Obadiya 1 – LCB & NAV

Luganda Contemporary Bible

Obadiya 1:1-21

1Kuno kwe kwolesebwa kwa Obadiya.

Mukama Ayinzabyonna kwe yamuwa ku bikwata ku nsi ya Edomu.

Tuwulidde obubaka obuva eri Katonda,

Katonda yaweereza omubaka eri amawanga n’obubaka buno nti,

“Mugolokoke tulumbe Edomu tumulwanyise.”

2“Laba, ndibafuula aba wansi ennyo mu mawanga,

era olinyoomererwa ddala.

3Mwelimbye n’amalala agali mu mitima gyammwe,

mmwe abasula mu mpuku ez’omu njazi,

era ne muzimba amaka gammwe waggulu ku njazi.

Mmwe aboogera nti,

‘Ani alituwanulayo n’atussa wansi?’

4Wadde nga mwewanika waggulu ng’empungu

era ne muzimba ebisu byammwe wakati w’emmunyeenye,

ndibawanulayo ne mbasuula wansi,”

bw’ayogera Mukama.

5“Singa ababbi babajjira,

n’abanyazi ne babalumba ekiro,

akabi nga kaba kabatuuseeko.

Tebandibabbyeko byonna bye baagala?

Oba singa abanozi b’emizabbibu bakujjiridde,

tebandireseeko obuzabbibu butono nnyo?

6Esawu alinyagulurwa,

eby’obugagga bye ebikusike birinyagibwa.

7Abaalagaana naawe balikusindiikiriza ku nsalo,

Mikwano gyo balikulimbalimba ne bakuwangula;

abo abalya emmere yo balikutega omutego,

balikutega omutego kyokka toliguvumbula.

8“Ku lunaku olwo,

sirizikiriza bagezi b’e Edomu,

abantu ab’amagezi ababeera mu nsozi za Esawu?” bw’ayogera Mukama.

9“Abalwanyi bo abazira ggwe, Temani, balitya,

era na buli muntu mu nsozi za Esawu

alittibwa.

10Olw’ebikolwa eby’obukambwe ebyo bye wakola muganda wo Yakobo,

oliswazibwa.

Olizikirizibwa n’otaddayo kuwulirwa.

11Ku lunaku lwe wayimirira ku bbali n’otofaayo,

nga banyaga obugagga bwa Isirayiri,

ne bannaggwanga ne bayingira mu miryango gye,

ne bakuba obululu okulaba atwala Yerusaalemi,

wali omu ku bo.

12Tosaanye kusekerera muganda wo

mu biseera bye eby’okulaba ennaku,

wadde okusanyuka ku lunaku

olw’okuzikirira kw’abantu ba Yuda,

newaakubadde okwewaana ennyo

ku lunaku lwe baatawaanyizibwa ennyo.

13Temukumba nga muyita mu miryango gy’abantu bange

ku lunaku kwe baalabira obuyinike,

wadde okubasekerera

ku lunaku kwe baabonaabonera,

newaakubadde okutwala obugagga bwabwe

ku lunaku lwe baatuukibwako akabi.

14Temulindira mu masaŋŋanzira

okutta abo abadduka,

wadde okuwaayo abawonyeewo

mu biro eby’okulabiramu ennaku.

15“Olunaku luli kumpi kwe ndisalira

amawanga gonna omusango.

Nga bwe mwakola abalala, nammwe bwe mulikolebwa.

Ebikolwa byammwe biribaddira.

16Ng’abantu bange bwe baanywa ekikompe eky’ekibonerezo ku lusozi lwange olutukuvu

n’amawanga ageetooloddewo bwe galikinywa obutakoma;

balikinywa,

babe ng’abataganywangako.

17Naye ku Lusozi Sayuuni baliwona,

kubanga lutukuvu,

n’ennyumba ya Yakobo

eritwala omugabo gwabwe.

18Ennyumba ya Yakobo eriba omuliro,

n’ennyumba ya Yusufu olulimi olw’omuliro.

Ennyumba ya Esawu eriba bisusunku,

era baligyokya n’eggwaawo.

Tewaliba muntu wa nnyumba ya Esawu

n’omu alisigalawo,

kubanga Mukama akyogedde.

