สุภาษิต 7 – TNCV & ASCB

Thai New Contemporary Bible

สุภาษิต 7:1-27

คำเตือนเรื่องหญิงแพศยา

1ลูกเอ๋ย จงปฏิบัติตามคำของเรา

จงสะสมคำบัญชาของเราไว้กับตัว

2จงทำตามคำบัญชาของเรา และเจ้าจะมีชีวิตอยู่

จงรักษาคำสอนของเราไว้ดั่งแก้วตา

3จงพันมันไว้รอบนิ้วเป็นเครื่องเตือนใจ

และจงจารึกมันไว้ในดวงใจ

4จงกล่าวแก่ปัญญาว่า “เธอเป็นพี่สาวของฉัน”

จงเรียกความเข้าใจว่า “ญาติของฉัน”

5สิ่งเหล่านี้จะคุ้มกันเจ้าจากหญิงแพศยา

จากคำออดอ้อนเย้ายวนของหญิงเสเพล

6เพราะครั้งหนึ่งเรายืนอยู่ที่หน้าต่างบ้านของเรา

เรามองลอดหน้าต่างลงไป

7เรามองลงไปในหมู่คนอ่อนต่อโลก

เราสังเกตเห็นชายหนุ่มคนหนึ่งที่ไม่รู้จักคิด

8เขาเดินไปตามถนนแถวบ้านของนาง

เดินไปตามทางสู่บ้านของนาง

9ใกล้สิ้นวัน ยามโพล้เพล้

ขณะค่ำคืนย่างเข้ามา

10ดูสิ! หญิงคนหนึ่งออกมาพบเขา

แต่งตัวเยี่ยงโสเภณีและมีเจตนาแอบแฝงในใจ

11(นางพูดพล่ามไร้ยางอาย

อยู่ไม่ติดบ้าน

12เดี๋ยวไปที่ถนน เดี๋ยวอยู่ที่ลานเมือง

คอยซุ่มดักอยู่ทุกมุมเมือง)

13นางโผเข้ากอดเขา จูบเขา

และพูดหน้าตาเฉยว่า

14“ฉันมีเครื่องเซ่น7:14 ภาษาฮีบรูว่าเครื่องสันติบูชารออยู่ที่บ้าน

วันนี้ฉันได้แก้บนหลายเรื่องแล้ว

15ดังนั้นฉันจึงออกมาพบเธอ

ฉันตามหาเธอ แล้วฉันก็พบเธอ

16ฉันปูเตียงไว้

ด้วยผ้าลินินสีสวยจากอียิปต์

17ประพรมด้วยมดยอบ

กฤษณาและอบเชย

18มาสิ ให้เราเริงรักดื่มด่ำกันถึงพรุ่งนี้เช้าเลย

ให้เราเริงสำราญด้วยความรัก

19สามีของฉันไม่อยู่บ้าน

เขาเดินทางไปแดนไกล

20เขาเอาเงินไปเต็มกระเป๋า

กว่าจะกลับมาก็วันเพ็ญ”

21นางโอ้โลมเขาด้วยคำหวานหู

ออดอ้อนจนเขาเสียที

22เขาก็เดินต้อยๆ ตามนางไปทันที

เหมือนวัวถูกจูงเข้าโรงฆ่าสัตว์

เหมือนกวาง7:22 ภาษาฮีบรูว่าคนโง่ก้าวไปติดกับ7:22 ในภาษาฮีบรูวรรคนี้มีความหมายไม่ชัดเจน

23จนกระทั่งถูกปักด้วยธนูลึกไปถึงตับ

เหมือนนกบินไปหากับดัก

ไม่รู้ว่าความตายรออยู่ข้างหน้า

24ลูกทั้งหลายเอ๋ย บัดนี้จงฟังเราเถิด

จงใส่ใจถ้อยคำของเรา

25อย่าปล่อยใจไปตามทางของนาง

อย่าหลงไปตามทางนั้น

26เพราะเหยื่อที่นางฟาดฟันลงนั้นมากมายนัก

แม้แต่คนยิ่งใหญ่ก็ตายเพราะนาง

27บ้านของนางเป็นทางหลวงสู่หลุมศพ

นำไปถึงห้องแห่งความตาย

Asante Twi Contemporary Bible

Mmɛbusɛm 7:1-27

Ɔbaawaresɛefoɔ Ho Kɔkɔbɔ

1Me ba, fa me nsɛm sie

na kora mʼahyɛdeɛ wɔ wo mu.

