Skutky Apoštolov 21:27-40

Keď sa tých sedem dní končilo a Pavol zase s nimi prišiel do chrámu, aby ich obradne vyhlásili za čistých, spoznali ho židovskí pútnici z Malej Ázie. Poštvali proti nemu okolostojacich, chytili ho

a kričali: Verní Izraeliti! Poďte sem! Tu máte toho odpadlíka! Všade hlása bludy a nič mu nie je sväté: ani naše vyvolenie, ani Zákon, ani chrám. Teraz sem dokonca priviedol pohanov, aby zneuctil toto sväté miesto."

Predtým totiž zazreli v meste Pavla s Trofimom z Efezu a nazdávali sa, že ho Pavol priviedol do chrámu.

Vznikol obrovský rozruch a ľudia sa zbiehali zo všetkých strán. Medzitým vyviedli Pavla z vnútorného chrámového nádvoria a brány za ním hneď zavreli.

Už--už by ho boli zmlátili na smrť, no veliteľ rímskej posádky dostal hlásenie, že sa celý Jeruzalem búri,

a ihneď vyslal na nádvorie vojakov a dôstojníkov. Keď dav zazrel vojakov, zľakol sa a prestal Pavla biť.

Veliteľ sa nazdával, že on je pôvodcom rozruchu, dal ho zatknúť a spútať dvoma reťazami. Až potom začal vyšetrovať, kto je to a čo urobil.

Z davu každý vykrikoval čosi iné. Veliteľ videl, že sa nič rozumné nedozvie, preto dal Pavla odviesť do pevnosti.

Keď sa Pavol dostal ku schodom, dav doňho tak dorážal, že ho vojaci museli vziať na plecia a niesť.

Celý ten rozzúrený dav sa totiž hrnul za nimi a kričal: Zabite ho!"

Kým ho odviedli do pevnosti, spýtal sa Pavol veliteľa: Mohol by som ťa o niečo poprosiť?" Veliteľ sa začudoval: Ty vieš po grécky?

Ja som si myslel, že si ten Egypťan, čo sa nedávno pokúsil vyvolať povstanie a schováva sa niekde v púšti so štyrmi tisícmi rebelantov." --

Nie," odpovedal Pavol, som Žid z Tarzu v Cilícii, rímsky občan. Dovoľ mi, prosím, prehovoriť k tým ľuďom."

Veliteľ súhlasil. Pavol si zastal hore na schodoch a zakýval rukou na znamenie, že chce hovoriť. Dav stíchol a Pavol začal po hebrejsky:

Read More of Skutky Apoštolov 21

Skutky Apoštolov 22:1-22

Pavol sa obhajuje pred Židmi

Milí bratia a otcovia! Vypočujte, prosím, čo by som rád povedal na svoju obhajobu."

Keď počuli, že sa im prihovoril v ich rodnom jazyku, nastalo ešte väčšie ticho.

Som Žid, narodil som sa v Tarze v Cilícii, ale vychovaný som bol tu v Jeruzaleme. Ako žiak známeho učenca Gamaliela som sa naučil zachovávať zákony našich otcov. Horlivo som sa usiloval dodržiavať Božie príkazy, tak ako to robíte vy dnes.

Preto som až na smrť nenávidel nové učenie Ježiša Krista a jeho vyznávačov, mužov aj ženy som dával zatýkať a väzniť.

To mi môže dosvedčiť veľkňaz aj celá najvyššia rada. Raz som si od nej dokonca vyžiadal odporúčajúce listy pre židovskú obec v Damasku. Vybral som sa ta, aby som tamojších stúpencov novej viery pozatýkal, priviedol ich v putách do Jeruzalema a dal ich potrestať.

No počujte, čo sa stalo. Keď som sa už blížil k Damasku -- bolo práve poludnie -- zrazu sa okolo mňa rozžiarilo oslepujúce svetlo z neba.

Padol som na zem a počul som hlas: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?

Ozval som sa:Kto si, Pane? Odpovedal mi:Som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.

Moji sprievodcovia boli takisto oslepení tým svetlom, ale nepočuli, že niekto ku mne prehovoril.

Spýtal som sa:Čo mám robiť, Pane? Ježiš mi povedal:Vstaň! Choď do Damasku, a tam sa dozvieš, aké poslanie ti Boh zveruje.

Jas toho svetla ma celkom oslepil, preto ma museli moji druhovia vziať za ruku a doviesť až do Damasku.

Tam žil istý muž, ktorý sa volal Ananiáš. Bol veľmi zbožný a usiloval sa svedomite dodržiavať všetky Božie príkazy, takže sa tešil dobrej povesti u všetkých Židov v Damasku.

Ten ma vyhľadal a povedal mi:Milý brat Saul, opäť budeš vidieť. V tej chvíli sa mi vrátil zrak a uvidel som ho.

A ešte mi povedal:Boh našich otcov si ťa vyvolil, aby si poznal jeho vôľu, videl Mesiáša a počul ho hovoriť.

Staneš sa jeho svedkom pred celým svetom a všade budeš rozprávať, čo si videl a počul.

Neváhaj teda, daj sa pokrstiť na znamenie, že si očistený od hriechov, a vyznávaj, že je tvojím Pánom.

Vrátil som sa naspäť do Jeruzalema. Jedného dňa som sa modlil v chráme a tu sa mi znova zjavil Pán

a povedal mi:Čo najrýchlejšie odíď z Jeruzalema, lebo nik neuverí tomu, čo budeš o mne hovoriť.

Odporoval som:Pane, oni predsa vedia, že práve ja som dával zatvárať do žalára a biť v synagógach tých, ktorí v teba uverili.

A keď tiekla krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, ktorí ho kameňovali.

Ale Pán mi povedal:Odíď z Jeruzalema, lebo ťa chcem poslať ďaleko k pohanom. "

Až do tejto chvíle ho dav pozorne počúval, ale zmienka o pohanoch ich znova podráždila. Začali strhávať zo seba šaty, hádzať doňho hrste hliny

Read More of Skutky Apoštolov 22