19“Abantu b’e Negebu balitwala

olusozi Esawu,

n’abantu ab’omu biwonvu balitwala

ensi y’Abafirisuuti.

Balyetwalira n’ennimiro ez’omu Efulayimu ne Samaliya,

ne Benyamini ne yeetwalira Gireyaadi.

20Ekibiina ky’Abayisirayiri abaali mu buwaŋŋanguse e Kanani,

balyetwalira ensi, okutuukira ddala ku Zalefaasi;

abawaŋŋanguse abaava mu Yerusaalemi abali mu Sefalaadi,

balyetwalira ebibuga mu Negebu.

21Abanunuzi balyambuka ku Lusozi Sayuuni,

okufuga ensozi za Esawu.

Obwakabaka buliba bwa Mukama.”

Ketab El Hayat

عوبديا 1:1-21

رؤيا عوبديا

1هَذِهِ نُبُوءَةُ عُوبَدْيَا: هَذَا مَا يَقُولُهُ السَّيِّدُ الرَّبُّ بِشَأْنِ أَدُومَ: قَدْ بَلَغَنَا خَبَرٌ مِنْ عِنْدِ الرَّبِّ أَنَّهُ أَرْسَلَ رَسُولاً إِلَى الأُمَمِ قَائِلاً: «تَأَهَّبُوا، وَلْنَنْهَضْ لِمُحَارَبَةِ أَدُومَ». 2هَا أَنَا أَجْعَلُكَ صَغِيراً بَيْنَ الأُمَمِ وَأَشَدَّهَا احْتِقَاراً. 3قَدْ غَرَّتْكَ كِبْرِيَاءُ قَلْبِكَ أَيُّهَا الْمُقِيمُ فِي شُقُوقِ الصُّخُورِ، وَمَسَاكِنُهُ فِي الْقِمَمِ، الْقَائِلُ فِي قَلْبِهِ: مَنْ يَهْوِي بِي إِلَى الأَرْضِ؟ 4وَلَكِنْ إِنْ كُنْتَ تُحَلِّقُ كَالنَّسْرِ وَوَكَانَتْ مَنَازِلُكَ مَبْنِيَّةً بَيْنَ الْكَوَاكِبِ، فَإِنِّي سَأَهْوِي بِكَ إِلَى الْحَضِيضِ يَقُولُ الرَّبُّ. 5إِنِ اقْتَحَمَ اللُّصُوصُ بَيْتَكَ، وَهَاجَمَكَ النَّاهِبُونَ لَيْلاً، أَلا يَسْرِقُونَ مَا يَحْتَاجُونَ إِلَيْهِ فَقَطْ؟ وَإِنْ أَقْبَلَ إِلَيْكَ قَاطِفُو الْعِنَبِ، أَلا يُبْقُونَ خُصَاصَةً؟ وَلَكِنْ يَالَدَمَارِكَ! 6إِذْ كَيْفَ تَمَّ تَفْتِيشُ عِيسُو وَنُقِبَتْ مَخَابِئُ كُنُوزِهِ؟ 7جَمِيعُ حُلَفَائِكَ طَرَدُوكَ إِلَى التُّخُومِ. خَدَعَكَ مُسَالِمُوكَ وَأَوْقَعُوا بِكَ الْهَزِيمَةَ، وَالَّذِينَ أَكَلُوا مِنْ خُبْزِكَ كَادُوا لَكَ وَأَنْتَ لَمْ تَفْهَمْ. 8أَلا أَسْتَأْصِلُ فِي ذَلِكَ الْيَوْمِ حُكَمَاءَ أَدُومَ، يَقُولُ الرَّبُّ، وَأُزِيلُ الْفَهْمَ مِنْ جَبَلِ عِيسُو؟ 9فَيَرْتَعِبَ أَبْطَالُكَ يَا تَيْمَانُ حَتَّى يَنْقَرِضَ قَتْلًا كُلُّ رَجُلٍ مِنْ جَبَلِ عِيسُو.

