Yeremia 2 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yeremia 2:1-37

Israel Pa Onyankopɔn Akyi

1Awurade asɛm baa me so: 2“Kɔpae mu ka ma Yerusalem nte:

“ ‘Mekae sɛnea wode wo ho maa me wo mmabun bere mu,

sɛnea wodɔɔ me wɔ wʼayeforo bere mu

na wudii mʼakyi wɔ sare so,

asase a wonnuaa hwee wɔ so no.

3Na Israel yɛ kronkron ma Awurade,

ne twabere mu aduankan;

wɔn a wodii nʼani no wobuu wɔn fɔ,

na amanehunu baa wɔn so,’ ”

sɛnea Awurade, se ni.

4Muntie Awurade asɛm, mo Yakob asefo,

mo Israel mmusuakuw nyinaa.

5Eyi ne nea Awurade se:

“Mfomso bɛn na mo agyanom huu wɔ me ho a

ɛma wɔtwee wɔn ho kɔɔ akyirikyiri sɛɛ?

Wodii ahoni a wɔn so nni mfaso akyi,

maa wɔn ankasa bɛyɛɛ ahuhufo.

6Wɔammisa se, ‘Ɛhe na Awurade wɔ?

Nea oyii yɛn fii Misraim

na ɔde yɛn faa sare wosee so,

nweatam ne abonabon asase

a awo na ayɛ owubon no.

Asase a obiara mfa so na obiara nte so no.’

7Mede mo beduaa asasebere so

sɛ munni so nnuaba ne ɛso nnepa.

Nanso mubeguu mʼasase ho fi,

na moyɛɛ mʼagyapade akyiwade.

8Asɔfo no ammisa se,

‘Ɛhe na Awurade wɔ?’

Wɔn a wɔde mmara yɛ adwuma no anhwehwɛ me;

ntuanofo sɔre tiaa me.

Adiyifo no de Baal hyɛɛ nkɔm,

na wodii ahoni huhuw akyi.

9“Ɛno nti, merebɔ mo kwaadu bio,”

nea Awurade se ni.

“Na mɛbɔ mo mma mma kwaadu.

10Muntwa nkɔ Kitim mpoano nkɔhwɛ,

monsoma nkɔ Kedar nkɔhwehwɛ mu yiye;

monhwɛ sɛ biribi a ɛte sɛɛ asi wɔ hɔ:

11Ɔman bi asesa wɔn anyame pɛn ana?

Nso wɔnnyɛ anyame mpo.

Nanso me nkurɔfo de wɔn anuonyam

asesa ahoni huhuw.

12Mo ɔsorosoro, momma mo ho nnwiriw mo wɔ eyi ho,

na mo ho nwosow wɔ akomatu mu,”

nea Awurade se ni.

13“Me nkurɔfo ayɛ bɔne ahorow abien:

Wɔapa me,

me a meyɛ nkwa asubura no,

na wɔatutu wɔn ankasa mmura amoa,

mmura a apaapae a entumi nkora nsu.

14Israel yɛ akoa anaa ɔsomfo fi awo mu ana?

Adɛn nti na wayɛ asade yi?

15Gyata abobɔ mu;

wɔaworo so akyerɛ no.

Wɔama nʼasase ada mpan;

wɔahyehyew ne nkurow ayɛ no amamfo.

16Afei Memfis ne Tapanhes mmarima

ayi wo ti so nwi.

17Ɛnyɛ wo na woama eyi aba wo so

sɛ wopaa Awurade wo Nyankopɔn akyi,

wɔ bere a ɔrekyerɛ wo kwan no?

18Afei adɛn nti na wokɔ Misraim

kɔnom Sihor mu nsu?

Na adɛn nti na wokɔ Asiria

kɔnom Asubɔnten no mu nsu?

19Wo amumɔyɛ bɛtwe wʼaso;

wo nsanakyi bɛka wʼanim.

Enti dwene ho na hu sɛ,

sɛ wopa Awurade wo Nyankopɔn akyi

na woannya ne ho suro a,

ɛyɛ bɔne ne ɔyaw ma wo.”

Awurade, Asafo Awurade na ose.

20“Tete mmere no, wububuu wo konnua mu,

na wotetew wo nkɔnsɔnkɔnsɔn mu;

na wokae se, ‘Merensom wo!’

Ampa, wɔ koko biara so

ne dua biara a adennan ase

na wotena bɔɔ aguaman.

