Isaías 48 – OL & YCB

O Livro

Isaías 48:1-22

Israel é teimoso

1Ouçam-me, ó povo de Jacob, vocês que são chamados pelo nome de Israel, descendentes de Judá! Vocês juram fidelidade ao nome do Senhor e invocam o Deus de Israel, mas sem verdade nem retidão. 2Gabam-se de viver na cidade santa, fanfarroneiam-se de depender do Deus de Israel, cujo nome é Senhor dos exércitos. 3Já muitas vezes vos disse o que iria acontecer no futuro.

De repente, mal as minhas palavras eram pronunciadas, logo se realizava o que eu dissera. 4Apesar disso, sei como são obstinados. Os vossos pescoços não dobram facilmente, são como o ferro; as vossas cabeças são duras como o bronze. 5Foi por isso que quis anunciar-vos com antecipação o que ia fazer, para que nunca viessem a dizer: ‘Foi o meu ídolo quem fez isto! A minha imagem esculpida ordenou e aconteceu!’ 6Vocês ouviram as minhas predições e deram-se conta de como se realizaram e, mesmo assim, recusaram aceitar aquilo que estavam a constatar!

7Agora vou dizer-vos coisas novas, que nunca mencionei previamente, que vocês nunca ouviram antes. Não poderão dizer: ‘Já sabíamos disso há muito!’

8Sim, vou dar-vos a conhecer coisas inteiramente novas, pois sei bem como são traidores e rebeldes. Já desde os tempos da vossa infância que são completamente corruptos. 9Mas por causa do meu próprio nome e pela minha honra refrearei a minha cólera e não vos açoitarei. 10Refinei-vos, mas não como a prata. Fiz-vos passar pela fornalha das aflições. 11Mas é por causa da minha honra, sim, é só por causa da minha honra que o faço, para que os gentios não venham a dizer que foram os deuses deles. Não lhes darei a eles a minha glória.

Israel é liberto

12Ouçam-me, descendência de Jacob, meus eleitos! Só eu sou Deus! Eu sou o primeiro! Eu sou o último! 13Foi a minha mão que pôs os fundamentos da Terra; foi a minha mão direita que construiu o firmamento, o universo. Chamo por eles e estão prontos para fazer a minha vontade.

14Venham, reúnam-se e ouçam! De entre esses ídolos, qual deles alguma vez predisse estas coisas? O escolhido do Senhor irá executar o seu plano contra a Babilónia; o seu braço estender-se-á contra os exércitos da Caldeia. 15Sou eu próprio quem o diz. Chamei-o, enviei-o com este propósito e vai sair-se bem.

16Aproximem-se e ouçam! Sempre vos disse, com toda a simplicidade, o que iria acontecer, para que pudessem compreender claramente.”

E agora o Senhor Deus, e o seu Espírito, enviou-me com esta mensagem: 17“O Senhor, o vosso Redentor, o Santo de Israel diz assim: Eu sou o Senhor, vosso Deus, que vos ensina o bem e vos conduz pelos caminhos por onde devem andar. 18Oh! Se tivessem querido dar atenção às minhas leis! Teriam tido paz, sem interrupção, como as águas mansas dum rio correndo tranquilamente; a tua justiça teria sido abundante e forte como as ondas do mar. 19Então ter-se-iam tornado tão numerosos como os grãos de areia das praias, incontáveis até, e não teria havido razão para vos destruir.”

20Mesmo assim, libertem-se do vosso cativeiro na Babilónia! Deixem os caldeus, cantando, enquanto vão saindo. Gritem até aos confins da Terra que o Senhor redimiu os seus servos, a descendência de Jacob. 21Não tiveram sede enquanto eram conduzidos através dos desertos; bateu na rocha e jorrou água bastante para que todos bebessem.

22“Mas para os perversos não haverá paz!”, diz o Senhor.

Bíbélì Mímọ́ Yorùbá Òde Òn

Isaiah 48:1-22

Israẹli olórí kunkun

1“Tẹ́tí sí èyí, ìwọ ilé e Jakọbu,

ìwọ tí a ń pè pẹ̀lú orúkọ Israẹli

tí o sì wá láti ẹ̀ka Juda,

ìwọ tí ò ń búra ní orúkọ Olúwa

tí o sì ń pe Ọlọ́run Israẹli

ṣùgbọ́n kì í ṣe ní òtítọ́ àti òdodo

2Ìwọ tí ò ń pe ara rẹ ní ọmọ ìlú mímọ́ n nì

tí o sì gbẹ́kẹ̀lé Ọlọ́run Israẹli—

Olúwa àwọn ọmọ-ogun ni orúkọ rẹ̀:

3Èmi sọ àsọtẹ́lẹ̀ àwọn nǹkan ti tẹ́lẹ̀ lọ́jọ́ tó ti pẹ́,

ẹnu mi ló ti kéde wọn, mo sì sọ wọ́n di mí mọ̀;

Lẹ́yìn náà lójijì mo gbé ìgbésẹ̀, wọ́n sì wá sí ìmúṣẹ.

4Nítorí mo mọ bí ẹ ti jẹ́ olórí kunkun tó;

àwọn iṣan ọrùn un yín irin ni wọ́n;

iwájú yín idẹ ni

5Nítorí náà mo ti sọ nǹkan wọ̀nyí fún ọ

ní ọjọ́ tí ó ti pẹ́;

kí wọn ó tó ṣẹlẹ̀ mo ti kéde wọn fún un yín

tó bẹ́ẹ̀ tí ìwọ kò fi lè sọ pé,

‘Àwọn ère mi ló ṣe wọ́n;

àwọn ère igi àti òrìṣà irin ló fọwọ́sí i.’

