Yesaia 59 – ASCB & SNC

Asante Twi Contemporary Bible

Yesaia 59:1-21

Bɔne, Bɔneka Ne Ɔgyeɛ

1Ampa ara Awurade nsa nyɛ tiaa sɛ ɛrennye nkwa,

na nʼasom nyɛ den sɛ ɛrente asɛm.

2Nanso, mo amumuyɛ na atete

mo ne mo Onyankopɔn ntam;

mo bɔne ama nʼanim ahinta mo,

a enti ɔrente.

3Na mogya akeka mo nsa ho,

afɔdie afɔre mo nsateaa.

Mo ano akeka atorɔsɛm,

mo tɛkrɛma de amumuyɛsɛm di nsekuro.

4Obiara nhwehwɛ atɛntenee;

obiara mfa nokorɛdie mmɔ ne nkuro.

Wɔde wɔn ho to nsɛmhuhuo so na wɔtwa nkontonpo;

wonyinsɛn ɔhaw na wɔwo bɔne.

5Wɔhwane ananka nkosua

na wɔnwono ananse ntontan.

Deɛ ɔdi wɔn nkosua biara bɛwu,

emu baako nso bɔ a, ɛpae ahuritia.

6Wɔn ntontan nyɛ mma aduradeɛ;

wɔrentumi mfa deɛ wɔyɛ nkata wɔn ho.

Wɔn nneyɛɛ yɛ nneyɛɛ bɔne,

na wɔdi akakabensɛm.

7Wɔtu mmirika kɔyɛ bɔne;

wɔnkyɛre opira ne awudie ho.

Baabiara a wɔbɛkɔ no, wɔsɛe hɔ pasaa.

8Asomdwoeɛ kwan no, wɔnnim;

atɛntenenee nni wɔn akwan so.

Wɔadane wɔn akwan nkontonkyi.

Obiara a ɔnante soɔ no rennya asomdwoeɛ.

9Enti atɛntenenee ne yɛn ntam aware,

na adetenenee mmɛn yɛn.

Yɛhwehwɛ hann, nanso ne nyinaa yɛ esum;

deɛ ɛhyerɛn, nanso yɛnam esum kabii mu.

10Yɛayɛ te sɛ anifirafoɔ. Yɛkeka afasuo ho

hwehwɛ kwan te sɛ nnipa a wɔnni ani.

Owigyinaeɛ no, yɛsuntisunti sɛdeɛ onwunu adwoɔ;

yɛduru ahoɔdenfoɔ mu a, yɛte sɛ awufoɔ.

11Yɛn nyinaa pɔ so te sɛ sisire;

yɛde awerɛhoɔ kurum sɛ mmorɔnoma.

Yɛhwehwɛ atɛntenenee nso yɛnhunu bi;

ɔgyeɛ nanso ɛwɔ akyirikyiri.

12Ɛfiri sɛ, yɛn mfomsoɔ adɔɔso wɔ wʼani so,

na yɛn bɔne di adanseɛ tia yɛn.

Yɛn mfomsoɔ da yɛn anim daa,

na yɛgye yɛn amumuyɛ to mu:

13atuateɛ ne afatwa a ɛtia Awurade,

yɛn akyi a yɛdane kyerɛ yɛn Onyankopɔn,

nhyɛsoɔ ne atuateɛ a yɛfoa soɔ,

atorɔsɛm a ɛfiri akoma mu a yɛka.

14Enti wɔapam atɛntenenee kɔ nʼakyi,

na adetenenee akɔgyina baabi;

nokorɛ ahwe ase wɔ mmɔntene so.

Nokorɛdie ntumi mma mu.

15Nokorɛ nni baabiara,

obiara a ɔtwe ne ho firi bɔne ho no ayɛ ɔtamfoɔ.

Awurade hwɛeɛ na ansɔ nʼani

sɛ atɛntenenee nni hɔ.

16Ohunuu sɛ obiara nni hɔ.

Ɛyɛɛ no nwanwa sɛ obiara nni hɔ a ɔbɛpata;

enti ɔno ankasa basa dii nkwagyeɛ ho dwuma maa no,

na ne tenenee wowaa no.

17Ɔhyɛɛ tenenee sɛ nkataboɔ,

ne nkwagyeɛ dadeɛ kyɛ wɔ ne tiri so.

Ɔhyɛɛ aweretɔ ntadeɛ

na ɔde mmɔdemmɔ firaa sɛ ntoma.

18Ɔbɛgyina deɛ wɔayɛ so

atua so ka.

Nʼatamfoɔ bɛnya nʼabufuhyeɛ.

Wɔn a wɔne no ayɛ dɔm bɛnya so akatua;

nsupɔ no nso, ɔbɛtua wɔn ka sɛdeɛ ɛsɛ wɔn.