21Miduaa wo sɛ bobe ankasa

a efi bobe a ase ye pa ara mu.

Na ɛyɛɛ dɛn na wodan wʼakyi kyerɛɛ me

bɛyɛɛ bobe a anyin asɛe wɔ wura mu yi?

22Sɛ wode soda

ne samina bebree guare mpo a,

wʼafɔdi nkekae da so wɔ mʼanim ara,”

sɛnea Otumfo Awurade se ni.

23“Ɛbɛyɛ dɛn na woaka se, ‘Me ho nguu fi ɛ;

minnii Baalnom akyi ɛ’?

Hwɛ sɛnea woyɛɛ wo ho wɔ obon no mu;

dwene nea woayɛ no ho.

Woyɛ yomabere hoɔharefo

a wutu mmirika kɔ ha ba ha,

24wura mu afurum a nweatam so tena akokwaw no,

ohuahua bere a ɔpɛ sɛ onini hyia no.

Sɛ nʼakɔnnɔ no ano yɛ den a hena na obesianka no?

Anini biara a wɔtaa no no nhaw wɔn ho bebree;

edu bere a ɛsɛ sɛ wohyia no a wobenya no.

25Ntu mmirika nkosi sɛ wʼanan ase bɛyɛ kwaterekwa,

na wo mene mu bɛyow.

Nanso wokae se, ‘So nni mfaso!

Mepɛ ananafo anyame,

na ɛsɛ sɛ midi wɔn akyi.’

26“Sɛnea wɔkyere ɔkorɔmfo a wogu nʼanim ase no,

saa na wɔagu Israelfi anim ase,

wɔn ankasa, wɔn ahemfo ne wɔn adwumayɛfo,

wɔn asɔfo ne wɔn adiyifo.

27Wɔka kyerɛ dua se, ‘Woyɛ mʼagya,’

ne ɔbo se, ‘Wo na wowoo me.’

Wɔadan wɔn akyi akyerɛ me

na ɛnyɛ wɔn anim;

nanso sɛ amanehunu bi ba wɔn so a, wɔka se,

‘Bra begye yɛn!’

28Anyame a moyɛ maa mo ho no wɔ he?

Momma wɔmmra sɛ wobetumi agye mo

bere a mowɔ amanehunu mu!

Efisɛ mowɔ anyame bebree

te sɛ nea mowɔ nkurow bebree no, Yuda.

29“Adɛn nti na mobɔ me sobo?

Mo nyinaa ayɛ dɔm atia me,”

Awurade na ose.

30“Metwee mo nkurɔfo aso kwa;

wɔamfa me nteɛso.

Wʼafoa akunkum wʼadiyifo

te sɛ gyata a nʼani abere.

31“Mo nnɛmmafo, munnwen Awurade asɛm ho:

“Mayɛ sɛ, nweatam ama Israel ana?

Anaasɛ asase a so aduru sum kabii ana?

Adɛn nti na me nkurɔfo ka se, ‘Yɛwɔ ho kwan sɛ yekyinkyin;

yɛremma wo nkyɛn bio.’

32Ɔbabun werɛ fi ne mpempranne,

ayeforo werɛ befi nʼahyehyɛde ana?

Nanso me nkurɔfo werɛ afi me

nna a wontumi nkan.

33Hwɛ nyansa a mowɔ de pɛ mo adɔfo!

Mmea a wɔnsɛ hwee koraa tumi sua mo akwan.

34Mo adurade mu wɔ

ahiafo a wodi bem mogya,

nanso moankyere wɔn sɛ wɔrebubu akɔ mu.

Eyinom nyinaa akyi

35woka se, ‘Midi bem;

ne bo mfuw me.’

Nanso mebu wo atɛn

efisɛ woka se, ‘Menyɛɛ bɔne biara ɛ.’

36Adɛn nti na wukyinkyin sɛɛ,

sesa wʼakwan?

Misraim bedi wo huammɔ

sɛnea Asiria yɛe no.

37Afei wubefi saa beae hɔ

a wo nsa gu wo ti so.

Efisɛ Awurade apo wɔn a wode wo ho too wɔn so no;

wɔremmoa wo.

