Nnwom 102 – AKCB & SNC

Akuapem Twi Contemporary Bible

Nnwom 102:1-28

Dwom 102

Aberante mmɔborɔni mpaebɔ. Osu kyerɛ Awurade bere a ɔwɔ ahohia mu.

1Awurade, tie me mpaebɔ;

na ma me mmoa ho sufrɛ nnu wʼanim.

2Mmfa wʼanim nhintaw me

bere a mewɔ ahohia mu.

Brɛ wʼaso ase ma me;

na sɛ misu frɛ wo a, gye me so ntɛm.

3Me nkwanna reyera te sɛ wusiw;

me nnompe adɔ sɛ nyansramma.

4Me koma abotow na akisa sɛ sare;

na me kɔn nnɔ aduan.

5Mʼapinisi dennen nti

maka ɔhonam ne nnompe.

6Mete sɛ sare so patu,

te sɛ patu a ɔte nnwiriwii mu.

7Meda hɔ a, mʼani gu so; mayɛ sɛ

anomaa bi a ɔno nko ara si ɔdan atifi.

8Da mu nyinaa mʼatamfo bɔ me akutia.

Wɔn a wodi me ho fɛw no bɔ me din de dome.

9Mede nsõ ayɛ mʼaduan

na mede nusu fra me nsu mu

10esiane wʼabufuwhyew dennen no nti,

woama me so, ayi me asi nkyɛn.

11Me nkwa nna te sɛ anwummere sunsuma;

na mehyew sɛ sare.

12Nanso wo Awurade, woyɛ ɔhene daa daa;

na wo din a ahyeta no te hɔ daa awo ntoatoaso nyinaa mu.

13Wobɛsɔre na woahu Sion mmɔbɔ;

bere adu sɛ wuhu no mmɔbɔ;

bere a wohyɛe no aso.

14Nʼabo som bo ma wʼasomfo;

ne mfutuma hyɛ wɔn awerɛhow.

15Amanaman no besuro Awurade din;

asase so ahemfo nyinaa bedi wʼanuonyam ni.

16Awurade bɛkyekyere Sion bio,

na wapue wɔ nʼanuonyam mu.

17Obetie mmɔborɔfo mpaebɔ;

na ɔremmu nʼani ngu wɔn sufrɛ so.

18Monkyerɛw eyi mma nkyirimma,

sɛnea ɛbɛyɛ a wɔn a wonnya nwoo wɔn no bɛkamfo Awurade;

19Awurade hwɛɛ fam fi ne kronkronbea wɔ ɔsoro hɔ;

ofi ɔsoro hwɛɛ asase,

20sɛnea ɔbɛte nneduafo apinisi,

na wɔagyaa wɔn a wɔabu wɔn kumfɔ no.”

21Enti wɔbɛpae mu abɔ Awurade din wɔ Sion

na wɔakamfo no wɔ Yerusalem,

22bere a amanaman ne ahenni ahorow

behyia mu na wɔasom Awurade.

23Ɔmaa me yɛɛ mmerɛw wɔ bere a merenyin.

Otwaa me nkwa nna so.

24Enti mekae se,

“Me Onyankopɔn, mfa me nkɔ, wɔ me nkwa nna mfimfini;

wo mfe wɔ hɔ daa kodu awo ntoatoaso nyinaa mu.

25Mfiase no wotoo asase fapem,

na ɔsoro yɛ wo nsa ano adwuma.

26Ne nyinaa betwa mu na wo de, wobɛtena hɔ daa;

wɔbɛtetew te sɛ atade.

Wobɛsesa wɔn te sɛ ntama,

na wɔbɛtow wɔn agu.

27Nanso wote sɛnea wote,

na wo mfe to rentwa da.

28Wʼasomfo mma bɛtena nkwa mu wɔ wʼanim;

na wɔn asefo ase betim wɔ wʼanim.”

Slovo na cestu

Žalmy 102:1-29

1Modlitba chudého, když sevřín jsa, před Hospodinem vylévá žádosti své. 2Hospodine, slyš modlitbu mou, a volání mé přijdiž k tobě. 3Neskrývej tváři své přede mnou, v den ssoužení mého nakloň ke mně ucha svého; když k tobě volám, rychle vyslyš mne. 4Nebo mizejí jako dým dnové moji, a kosti mé jako ohniště vypáleny jsou. 5Poraženo jest jako bylina, a usvadlo srdce mé, tak že jsem chleba svého jísti zapomenul. 6Od hlasu lkání mého přilnuly kosti mé k kůži mé. 7Podobný jsem učiněn pelikánu na poušti, jsem jako výr na pustinách. 8Bdím, a jsem jako vrabec osamělý na střeše. 9Každý den utrhají mi nepřátelé moji, a posměvači moji proklínají mnou. 10Nebo jídám popel jako chléb, a k nápoji svému slz přiměšuji, 11Pro rozhněvání tvé a zažžený hněv tvůj; nebo zdvihna mne, hodils mnou. 12Dnové moji jsou jako stín nachýlený, a já jako tráva usvadl jsem. 13Ale ty, Hospodine, na věky zůstáváš, a památka tvá od národu až do pronárodu. 14Ty povstana, smiluješ se nad Sionem, nebo čas jest učiniti milost jemu, a čas uložený přišel. 15Nebo líbost mají služebníci tvoji v kamení jeho, a nad prachem jeho slitují se, 16Aby se báli pohané jména Hospodinova, a všickni králové země slávy tvé, 17Když by Hospodin vzdělal Sion, a ukázal se v slávě své, 18Když by popatřil k modlitbě poníženého lidu, nepohrdaje modlitbou jejich. 19Budeť to zapsáno pro budoucí potomky, a lid, kterýž má stvořen býti, chváliti bude Hospodina, 20Že shlédl s výsosti svatosti své. Hospodin s nebe na zemi že popatřil, 21Aby vyslyšel vzdychání vězňů, a rozvázal ty, kteříž již k smrti oddání byli, 22Aby vypravovali na Sionu jméno Hospodinovo, a chválu jeho v Jeruzalémě, 23Když se spolu shromáždí národové a království, aby sloužili Hospodinu. 24Ztrápilť jest na cestě sílu mou, ukrátil dnů mých, 25Až jsem řekl: Můj Bože, nebeř mne u prostřed dnů mých; od národu zajisté až do pronárodu jsou léta tvá, 26I prvé nežlis založil zemi, a dílo rukou svých, nebesa. 27Onať pominou, ty pak zůstáváš; všecky ty věci jako roucho zvetšejí, jako oděv změníš je, a změněny budou. 28Ty pak jsi tentýž, a léta tvá nikdy nepřestanou. 29Synové služebníků tvých bydliti budou, a símě jejich zmocní se před tebou.