2Di mʼahyɛdeɛ so na wobɛnya nkwa;

bɔ me nkyerɛkyerɛ ho ban sɛ deɛ wodɔ noɔ.

3Kyekyere bɔ wo nsateaa ho;

twerɛ no yie gu wʼakoma ɛpono so.

4Ka kyerɛ nyansa sɛ, “Wo yɛ me nuabaa,”

na frɛ nteaseɛ wo busuani;

5Wɔbɛtwe wo afiri ɔbaawaresɛefoɔ ho,

afiri ɔbaawarefoɔ sansani nsɛmmɔdɛ ho.

6Me fie mpomma ano

mede mʼani faa ntokua mu.

7Mehunuu wɔ ntetekwaafoɔ mu,

mehyɛɛ mmeranteɛ no mu baako nso,

ɔbabunu a ɔnni adwene.

8Na ɔnam borɔno a ɛbɛn ɔbaa no fie so

a nʼani kyerɛ ɔbaa no fie

9ɛberɛ a ɔnwunu redwoɔ,

na animu rebiribiri no.

10Afei ɔbaa bi firi bɛhyiaa no a

wasiesie ne ho sɛ odwamanfoɔ a nnaadaa wɔ nʼakomam.

11(Ɔyɛ hyirenn na hwee mfa ne ho,

ɔntena efie koraa;

12ɛnnɛ wɔhunu no mmɔntene so, ɔkyena na ɔte adwaberem,

ɔtetɛ wɔ mmantwea mmantwea.)

13Ɔsɔɔ ne mu fee nʼano

wamfɛre, na ɔkaa sɛ,

14“Mewɔ ayɔnkofa ayɛyɛdeɛ wɔ efie;

ɛnnɛ madi me bɔhyɛ so.

15Enti mebaeɛ sɛ merebɛhyia wo;

mehwehwɛɛ wo na mahunu wo!

16Mato me mpa

mede nwera a wɔahyɛ no aduro a ɛfiri Misraim.

17Mede nnuhwam apete me mpa so:

kurobo, pɛperɛ ne sinamon.

18Bra, ma yɛmfa ɔdɔ mmɔ ɔdɔ mu nkɔsi anɔpa;

19Me kunu nni efie;

watu kwan na ɔbɛkyɛre.

20Ɔde sika a ɛdɔɔso hyɛɛ ne sikabɔtɔ ma

na ɔremma kɔsi ɔsrane no korokumatwa berɛ mu.”

21Ɔde akorɔkorɔ bɔɔ no asɔn;

ɔde nnaadaa nyaa no ne no daeɛ.

22Ɔdii nʼakyi prɛko pɛ

te sɛ nantwie a ɔrekɔ akumiiɛ,

anaa ɔwansane a ɔde ne tiri rekɔhyɛ hankrafidie mu

23kɔsi sɛ bɛmma bɛhwire ne brɛboɔ mu,

te sɛ anomaa a ɔrekɔtɔ anomaa afidie mu

na ɔnnim sɛ ɔbɛhwere ne nkwa.

24Na afei, me mma, montie me;

monyɛ aso mma deɛ meka.

25Mommma mo akoma mpatere nkɔ ne so

na mommane mfa nʼakwan so.

26Bebree na wɔnam ne so ahwehwe ase;

wɔn a wakum wɔn dɔɔso pa ara.

27Ne fie yɛ ɛda kwantempɔn a

ɛkɔ owuo mpia mu.