Ketab El Hayat

إرميا 2:1-37

خيانة بني إسرائيل

1وَقَالَ لِي الرَّبُّ: 2«امْضِ وَأَعْلِنْ فِي مَسَامِعِ أَهْلِ أُورُشَلِيمَ هَاتِفاً: هَذَا مَا يَقُولُهُ الرَّبُّ: قَدْ ذَكَرْتُ لَكِ وَلاءَ صِبَاكِ، وَمَحَبَّتَكِ كَعَرُوسٍ لِي، وَكَيْفَ تَبِعْتِنِي فِي الْبَرِّيَّةِ فِي أَرْضٍ لَا زَرْعَ فِيهَا. 3كَانَ إِسْرَائِيلُ مُقَدَّساً لِلرَّبِّ وَبَاكُورَةَ غَلَّتِهِ، وَكُلُّ مَنْ يَعْتَدِي عَلَيْهِ، يَرْتَكِبُ إِثْماً وَيَحُلُّ بِهِ شَرٌّ.

4اسْمَعُوا كَلِمَةَ الرَّبِّ يَا ذُرِّيَّةَ يَعْقُوبَ، وَيَا جَمِيعَ عَشَائِرِ إِسْرَائِيلَ: 5أَيُّ خَطَإٍ وَجَدَهُ فِيَّ آبَاؤُكُمْ حَتَّى نَبَذُونِي وَضَلُّوا وَرَاءَ الْبَاطِلِ وَصَارُوا بَاطِلاً؟ 6لَمْ يَسْأَلُوا: أَيْنَ الرَّبُّ الَّذِي أَخْرَجَنَا مِنْ مِصْرَ وَقَادَنَا فِي الْبَرِّيَّةِ، فِي أَرْضِ مَتَاهَاتٍ وَحُفَرٍ، فِي أَرْضِ قَفْرٍ جَدْبَاءَ، فِي أَرْضِ ظِلالِ الْمَوْتِ، مَا اجْتَازَهَا أَحَدٌ وَلا أَقَامَ فِيهَا بَشَرٌ؟ 7وَأَتَيْتُ بِكُمْ إِلَى أَرْضِ خَيْرَاتٍ لِتَسْتَمْتِعُوا بِأَكْلِ ثِمَارِهَا وَطَيِّبَاتِهَا. وَلَكِنَّكُمْ عِنْدَمَا دَخَلْتُمُوهَا نَجَّسْتُمْ أَرْضِي وَجَعَلْتُمْ مِيَراثِي رِجْساً. 8إِنَّ الْكَهَنَةَ لَمْ يَسْأَلُوا: أَيْنَ الرَّبُّ؟ وَأَهْلَ الشَّرِيعَةِ لَمْ يَعْرِفُونِي، وَحُكَّامَ الشَّعْبِ تَمَرَّدُوا عَلَيَّ، وَالأَنْبِيَاءَ تَنَبَّأُوا بِتَأْثِيرِ بَعْلٍ وَضَلُّوا وَرَاءَ مَا لَا جَدْوَى مِنْهُ.

9لِذَلِكَ أُخَاصِمُكُمْ وَأُخَاصِمُ أَحْفَادَكُمْ يَقُولُ الرَّبُّ. 10فَاعْبُرُوا إِلَى جَزِيرَةِ قُبْرُصَ وَالسَّوَاحِلِ الْغَرْبِيَّةِ، وَأَرْسِلُوا إِلَى قِيدَارَ، وَتَفَحَّصُوا جَيِّداً، وَانْظُرُوا: هَلْ جَرَى مِثْلُ هَذَا؟ 11هَلِ اسْتَبْدَلَتْ أُمَّةٌ آلِهَتَهَا مَعَ أَنَّهَا لَيْسَتْ حَقّاً آلِهَةً؟ أَمَّا شَعْبِي فَاسْتَبْدَلَ مَجْدَهُ بِمَا لَا جَدْوَى مِنْهُ. 12فَاذْهَلِي أَيَّتُهَا السَّمَاوَاتُ، وَارْتَجِفِي وَارْتَعِدِي جِدّاً. 13قَدِ ارْتَكَبَ شَعْبِي شَرَّيْنِ: نَبَذُونِي أَنَا يَنْبُوعَ الْحَيَاةِ، وَحَفَرُوا لأَنْفُسِهِمْ آبَاراً مُشَقَّقَةً لَا تَضْبُطُ مَاءً.

