Jeremias 12 – OL & YCB

O Livro

Jeremias 12:1-17

A queixa de Jeremias

1Ó Senhor, sempre me tens feito justiça, quando te trago algum caso para que sejas tu a decidir! Permite-me agora que te traga esta queixa: Por que razão são os maus tão prósperos? Porque é que os malvados são tão felizes? 2Plantaste-os e eles criaram raízes, os seus negócios prosperam. Multiplicam-se os seus ganhos e tornam-se ricos. Depois dizem: “Graças a Deus!” Mas nos seus corações não querem saber de ti para nada. 3Quanto a mim, Senhor, tu conheces o meu coração, vês tudo a meu respeito. Senhor, empurra-os para o matadouro como ovelhas!

4Durante quanto tempo suportará ainda esta terra todos os seus excessos? Até a erva do campo chora e se lamenta por causa dos seus atos malvados! Já os animais selvagens e as aves se foram, deixando deserta a terra. Mesmo assim, o povo ainda diz: “Deus não nos condenará! Estamos perfeitamente seguros!”

A resposta de Deus

5Deus respondeu-me: “Se te cansas de correr com meros homens, como poderás competir com cavalos? Se tropeças numa terra plana, que farás quando correres nos matagais, na altura da enchente do Jordão? 6Até os teus irmãos, a tua própria família se voltaram contra ti. Formaram uma intriga, convocando a multidão para te linchar. Não confies neles! Por muito bem que falem, não creias neles!

7Abandonei o meu povo, a minha possessão; entreguei aqueles que eu amava aos seus inimigos. 8O meu povo rugiu contra mim como um leão das florestas, por isso, tratei-os como se os odiasse. 9O meu povo caiu; trarei sobre eles bandos de aves de rapina e animais selvagens para comerem a carne dos seus cadáveres.

10Muitos chefes estrangeiros assolaram a minha vinha, pisaram os seus cachos e fizeram de toda aquela beleza uma desolação. 11Transformaram-na num deserto; estou a ouvir os seus gritos lamentosos. Toda a terra está desvastada e ninguém se ocupa dela. 12Exércitos destruidores rasgam a terra; a espada do Senhor devora tudo duma ponta à outra do país; nada lhe escapa; não há paz para ninguém. 13O meu povo semeou trigo e colhe espinhos; trabalharam bem duro na terra e nada recolheram. Segarão unicamente uma colheita de vergonha, porque a dura cólera do Senhor caiu sobre eles.”

14Agora o Senhor dirige esta mensagem às nações perversas, aos povos que rodeiam Israel: “Explusar-vos-ei das vossas terras, mas arrancarei a casa de Judá do meio deles. 15Depois voltarei e terei compaixão de todos. Tornarei a trazer-vos de novo para casa, para as vossas terras, cada homem para a sua terra. 16E se estas nações pagãs aprenderem realmente os caminhos do meu povo e me proclamarem como o seu Deus, em vez de Baal, a quem ensinaram o meu povo a adorar, serão estabelecidas juntamente com o meu povo. 17Mas toda aquela nação que recusar obedecer-me será de novo expulsa e liquidada”, diz o Senhor.

Bíbélì Mímọ́ Yorùbá Òde Òn

Jeremiah 12:1-17

Ọ̀rọ̀ Jeremiah

1Olúwa, olódodo ni ọ́ nígbàkúgbà,

nígbà tí mo mú ẹjọ́ kan tọ̀ ọ́ wá.

Síbẹ̀ èmi yóò bá ọ sọ̀rọ̀ nípa òdodo rẹ.

Èéṣe tí ọ̀nà àwọn ènìyàn búburú fi ń ṣe déédé?

Èéṣe tí gbogbo àwọn aláìṣòdodo sì ń gbé ní ìrọ̀rùn?

2Ó ti gbìn wọ́n, wọ́n sì ti fi egbò múlẹ̀,

wọ́n dàgbà wọ́n sì so èso.

Gbogbo ìgbà ni ó wà ní ètè wọn,

o jìnnà sí ọkàn wọn.

3Síbẹ̀ o mọ̀ mí ní Olúwa,

o ti rí mi o sì ti dán èrò mi nípa rẹ wò.

Wọ, wọ́n lọ bí àgùntàn tí a fẹ́ pa.

Yà wọ́n sọ́tọ̀ fún ọjọ́ pípa.

4Yóò ti pẹ́ tó tí ọ̀gbẹlẹ̀ yóò fi wà,

tí gbogbo ewéko igbó sì ń rọ?

