Israel é teimoso
1Ouçam-me, ó povo de Jacob, vocês que são chamados pelo nome de Israel, descendentes de Judá! Vocês juram fidelidade ao nome do Senhor e invocam o Deus de Israel, mas sem verdade nem retidão. 2Gabam-se de viver na cidade santa, fanfarroneiam-se de depender do Deus de Israel, cujo nome é Senhor dos exércitos. 3Já muitas vezes vos disse o que iria acontecer no futuro.
De repente, mal as minhas palavras eram pronunciadas, logo se realizava o que eu dissera. 4Apesar disso, sei como são obstinados. Os vossos pescoços não dobram facilmente, são como o ferro; as vossas cabeças são duras como o bronze. 5Foi por isso que quis anunciar-vos com antecipação o que ia fazer, para que nunca viessem a dizer: ‘Foi o meu ídolo quem fez isto! A minha imagem esculpida ordenou e aconteceu!’ 6Vocês ouviram as minhas predições e deram-se conta de como se realizaram e, mesmo assim, recusaram aceitar aquilo que estavam a constatar!
7Agora vou dizer-vos coisas novas, que nunca mencionei previamente, que vocês nunca ouviram antes. Não poderão dizer: ‘Já sabíamos disso há muito!’
8Sim, vou dar-vos a conhecer coisas inteiramente novas, pois sei bem como são traidores e rebeldes. Já desde os tempos da vossa infância que são completamente corruptos. 9Mas por causa do meu próprio nome e pela minha honra refrearei a minha cólera e não vos açoitarei. 10Refinei-vos, mas não como a prata. Fiz-vos passar pela fornalha das aflições. 11Mas é por causa da minha honra, sim, é só por causa da minha honra que o faço, para que os gentios não venham a dizer que foram os deuses deles. Não lhes darei a eles a minha glória.
Israel é liberto
12Ouçam-me, descendência de Jacob, meus eleitos! Só eu sou Deus! Eu sou o primeiro! Eu sou o último! 13Foi a minha mão que pôs os fundamentos da Terra; foi a minha mão direita que construiu o firmamento, o universo. Chamo por eles e estão prontos para fazer a minha vontade.
14Venham, reúnam-se e ouçam! De entre esses ídolos, qual deles alguma vez predisse estas coisas? O escolhido do Senhor irá executar o seu plano contra a Babilónia; o seu braço estender-se-á contra os exércitos da Caldeia. 15Sou eu próprio quem o diz. Chamei-o, enviei-o com este propósito e vai sair-se bem.
16Aproximem-se e ouçam! Sempre vos disse, com toda a simplicidade, o que iria acontecer, para que pudessem compreender claramente.”
E agora o Senhor Deus, e o seu Espírito, enviou-me com esta mensagem: 17“O Senhor, o vosso Redentor, o Santo de Israel diz assim: Eu sou o Senhor, vosso Deus, que vos ensina o bem e vos conduz pelos caminhos por onde devem andar. 18Oh! Se tivessem querido dar atenção às minhas leis! Teriam tido paz, sem interrupção, como as águas mansas dum rio correndo tranquilamente; a tua justiça teria sido abundante e forte como as ondas do mar. 19Então ter-se-iam tornado tão numerosos como os grãos de areia das praias, incontáveis até, e não teria havido razão para vos destruir.”
20Mesmo assim, libertem-se do vosso cativeiro na Babilónia! Deixem os caldeus, cantando, enquanto vão saindo. Gritem até aos confins da Terra que o Senhor redimiu os seus servos, a descendência de Jacob. 21Não tiveram sede enquanto eram conduzidos através dos desertos; bateu na rocha e jorrou água bastante para que todos bebessem.
22“Mas para os perversos não haverá paz!”, diz o Senhor.
Israẹli olórí kunkun
1“Tẹ́tí sí èyí, ìwọ ilé e Jakọbu,
ìwọ tí a ń pè pẹ̀lú orúkọ Israẹli
tí o sì wá láti ẹ̀ka Juda,
ìwọ tí ò ń búra ní orúkọ Olúwa
tí o sì ń pe Ọlọ́run Israẹli
ṣùgbọ́n kì í ṣe ní òtítọ́ àti òdodo
2Ìwọ tí ò ń pe ara rẹ ní ọmọ ìlú mímọ́ n nì
tí o sì gbẹ́kẹ̀lé Ọlọ́run Israẹli—
Olúwa àwọn ọmọ-ogun ni orúkọ rẹ̀:
3Èmi sọ àsọtẹ́lẹ̀ àwọn nǹkan ti tẹ́lẹ̀ lọ́jọ́ tó ti pẹ́,
ẹnu mi ló ti kéde wọn, mo sì sọ wọ́n di mí mọ̀;
Lẹ́yìn náà lójijì mo gbé ìgbésẹ̀, wọ́n sì wá sí ìmúṣẹ.
4Nítorí mo mọ bí ẹ ti jẹ́ olórí kunkun tó;
àwọn iṣan ọrùn un yín irin ni wọ́n;
iwájú yín idẹ ni
5Nítorí náà mo ti sọ nǹkan wọ̀nyí fún ọ
ní ọjọ́ tí ó ti pẹ́;
kí wọn ó tó ṣẹlẹ̀ mo ti kéde wọn fún un yín
tó bẹ́ẹ̀ tí ìwọ kò fi lè sọ pé,
‘Àwọn ère mi ló ṣe wọ́n;
àwọn ère igi àti òrìṣà irin ló fọwọ́sí i.’