19Ɛfiri atɔeɛ fam, nnipa bɛsuro Awurade din

na ɛfiri apueeɛ wɔde anidie bɛma nʼanimuonyam.

Na ɔbɛba sɛ nsuo a ayiri tɛnn,

Awurade ahomeguo de no bɛba.

20“Ɔgyefoɔ no bɛba Sion,

na ɔbɛyi amumuyɛsɛm nyinaa afiri Yakob asefoɔ mu,”

sei na Awurade seɛ.

21“Medeɛ yei yɛ me ne wɔn apam,” sɛdeɛ Awurade seɛ nie. “Me Honhom a ɔwɔ mo so, ne me nsɛm a mede ahyɛ mo anom remfiri mo anom, anaa mo mma, ne mo mma asefoɔ anom, ɛfiri saa ɛberɛ yi kɔsi daa apem,” sei na Awurade seɛ.

Slovo na cestu

Izajáš 59:1-21

1Aj, neníť ukrácena ruka Hospodinova, aby nemohla zachovati, aniž jest obtíženo ucho jeho, aby nemohlo slyšeti. 2Ale nepravosti vaše rozloučily vás s Bohem vaším, a hříchové vaši to způsobili, že skryl tvář před vámi, aby neslyšel. 3Nebo ruce vaše jsou poškvrněné krví, a prstové vaši nepravostí; rtové vaši mluví lež, jazyk váš vynáší převrácenost. 4Není žádného, ješto by se zasadil o spravedlnost, aniž jest kdo, ješto by zastával pravdy. Doufají v marnost, a mluví daremné věci; počínají nátisk, a rodí nepravost. 5Vejce bazališková vyseděli, a plátna pavoukového natkali. Kdož by jedl vejce jejich, umře; pakli je roztlačí, vynikne ještěrka. 6Plátna jejich nehodí se na roucho, aniž se odějí dílem svým; skutkové jejich skutkové nepravosti, a dílo ukrutnosti jest v rukou jejich. 7Nohy jejich k zlému běží, a pospíchají k vylévání krve nevinné. Myšlení jejich jsou myšlení nepravá, zpuštění a setření jest na cestách jejich. 8Cesty pokoje neznají, a není žádné spravedlnosti v šlepějích jejich. Stezky své převracejí tajně; kdožkoli po nich chodí, nemívá pokoje. 9Protož vzdálil se od nás soud, a nedochází nás spravedlnost. Èekáme-li na světlo, aj, tma, pakli na blesk, v mrákotách chodíme. 10Makáme jako slepí stěnu, a jako bychom žádných očí neměli, šámáme. Urážíme se o poledni jako v soumrak, u veliké hojnosti podobni jsme mrtvým. 11Mumleme všickni my jako nedvědi, a jako holubice ustavičně lkáme. Očekáváme na soud, ale není ho, na vysvobození, ale daleké jest od nás. 12Nebo rozmnožena jsou přestoupení naše před tebou, a hříchové naši svědčí proti nám, poněvadž přestoupení naše jsou při nás, i nepravosti naše. Známeť to, 13Že jsme se zpronevěřili, a lhali Hospodinu, a odvrátili se od následování Boha svého, že jsme mluvili o nátisku a odvrácení, že jsme ukládali a vynášeli z srdce slova lživá, 14Tak že odvrácen jest nazpět soud, a spravedlnost zdaleka stojí; nebo klesla na ulici pravda, a pravost nemá průchodu. 15Nýbrž zhynula pravda, a ten, kdož se uchyluje od zlého, loupeži bývá vydán; což vidí Hospodin, a nelíbí se to jemu, že není žádného soudu. 16Když tedy viděl, že není žádného muže, až se užasl, že není žádného prostředníka. A protož vysvobození jemu způsobilo rámě jeho, a spravedlnost jeho sama jej zpodepřela. 17Nebo oblékl spravedlnost jako pancíř, a lebka spasení na hlavě jeho. Oblékl se v roucho pomsty jako v sukni, a oděl se horlivostí jako pláštěm, 18Aby podlé skutků, aby podlé nich odplacel prchlivostí protivníkům svým, odměnu nepřátelům svým, i ostrovům odplatu aby dával. 19I budou se báti na západ jména Hospodinova, a na východu slunce slávy jeho, když se přivalí jako řeka nepřítel, jejž duch Hospodinův preč zažene. 20Neboť přijde k Sionu vykupitel, a k těm, kteříž se odvracují od přestoupení v Jákobovi, praví Hospodin. 21Tatoť pak bude smlouva má s nimi, praví Hospodin: Duch můj, kterýž jest v tobě, a slova má, kteráž jsem vložil v ústa tvá, neodejdouť od úst tvých, ani od úst semene tvého, ani od úst potomků semene tvého, praví Hospodin, od tohoto času až na věky.