Nítorí àwọn ènìyàn búburú ni ó ń gbé ibẹ̀.

Àwọn ẹranko àti àwọn ẹyẹ ti ṣègbé,

pẹ̀lúpẹ̀lú àwọn ènìyàn ń sọ pé,

“Kò lè rí ohun tó ṣẹlẹ̀ sí wa.”

Ìdáhùn Ọlọ́run

5Bí ìwọ bá ń bá ẹlẹ́ṣẹ̀ sáré,

tí àárẹ̀ sì mú ọ,

báwo ni ìwọ yóò ṣe bá ẹṣin díje?

Bí ìwọ bá kọsẹ̀ ní ilẹ̀ àlàáfíà,

bí ìwọ bá ní ìgbẹ́kẹ̀lé,

kí ni ìwọ ó ṣe nínú ẹkùn odò Jordani?

6Àwọn arákùnrin rẹ àti àwọn

ìdílé—

ti dà ọ́, kódà wọ́n ti kẹ̀yìn sí ọ

Wọ́n ti hó lé ọ lórí;

Má ṣe gbà wọ́n gbọ́

bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé wọ́n ń sọ̀rọ̀ rẹ dáradára.

7Èmi yóò kọ ilé mi sílẹ̀,

èmi yóò fi ìní mi sílẹ̀.

Èmi yóò fi ẹni tí mo fẹ́

lé àwọn ọ̀tá rẹ̀ lọ́wọ́.

8Ogún mi ti rí sí mi

bí i kìnnìún nínú igbó.

Ó ń bú ramúramù mọ́ mi;

nítorí náà mo kórìíra rẹ̀.

9Ogún mi kò ha ti rí sí mi

bí ẹyẹ kannakánná

tí àwọn ẹlẹgbẹ́ rẹ̀ dòyì ka, tí wọ́n sì kọjú ìjà sí i?

Ẹ lọ, kí ẹ sì kó gbogbo ẹranko igbó jọ,

ẹ mú wọn wá jẹ.

10Ọ̀pọ̀lọpọ̀ olùṣọ́-àgùntàn ni yóò sì ba ọgbà àjàrà mi jẹ́,

tí wọn yóò sì tẹ oko mi mọ́lẹ̀;

Wọ́n ó sọ oko dídára mi di

ibi tí a ń da ìdọ̀tí sí.

11A ó sọ ọ́ di aṣálẹ̀ ilẹ̀

tí kò wúlò níwájú mi,

gbogbo ilẹ̀ ni yóò di ahoro

nítorí kò sí ẹnìkankan tí yóò náání.

12Gbogbo ibi gíga tí ó wà nínú aṣálẹ̀

ni àwọn apanirun ti gorí,

nítorí idà Olúwa yóò pa

láti ìkangun kìn-ín-ní dé ìkangun èkejì ilẹ̀ náà;

kò sí àlàáfíà fún gbogbo alààyè.

13Àlìkámà ni wọn yóò gbìn, ṣùgbọ́n ẹ̀gún ni wọn yóò ká,

wọn yóò fi ara wọn ṣe wàhálà, ṣùgbọ́n òfo ni èrè wọn.

Kí ojú kí ó tì yín nítorí èrè yín,

nítorí ìbínú gbígbóná Olúwa.

14Èyí ni ohun tí Olúwa wí: “Ní ti gbogbo àwọn aládùúgbò mi búburú tí wọ́n gbẹ́sẹ̀ lé ogún tí mo fún àwọn ènìyàn Israẹli mi, Èmi yóò fà wọ́n tu kúrò lórí ilẹ̀ wọn, èmi yóò fa ìdílé Juda tu kúrò ní àárín wọn. 15Ṣùgbọ́n tí mo bá fà wọ́n tu tán, Èmi yóò padà yọ́nú sí wọn. Èmi yóò sì padà fún oníkálùkù ní ogún ìní rẹ̀ pẹ̀lú ilẹ̀ ìní oníkálùkù. 16Bí wọ́n bá sì kọ ìwà àwọn ènìyàn mi, tí wọ́n sì fi orúkọ mi búra wí pé, ‘níwọ̀n bí Olúwa ń bẹ láààyè,’ gẹ́gẹ́ bí wọ́n ti kọ́ àwọn ènìyàn mi láti fi Baali búra, nígbà náà ni a ó gbé wọn ró láàrín àwọn ènìyàn mi. 17Ṣùgbọ́n bí orílẹ̀-èdè kan kò bá gbọ́, Èmi yóò fà á tu pátápátá, èmi yóò sì pa wọ́n run,” ni Olúwa wí.