14هَلْ إِسْرَائِيلُ عَبْدٌ، أَمْ وَلِيدُ بَيْتِ الْعُبُودِيَّةِ؟ فَمَا بَالُهُ أَضْحَى نَهْباً؟ 15قَدْ زَأَرَتِ الأُسُودُ عَلَيْهِ زَئِيراً مُدَوِّياً، وَجَعَلَتْ أَرْضَهُ خَرِبَةً. أُحْرِقَتْ مُدُنُهُ فَأَصْبَحَتْ مَهْجُورَةً. 16كَذَلِكَ رِجَالُ مَمْفِيسَ وَتَحْفَنِيسَ حَطَّمُوا تَاجَ رَأْسِكِ. 17أَلَسْتِ أَنْتِ الَّتِي جَلَبْتِ هَذَا الدَّمَارَ عَلَى نَفْسِكِ، لأَنَّكِ تَنَاسَيْتِ الرَّبَّ إِلَهَكِ حِينَ قَادَكِ فِي الطَّرِيقِ؟ 18وَالآنَ مَا بَالُكِ تَتَوَجَّهِينَ صَوْبَ مِصْرَ لِشُرْبِ مِيَاهِ شِيحُورَ؟ وَمَا بَالُكِ تَقْصِدِينَ إِلَى أَشُورَ لِشُرْبِ مِيَاهِ الْفُرَاتِ؟ 19إِنَّ شَرَّكِ يُقَرِّعُكِ، وَارتِدَادُكِ يُؤَنِّبُكِ. فَتَبَيَّنِي وَاعْلَمِي أَنَّ نَبْذَكِ لِلرَّبِّ إِلَهِكِ شَرٌّ وَمَرَارَةٌ، وَأَنَّكِ تَجَرَّدْتِ مِنْ مَهَابَتِي.

20قَدْ حَطَّمْتِ نِيرَكِ مِنْ زَمَنٍ بَعِيدٍ، وَقَطَعْتِ قُيُودَكِ وَقُلْتِ: لَنْ أَتَعَبَّدَ لَكَ، وَصِرْتِ تَضْطَجِعِينَ كَزَانِيَةٍ فَوْقَ كُلِّ أَكَمَةٍ مُرْتَفِعَةٍ وَتَحْتَ كُلِّ شَجَرَةٍ خَضْرَاءَ (أَيْ عَبَدْتِ الأَوْثَانَ). 21وَأَنَا غَرَسْتُكِ كَكَرْمَةٍ مُخْتَارَةٍ، وَمِنْ بُذُورٍ سَلِيمَةٍ كَامِلَةٍ، فَكَيْفَ تَحَوَّلْتِ إِلَى كَرْمَةٍ فَاسِدَةٍ غَرِيبَةٍ؟ 22وَإِنِ اغْتَسَلْتِ بِالنَّطْرُونِ، وَأَكْثَرْتِ مِنِ اسْتِعْمَالِ الإِشْنَانِ (الصَّابُونِ)، فَإِنَّ لَطْخَةَ إِثْمِكِ تَظَلُّ مَاثِلَةً أَمَامِي. 23كَيْفَ تَقُولِينَ: لَمْ أَتَدَنَّسْ وَلَمْ أَذْهَبْ وَرَاءَ الْبَعْلِ؟ تَأَمَّلِي فِي طَرِيقِكِ فِي وَادِي هِنُّومَ، وَاعْرِفِي مَا ارْتَكَبْتِ أَيَّتُهَا النَّاقَةُ الْجَامِحَةُ الْهَائِمَةُ فِي طُرُقِهَا بَحْثاً عَنْ جَمَلٍ. 24أَنْتِ أَتَانُ فَرَا اعْتَادَتْ حَيَاةَ الْقَفْرِ، تَتَنَسَّمُ فِي شَهْوَتِهَا الْهَوَاءَ لَعَلَّهَا تَظْفَرُ بِرَائِحَةِ حِمَارٍ وَحْشِيٍّ. وَمَنْ يَرُدُّهَا؟ لَا يَعْيَا طَالِبُوهَا لأَنَّهُمْ يَجِدُونَهَا حَاضِرَةً فِي مَوْسِمِ الْتَّزَاوُجِ. 25صُونِي قَدَمَكِ مِنَ الْحَفَاءِ، وَحَلْقَكِ مِنَ الظَّمَأ، لَكِنَّكِ قُلْتِ: لَا جَدْوَى مِنَ الأَمْرِ، فَقَدْ أَحْبَبْتُ آلِهَةً غَرِيبَةً، وَسَأَسْعَى وَرَاءَهَا. 26وَكَمَا يَعْتَرِي الْخِزْيُ السَّارِقَ حِينَ يُقْبَضُ عَلَيْهِ، كَذَلِكَ اعْتَرَى الْخِزْيُ بَيْتَ يَعْقُوبَ: هُمْ وَمُلُوكَهُمْ، وَرُؤَسَاءَهُمْ، وَكَهَنَتَهُمْ وَأَنْبِيَاءَهُمْ. 27إِذْ قَالُوا لِنُصُبِ الْخَشَبِ: أَنْتَ أَبِي، وَلِلْحَجَرِ الْمَنْحُوتِ صَنَماً: أَنْتَ أَنْجَبْتَنِي. وَوَلَّوْا أَدْبَارَهُمْ وَلَيْسَ وُجُوهَهُمْ نَحْوِي، وَفِي وَقْتِ بَلِيَّتِهِمِ اسْتَغَاثُوا بِي قَائِلِينَ: قُمْ وَأَنْقِذْنَا. 28فَأَيْنَ إِذاً الآلِهَةُ الَّتِي صَنَعْتُمُوهَا لأَنْفُسِكُمْ؟ لِتَقُمْ إِنْ كَانَتْ قَادِرَةً عَلَى إِنْقَاذِكُمْ فِي وَقْتِ ضِيقِكُمْ، لأَنَّ عَدَدَ آلِهَتِكُمْ يَا أَبْنَاءَ يَهُوذَا صَارَ كَعَدَدِ مُدُنِكُمْ.