6Ìwọ ti gbọ́ àwọn nǹkan wọ̀nyí; wo gbogbo wọn

Ǹjẹ́ o kò nígbà wọ́n bí?

“Láti ìsinsin yìí lọ, Èmi yóò máa sọ

fún ọ nípa nǹkan tuntun,

àwọn nǹkan tí ó fi ara sin tí ìwọ kò mọ̀.

7A dá wọn ní àkókò yìí kì í ṣe láti ìgbà pípẹ́

ìwọ kò tí ì gbọ́ nípa wọn títí di òní.

Nítorí náà, ìwọ kò lè sọ pé,

‘Bẹ́ẹ̀ ni, mo mọ̀ nípa wọn.’

8Ìwọ a ha ti gbọ́ tàbí ó ti yé ọ bí

láti ìgbà àtijọ́ etí kò ti di yíyà.

Ǹjẹ́ mo mọ̀ bí o ti jẹ́ alárékérekè tó;

a ń pè ọ́ ní ọlọ̀tẹ̀ láti ìgbà ìbí rẹ.

9Nítorí orúkọ ara mi, mo dáwọ́ ìbínú mi dúró;

nítorí ìyìn ara mi, mo fà á sẹ́yìn kúrò lọ́dọ̀ rẹ,

kí a má ba à ké ọ kúrò.

10Wò ó, èmi ti tún ọ ṣe, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé

kì í ṣe bí i fàdákà;

Èmi ti dán ọ wò nínú ìléru ìpọ́njú.

11Nítorí orúkọ mi, nítorí orúkọ mi, mo ṣe èyí

Báwo ni mo ṣe lè jẹ́ kí a ba orúkọ mi jẹ́.

Èmi kì yóò fi ògo mi fún ẹlòmíràn.

Israẹli dòmìnira

1248.12: Isa 44.6; If 1.17; 2.8; 22.13.“Tẹ́tí sí mi, ìwọ Jakọbu

Israẹli ẹni tí mo pè:

Èmi ni ẹni náà;

Èmi ni ẹni àkọ́kọ́ àti ẹni ìgbẹ̀yìn.

13Ọwọ́ mi pàápàá ni ó fi àwọn ìpìlẹ̀ ayé sọlẹ̀,

àti ọwọ́ ọ̀tún mi ni ó tẹ àwọn ọ̀run;

nígbà tí mo pè wọ́n,

gbogbo wọn dìde sókè papọ̀.

14“Gbogbo yín, ẹ péjọ kí ẹ sì gbọ́:

Ta nínú wọn ni ó ti sọ nǹkan wọ̀nyí.

Olúwa ti fẹ́ ẹ,

yóò sì ṣe ìfẹ́ rẹ̀ ní Babiloni,

apá rẹ̀ ni yóò sì wà ní ará àwọn ará Kaldea.

15Èmi, àní Èmi ló ti sọ̀rọ̀;

bẹ́ẹ̀ ni, mo ti pè é.

Èmi yóò mú un wá,

òun yóò sì ṣe àṣeyọrí nínú ìrìnàjò rẹ̀.

16“Ẹ súnmọ́ ọ̀dọ̀ mi kí ẹ sì dẹtí sí èyí:

“Láti ìgbà ìkéde àkọ́kọ́ èmi kò sọ̀rọ̀ ní ìkọ̀kọ̀;

ní àsìkò tí ó sì ṣẹlẹ̀, Èmi wà níbẹ̀.”

Àti ní àkókò yìí, Olúwa Olódùmarè ni ó ti rán mi,

pẹ̀lú ẹ̀mí rẹ̀.

17Èyí ni ohun tí Olúwa

Olùdáǹdè rẹ, Ẹni Mímọ́ Israẹli:

“Èmi ni Olúwa Ọlọ́run rẹ,

tí ó kọ́ ọ ní ohun tí ó dára fún ọ,

tí ó tọ́ ọ ṣọ́nà tí ó yẹ kí o máa rìn.

18Bí ó bá ṣe pé ìwọ bá ti tẹ́tí sílẹ̀ sí àṣẹ mi,

àlàáfíà rẹ kì bá ti dàbí ì ti odò,

àti òdodo rẹ bí ìgbì Òkun.

19Àwọn ọmọ rẹ ìbá ti dàbí iyanrìn,

àwọn ọmọ yín bí i hóró ọkà tí a kò lè kà tán;

orúkọ wọn ni a kì yóò ké kúrò

tàbí kí a pa wọ́n run níwájú mi.”

20Fi Babeli sílẹ̀,

sá fún àwọn ará Babeli,

ṣe ìfilọ̀ èyí pẹ̀lú ariwo ayọ̀

kí o sì kéde rẹ̀.

Rán an jáde lọ sí òpin ilẹ̀ ayé;

wí pé, “Olúwa ti dá ìránṣẹ́ rẹ̀ Jakọbu nídè.”

21Òrùngbẹ kò gbẹ wọ́n nígbà tí ó kó wọn

kọjá nínú aginjù;

ó jẹ́ kí omi ó sàn fún wọn láti inú àpáta;

ó fọ́ àpáta

omi sì tú jáde.

22“Kò sí àlàáfíà,” ni Olúwa wí,

“Fún àwọn ìkà.”