10فَمِنْ أَجْلِ مَا أَنْزَلْتَ بِأَخِيكَ يَعْقُوبَ مِنْ ظُلْمٍ، يَغْشَاكَ الْعَارُ وَتَنْقَرِضُ إِلَى الأَبَدِ. 11فَفِي ذَلِكَ الْيَوْمِ الَّذِي وَقَفْتَ فِيهِ بَعِيداً، يَوْمَ غَنِمَ الْغُرَبَاءُ كُنُوزَهُ، وَاقْتَحَمَ الأَجَانِبُ أَبْوَابَهُ وَأَلْقَوْا الْقُرْعَةَ عَلَى أُورُشَلِيمَ، كُنْتَ أَنْتَ أَيْضاً كَوَاحِدٍ مِنْهُمْ. 12مَا كَانَ يَجِبُ أَنْ تَشْمَتَ بِيَوْمِ مَصِيرِ أَخِيكَ، فِي يَوْمِ فَاجِعَتِهِ، وَمَا كَانَ يَجِبُ أَنْ تَبْتَهِجَ فِي يَوْمِ دَمَارِ شَعْبِ يَهُوذَا أَوْ تَتَبَاهَى فِي يَوْمِ الضِّيقِ. 13وَمَا كَانَ يَجِبُ أَنْ تَقْتَحِمَ أَبْوَابَ شَعْبِي فِي يَوْمِ كَارِثَتِهِ، أَوْ تَشْمَتَ لِمُصِيبَتِهِ فِي يَوْمِ نَكْبَتِهِ، أَوْ تَنْهَبَ ثَرْوَتَهُ فِي يَوْمِ بَلِيَّتِهِ، 14أَوْ تَقِفَ عِنْدَ مُفْتَرَقِ الطُّرُقِ لِتَقْضِيَ عَلَى النَّاجِينَ مِنْ قَوْمِهِ وَتُسَلِّمَ الْبَاقِينَ الأَحْيَاءَ مِنْهُمْ فِي يَوْمِ الضِّيقِ.

15لأَنَّ يَوْمَ الرَّبِّ قَرِيبٌ آتٍ عَلَى كُلِّ الأُمَمِ، وَكَمَا فَعَلْتَ، لابُدَّ أَنْ يُفْعَلَ بِكَ أَيْضاً، فَيَرْتَدَّ عَمَلُكَ عَلَى رَأْسِكَ. 16فَإِنَّهُ كَمَا شَرِبْتَ عَلَى جَبَلِ قُدْسِي فَإِنَّ جَمِيعَ الأُمَمِ تَشْرَبُ فِي كُلِّ حِينٍ. يَشْرَبُونَ وَيَجْرَعُونَ وَيَتَلاشَوْنَ كَمَنْ لَمْ يَكُونُوا.

17أَمَّا جَبَلُ صِهْيَوْنَ فَيُصْبِحُ مَلاذَ النَّجَاةِ، وَيَكُونُ قُدْساً، وَيَرِثُ بَيْتُ يَعْقُوبَ نَصِيبَهُ. 18وَيَصِيرُ بَيْتُ يَعْقُوبَ نَاراً، وَبَيْتُ يُوسُفَ لَهِيباً، وَبَيْتُ عِيسُو قَشّاً فَيُوْقِدُونَهُمْ وَيَلْتَهِمُونَهُمْ، وَلا يُفْلِتُ مِنْ بَيْتِ عِيسُو أَحَدٌ، يَقُولُ الرَّبُّ. 19وَيَرِثُ أَهْلُ النَّقَبِ جَبَلَ عِيسُو، وَسُكَّانُ السُّهُولِ أَرْضَ الْفِلِسْطِينِيِّينَ، وَيَمْلِكُونَ أَرْضَ أَفْرَايِمَ وَبِلادَ السَّامِرَةِ، وَيَرِثُ بَنْيَامِينُ جِلْعَادَ.

20وَيَسْتَوْلِي جَيْشُ مَسْبِيِّي بَنِي إِسْرَائِيلَ عَلَى أَرْضِ الْكَنْعَانِيِّينَ حَتَّى صِرْفَةَ، وَيَحْتَلُّ مَسْبِيُّو أُورُشَلِيمَ فِي صَفَارِدَ مُدُنَ جَنُوبِ يَهُوذَا. 21وَيَصْعَدُ الْمُنْقِذُونَ إِلَى جَبَلِ صِهْيَوْنَ لِيَحْكُمُوا جَبَلَ عِيسُو، وَيُصْبِحُ الْمُلْكُ لِلرَّبِّ.