Provérbios 15 – NVI-PT & YCB

Nova Versão Internacional

Provérbios 15:1-33

1A resposta calma desvia a fúria,

mas a palavra ríspida desperta a ira.

2A língua dos sábios torna atraente o conhecimento,

mas a boca dos tolos derrama insensatez.

3Os olhos do Senhor estão em toda parte,

observando atentamente os maus e os bons.

4O falar amável é árvore de vida,

mas o falar enganoso esmaga o espírito.

5O insensato faz pouco caso da disciplina de seu pai,

mas quem acolhe a repreensão revela prudência.

6A casa do justo contém grande tesouro,

mas os rendimentos dos ímpios lhes trazem inquietação.

7As palavras dos sábios espalham conhecimento;

mas o coração dos tolos não é assim.

8O Senhor detesta o sacrifício dos ímpios,

mas a oração do justo o agrada.

9O Senhor detesta o caminho dos ímpios,

mas ama quem busca a justiça.

10Há uma severa lição para quem abandona o seu caminho;

quem despreza a repreensão morrerá.

11A Sepultura e a Destruição15.11 Hebraico: Sheol e Abadom. Sheol também pode ser traduzido por profundezas, ou morte; também no versículo 24. estão abertas diante do Senhor;

quanto mais os corações dos homens!

12O zombador não gosta de quem o corrige,

nem procura a ajuda do sábio.

13A alegria do coração transparece no rosto,

mas o coração angustiado oprime o espírito.

14O coração que sabe discernir busca o conhecimento,

mas a boca dos tolos alimenta-se de insensatez.

15Todos os dias do oprimido são infelizes,

mas o coração bem-disposto está sempre em festa.

16É melhor ter pouco com o temor do Senhor

do que grande riqueza com inquietação.

17É melhor ter verduras na refeição onde há amor

do que um boi gordo acompanhado de ódio.

18O homem irritável provoca dissensão,

mas quem é paciente acalma a discussão.

19O caminho do preguiçoso é cheio de espinhos,

mas o caminho do justo é uma estrada plana.

20O filho sábio dá alegria a seu pai,

mas o tolo despreza a sua mãe.

21A insensatez alegra quem não tem bom senso,

mas o homem de entendimento procede com retidão.

22Os planos fracassam por falta de conselho,

mas são bem-sucedidos quando há muitos conselheiros.

23Dar resposta apropriada15.23 Ou Expressar a própria opinião é motivo de alegria;

e como é bom um conselho na hora certa!

24O caminho da vida conduz para cima quem é sensato,

para que ele não desça à sepultura.

25O Senhor derruba a casa do orgulhoso,

mas mantém intactos os limites da propriedade da viúva.

26O Senhor detesta os pensamentos dos maus,

mas se agrada de palavras ditas sem maldade.

27O avarento põe sua família em apuros,

mas quem repudia o suborno viverá.

28O justo pensa bem antes de responder,

mas a boca dos ímpios jorra o mal.

29O Senhor está longe dos ímpios,

mas ouve a oração dos justos.

30Um olhar animador dá alegria ao coração,

e as boas notícias revigoram os ossos.

31Quem ouve a repreensão construtiva

terá lugar permanente entre os sábios.

32Quem recusa a disciplina faz pouco caso de si mesmo,

mas quem ouve a repreensão obtém entendimento.

33O temor do Senhor ensina a sabedoria,15.33 Ou A sabedoria ensina o temor do Senhor,

e a humildade antecede a honra.

Bíbélì Mímọ́ Yorùbá Òde Òn

Òwe 15:1-33

1Ìdáhùn pẹ̀lẹ́ yí ìbínú padà

ṣùgbọ́n ọ̀rọ̀ líle máa ń ru ìbínú sókè.

2Ahọ́n ọlọ́gbọ́n a máa gbé ìmọ̀ jáde

ṣùgbọ́n ẹnu aláìgbọ́n ń tú ọ̀rọ̀ ọ òmùgọ̀ jáde.

3Ojú Olúwa wà níbi gbogbo,

Ó ń wo àwọn ẹni búburú àti àwọn ẹni rere.

4Ahọ́n tí ń mú ìtura wá jẹ́ igi ìyè

ṣùgbọ́n ahọ́n ẹ̀tàn ń pa ẹ̀mí run.

5Aláìgbọ́n ọmọ kọ ìbáwí baba rẹ̀

ṣùgbọ́n ẹni tí ó gbọ́ ìbáwí jẹ́ ọlọ́gbọ́n.

6Ilé olódodo kún fún ọ̀pọ̀lọpọ̀ ohun ìṣúra,

ṣùgbọ́n èrè àwọn ènìyàn búburú ń mú ìyọnu wá fún wọn.