29لِمَاذَا تُخَاصِمُونَنِي وَأَنْتُمْ كُلُّكُمْ قَدْ تَمَرَّدْتُمْ عَلَيَّ؟ 30عَبَثاً عَاقَبْتُ بَنِيكُمْ، فَهُمْ أَبَوْا التَّقْوِيمَ وَافْتَرَسَتْ سُيُوفُكُمْ أَنْبِيَاءَكُمْ كَأَسَدٍ كَاسِرٍ.

31وَأَنْتَ أَيُّهَا الْجِيلُ، اسْمَعْ قَضَاءَ الرَّبِّ: أَكُنْتُ صَحْرَاءَ لإِسْرَائِيلَ أَوْ أَرْضَ ظَلامٍ دَامِسٍ؟ إِذاً لِمَاذَا يَقُولُ شَعْبِي: نَحْنُ طَلِيقُونَ نَسْعَى حَيْثُ شِئْنَا، وَلَنْ نُقْبِلَ إِلَيْكَ بَعْدُ؟ 32هَلْ تَنْسَى عَذْرَاءُ زِينَتَهَا؟ أَوْ عَرُوسٌ حُلِيَّ زَفَافِهَا؟ لَكِنَّ شَعْبِي نَسِيَنِي أَيَّاماً لَا تُحْصَى. 33لَكَمْ بَرَعْتُمْ فِي تَمْهِيدِ طُرُقِكُمْ طَلَباً لِلشَّهَوَاتِ، فَعَلَّمْتُمْ أَسَالِيبَكُمْ حَتَّى لِلشِّرِّيرَاتِ. 34فَوُجِدَ فِي أَذْيَالِكُمْ أَيْضاً دَمُ الْمَسَاكِينِ الأَبْرِيَاءِ الَّذِينَ لَمْ تَقْبِضُوا عَلَيْهِمْ مُتَلَبِّسِينَ بِجَرِيمَةِ الاقْتِحَامِ. وَمَعَ كُلِّ ذَلِكَ 35تَقُولُونَ: نَحْنُ أَبْرِيَاءُ، فَلِذَلِكَ قَدْ تَحَوَّلَ عَنَّا غَضَبُ الرَّبِّ. غَيْرَ أَنِّي سَأَدِينُكُمْ لِقَوْلِكُمْ إِنَّنَا لَمْ نُخْطِئْ. 36لِمَاذَا تَتَهَافَتُونَ عَلَى تَغْيِيرِ اتِّجَاهِكُمْ؟ سَتُلْحِقُ بِكُمْ مِصْرُ الْخِزْيَ كَمَا أَلْحَقَهُ بِكُمُ الأَشُورِيُّونَ. 37مِنْ هُنَاكَ تَخْرُجُونَ أَيْضاً وَأَيْدِيكُمْ تُغَطِّي رُؤُوسَكُمْ خَجَلاً، لأَنَّ الرَّبَّ رَفَضَ الَّذِينَ وَثِقْتُمْ بِهِمْ، وَلَنْ يُصِيبَكُمْ مِنْهُمْ نَجَاحٌ.