slobodní nech sa neponáhľajú do manželstva.

28 Kto sa napriek hroziacemu nebezpečenstvu predsa rozhodne vstúpiť do manželstva, ten samozrejme nehreší, musí však rátať s tým, že mu z toho rozhodnutia vyplynú problémy, a tých by som vás teraz rád ušetril.

29 Hlavne nesmieme zabúdať, že už nemáme mnoho času pred sebou.

30 Tak teda či máš manželku, alebo nemáš, či si smutný, alebo sa raduješ, nedaj sa tým odvádzať od Božieho diela.

31 Využívaj s radosťou všetko dobré, čo ponúka život, ale pamätaj, že z toho nič nepotrvá večne, a neupínaj sa na svet, ktorý dnes je a zajtra nemusí byť.

32 Bol by som rád, keby ste si sami nepridávali starosti. Neženatý môže venovať svoj čas Božiemu dielu,

33 kým ženatý sa musí starať o ženu a rodinu, a tak sa deliť medzi Boha a pozemské veci.

34 Rovnako aj vydatá žena musí dbať o to, aby sa ľúbila mužovi, vyhovela jeho záľubám, musí sa starať o domácnosť. Naproti tomu slobodné dievča a žena, ktorá nemá muža, má skôr možnosť starať sa o krásu ducha, aby sa páčila Bohu.

35 To všetko vám hovorím, aby som vám pomohol, nie aby som vás odradil od manželstva. Chcem vám ukázať, ako slúžiť Pánovi čo najlepšie a čo všetko by vás mohlo od toho odvádzať.

36 Kto si nevie predstaviť život bez manželstva, nech doň vstúpi, nie je na tom nič zlého.

37 Kto však tak dobre ovláda seba, že vie udržať na uzde svoju túžbu a rozhodne sa zostať slobodný, múdro robí.

38 Tak teda oboje je správne, ale to druhé je lepšie.

39 Žena je viazaná vernosťou, kým žije jej muž. Keď ovdovie, je voľná a môže sa opäť vydať, no iba za kresťana.

40 Bude však šťastnejšia, ak to neurobí. To je moja rada a nazdávam sa, že aj ja sa môžem odvolávať na vedenie Božím Duchom.