6Ìwọ ti gbọ́ àwọn nǹkan wọ̀nyí; wo gbogbo wọn
Ǹjẹ́ o kò nígbà wọ́n bí?
“Láti ìsinsin yìí lọ, Èmi yóò máa sọ
fún ọ nípa nǹkan tuntun,
àwọn nǹkan tí ó fi ara sin tí ìwọ kò mọ̀.
7A dá wọn ní àkókò yìí kì í ṣe láti ìgbà pípẹ́
ìwọ kò tí ì gbọ́ nípa wọn títí di òní.
Nítorí náà, ìwọ kò lè sọ pé,
‘Bẹ́ẹ̀ ni, mo mọ̀ nípa wọn.’
8Ìwọ a ha ti gbọ́ tàbí ó ti yé ọ bí
láti ìgbà àtijọ́ etí kò ti di yíyà.
Ǹjẹ́ mo mọ̀ bí o ti jẹ́ alárékérekè tó;
a ń pè ọ́ ní ọlọ̀tẹ̀ láti ìgbà ìbí rẹ.
9Nítorí orúkọ ara mi, mo dáwọ́ ìbínú mi dúró;
nítorí ìyìn ara mi, mo fà á sẹ́yìn kúrò lọ́dọ̀ rẹ,
kí a má ba à ké ọ kúrò.
10Wò ó, èmi ti tún ọ ṣe, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé
kì í ṣe bí i fàdákà;
Èmi ti dán ọ wò nínú ìléru ìpọ́njú.
11Nítorí orúkọ mi, nítorí orúkọ mi, mo ṣe èyí
Báwo ni mo ṣe lè jẹ́ kí a ba orúkọ mi jẹ́.
Èmi kì yóò fi ògo mi fún ẹlòmíràn.
Israẹli dòmìnira
1248.12: Isa 44.6; If 1.17; 2.8; 22.13.“Tẹ́tí sí mi, ìwọ Jakọbu
Israẹli ẹni tí mo pè:
Èmi ni ẹni náà;
Èmi ni ẹni àkọ́kọ́ àti ẹni ìgbẹ̀yìn.
13Ọwọ́ mi pàápàá ni ó fi àwọn ìpìlẹ̀ ayé sọlẹ̀,
àti ọwọ́ ọ̀tún mi ni ó tẹ àwọn ọ̀run;
nígbà tí mo pè wọ́n,
gbogbo wọn dìde sókè papọ̀.
14“Gbogbo yín, ẹ péjọ kí ẹ sì gbọ́:
Ta nínú wọn ni ó ti sọ nǹkan wọ̀nyí.
Olúwa ti fẹ́ ẹ,
yóò sì ṣe ìfẹ́ rẹ̀ ní Babiloni,
apá rẹ̀ ni yóò sì wà ní ará àwọn ará Kaldea.
15Èmi, àní Èmi ló ti sọ̀rọ̀;
bẹ́ẹ̀ ni, mo ti pè é.
Èmi yóò mú un wá,
òun yóò sì ṣe àṣeyọrí nínú ìrìnàjò rẹ̀.
16“Ẹ súnmọ́ ọ̀dọ̀ mi kí ẹ sì dẹtí sí èyí:
“Láti ìgbà ìkéde àkọ́kọ́ èmi kò sọ̀rọ̀ ní ìkọ̀kọ̀;
ní àsìkò tí ó sì ṣẹlẹ̀, Èmi wà níbẹ̀.”
Àti ní àkókò yìí, Olúwa Olódùmarè ni ó ti rán mi,
pẹ̀lú ẹ̀mí rẹ̀.
17Èyí ni ohun tí Olúwa wí
Olùdáǹdè rẹ, Ẹni Mímọ́ Israẹli:
“Èmi ni Olúwa Ọlọ́run rẹ,
tí ó kọ́ ọ ní ohun tí ó dára fún ọ,
tí ó tọ́ ọ ṣọ́nà tí ó yẹ kí o máa rìn.
18Bí ó bá ṣe pé ìwọ bá ti tẹ́tí sílẹ̀ sí àṣẹ mi,
àlàáfíà rẹ kì bá ti dàbí ì ti odò,
àti òdodo rẹ bí ìgbì Òkun.
19Àwọn ọmọ rẹ ìbá ti dàbí iyanrìn,
àwọn ọmọ yín bí i hóró ọkà tí a kò lè kà tán;
orúkọ wọn ni a kì yóò ké kúrò
tàbí kí a pa wọ́n run níwájú mi.”
20Fi Babeli sílẹ̀,
sá fún àwọn ará Babeli,
ṣe ìfilọ̀ èyí pẹ̀lú ariwo ayọ̀
kí o sì kéde rẹ̀.
Rán an jáde lọ sí òpin ilẹ̀ ayé;
wí pé, “Olúwa ti dá ìránṣẹ́ rẹ̀ Jakọbu nídè.”
21Òrùngbẹ kò gbẹ wọ́n nígbà tí ó kó wọn
kọjá nínú aginjù;
ó jẹ́ kí omi ó sàn fún wọn láti inú àpáta;
ó fọ́ àpáta
omi sì tú jáde.
22“Kò sí àlàáfíà,” ni Olúwa wí,
“Fún àwọn ìkà.”