7Ètè olódodo ń tan ìmọ̀ kalẹ̀;

ṣùgbọ́n kò rí bẹ́ẹ̀ fún ọkàn aláìgbọ́n.

8Olúwa kórìíra ìrúbọ àwọn ènìyàn búburú

ṣùgbọ́n àdúrà olódodo tẹ́ ẹ lọ́rùn.

9Olúwa kórìíra ọ̀nà àwọn ènìyàn búburú,

ṣùgbọ́n ó fẹ́ràn àwọn tí ń lépa òdodo.

10Ẹni tí ó kúrò lójú ọ̀nà yóò rí ìbáwí gan an,

ẹni tí ó kórìíra ìbáwí yóò kú.

11Ikú àti ìparun ṣí sílẹ̀ níwájú Olúwa,

mélòó mélòó ní nínú ọkàn àwọn ènìyàn.

12Ẹlẹ́gàn kò fẹ́ ẹni tí ń ba wí:

kò ní gbàmọ̀ràn lọ́dọ̀ ọlọ́gbọ́n.

13Inú dídùn máa ń mú kí ojú túká

ṣùgbọ́n ìbànújẹ́ ọkàn máa ń pa ẹ̀mí run.

14Ọkàn olóye ń wá ìmọ̀

ṣùgbọ́n ẹnu aláìgbọ́n ń fẹ́ ìwà òmùgọ̀ bí ẹní jẹun.

15Gbogbo ọjọ́ àwọn olùpọ́njú jẹ́ ibi,

ṣùgbọ́n onínúdídùn ń jẹ àlàáfíà ní ìgbà gbogbo.

16Ó sàn kí ó má pọ̀, kí ìbẹ̀rù Olúwa sì wà

ju ọrọ̀ púpọ̀ pẹ̀lú ìyọnu.

17Oúnjẹ ewébẹ̀ níbi tí ìfẹ́ wà

sàn ju àbọ́pa màlúù tòun ti ìríra.

18Ènìyàn onínú ríru dá ìjà sílẹ̀

ṣùgbọ́n onísùúrù paná ìjà.

19Ọ̀nà ọ̀lẹ ni ẹ̀gún dí,

ṣùgbọ́n ọ̀nà olódodo já geerege ni.

20Ọlọ́gbọ́n ọmọ mú inú baba rẹ̀ dùn,

ṣùgbọ́n aṣiwèrè ènìyàn kẹ́gàn ìyá rẹ̀.

21Inú ènìyàn aláìlóye a máa dùn sí ìwà òmùgọ̀;

ṣùgbọ́n olóye ènìyàn a máa rin ọ̀nà tààrà.

22Ìgbèrò a máa dasán níbi tí kò sí ìmọ̀ràn;

ṣùgbọ́n a máa yege níbi tí ọ̀pọ̀lọpọ̀ olùbádámọ̀ràn wà.

23Inú ènìyàn a máa dùn nígbà tí ó bá fèsì tó yẹ

ọ̀rọ̀ tí ó bá sì wá lásìkò tó yẹ dára púpọ̀!

24Ọ̀nà ìyè ń lọ sókè fún ọlọ́gbọ́n

láti sọ kí ó má bá à sọ̀kalẹ̀ lọ sí ipò òkú.

25Olúwa fa ilé onígbèéraga ya lulẹ̀,

ṣùgbọ́n ó pa ààlà opó onírẹ̀lẹ̀ mọ́ láìyẹ̀.

26Olúwa kórìíra èrò ènìyàn búburú, ṣùgbọ́n mímọ́ ni ọ̀rọ̀ ẹni pípé.

27Ọ̀kánjúwà ènìyàn mú ìyọnu bá ilé rẹ̀

ṣùgbọ́n ẹni tí ó kórìíra àbẹ̀tẹ́lẹ̀ yóò yè.

28Ọkàn olódodo ń wọn ìdáhùn wò

ṣùgbọ́n ẹnu ènìyàn búburú ń tú ibi jáde.

29Olúwa jìnnà sí ènìyàn búburú

ṣùgbọ́n ó ń gbọ́ àdúrà olódodo.

30Ojú tó túká máa ń mú ayọ̀ wá fún ọkàn,

ìròyìn ayọ̀ sì ń mú ìlera wá sínú egungun.

31Ẹni tí ó fetí sí ìbáwí tí ń fún ni ní ìyè,

yóò wà ní àpéjọpọ̀ àwọn ọlọ́gbọ́n.

32Ẹni tí ó kọ̀ ìbáwí kẹ́gàn ara rẹ̀,

Ṣùgbọ́n ẹni tí ó gbọ́ ìbáwí yóò ní ìmọ̀ sí i.

33Ìbẹ̀rù Olúwa kọ́ ènìyàn ní ọgbọ́n,

Ìrẹ̀lẹ̀ sì ni ó máa ń ṣáájú ọlá.