Nádej pre kazdého

List Rimanom 1

Vstupný pozdrav

1 Milí priatelia! Ja, Pavol, služobník Ježiša Krista, píšem všetkým kresťanom v Ríme. Ježiš Kristus si ma povolal za svojho apoštola a poveril ma, aby som šíril Božiu radostnú správu.

V Svätom Písme ju Boh predpovedal už dávno ústami svojich prorokov.

Je to správa o jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Narodil sa ako človek a je potomok kráľa Dávida,

ale zároveň je aj Božím Synom, obdareným Svätým Duchom a mocou, čo dokazuje jeho vzkriesenie.

A práve od neho som získal výsadu a poverenie nabádať v jeho mene ľudí všetkých národov, aby v neho uverili a poslúchali ho.

Aj vy k nim patríte, lebo aj vás si Ježiš Kristus povolal.

A tak všetkým v Ríme, ktorých si Boh zamiloval a ktorých si povolal ako svoj svätý ľud, želám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

Pavol túži uvidieť bratov v Ríme

Predovšetkým ďakujem Bohu v mene Ježiša Krista za to, že o vašej viere sa hovorí po celom svete.

A sám Boh, ktorému z celej duše slúžim a šírim radostnú zvesť o jeho Synovi, vie, ako často na vás myslievam a neprestajne ho prosím,

10 aby mi dožičil navštíviť vás, ak to bude jeho vôľa.

11 Lebo túžim vás uvidieť osobne a upevniť vašu vieru tým, čo mne Svätý Duch daroval.

12 Zároveň túžim po tom, aby sme sa navzájom povzbudili vierou vašou i mojou.

13 Rád by som vám, milí bratia, povedal, že som už neraz pomýšľal prísť k vám, aby som aj u vás ako u iných národov mohol získať ľudí pre Krista, ale zakaždým mi v tom niečo zabránilo.

14 Cítim sa totiž dlžníkom národom vyspelým aj primitívnym, vzdelaným aj nevzdelaným

15 a z toho pramení moja túžba šíriť radostné posolstvo aj u vás v Ríme.

16 Nehanbím sa rozhlasovať túto radostnú zvesť všade, lebo je v nej moc Božia zachrániť každého, kto verí. Platí to predovšetkým pre Židov, ale teraz ju majú počuť aj ostatní ľudia.

17 V nej sa prejavuje Božia spravodlivosť, ktorá sa prijíma vierou a k viere vedie. Veď už prorok Habakuk napísal: Kto Bohu dôveruje, obstojí pred ním a bude žiť."

Boží súd postihne všetkých, ktorí žijú bez neho

18 Ale Boží hnev zasiahne všetkých, ktorí vedú hriešny a nespravodlivý život, a tým potláčajú pravdu.

19 Veď všetko, čo môže človek v Bohu poznať, zjavil Boh aj im.

20 Jeho večnú moc aj božstvo, ktoré sú neviditeľné, môžu vidieť v stvorenej prírode. Preto sa nikto nebude môcť vyhovárať, že o Bohu nevedel.

21 Hoci ľudia oddávna poznali Boha, neuctievali ho ani mu neboli vďační, začali zmýšľať o Bohu prevrátene a to zatemnilo ich myseľ aj nerozumné srdce.

22 Myslia si o sebe, že sú múdri, ale upadli do bláznovstva.

23 Namiesto aby uctievali slávneho a večného Boha, vytvorili si modly z dreva alebo kameňa v podobe smrteľného človeka, alebo aj vtákov, štvornožcov a plazov.

24 Preto ich Boh nechal napospas nečistým vášňam ich srdca, takže zneuctievajú vlastné telá vášňami.

25 Vymenili Božiu pravdu za lož, klaňajú sa a slúžia veciam, ktoré Boh stvoril, namiesto Stvoriteľovi. Jemu jedinému patrí česť a sláva naveky!

26 Preto ich Boh ponechal samých na seba a dovolil, aby upadli do hanebných náruživostí. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený.

27 Aj muži namiesto prirodzeného pohlavného styku so ženami zahoreli túžbou po sebe, navzájom sa oddávajú hanebnostiam, a tak na vlastnom tele znášajú trest za svoju zvrátenosť.

28 Keďže si nevážili Boha ani ho netúžili poznať, vydal ich Boh napospas ich zvrátenej mysli a nechal ich robiť všetko, čo sa nepatrí.

29 Ich život je plný skazenosti, smilstva, podlosti, chamtivosti a nevraživosti. Podliehajú závisti, ktorá vedie k vraždám, sú samý svár, intrigánstvo a zlomyseľnosť.

30 Ohovárajú a osočujú sa navzájom, nenávidia Boha, sú nafúkaní, spupní, pri dosahovaní svojho cieľa sa nezastavia pred ničím, nectia si rodičov.

31 Sú nerozumní, s nikým sa neznesú, nepoznajú lásku ani zľutovanie.

32 Vedia, že si podľa Božieho rozhodnutia za svoje správanie zaslúžia smrť, a predsa nielenže sami tak konajú, ale ešte nabádajú iných, aby konali podobne.

Nkwa Asem

Romafo 1

1Me nnamfonom a mowɔ Roma, saa nhoma yi fi me Yesu Kristo somfo Paulo a wɔayi me sɛ ɔsɛnkafo a wɔasoma me sɛ menkɔka Onyankopɔn Asɛmpa no nkyɛn.

Saa Asɛmpa yi ka no, Onyankopɔn adiyifo hyɛɛ ho nkɔm wɔ apam dedaw no mu.

Saa bɔhyɛ yi fa ne Ba Yesu Kristo a ɔyɛ yɛn Awurade a ɔba ma wɔwoo no sɛ akokoaa too ɔhene Dawid abusua mu no ho. Wɔnam Onyame a wɔnam no so nyanee no no so da ne nyameyɛ adi sɛ Onyankopɔn Ba.

Ɛnam Kristo so nti na Onyankopɔn ma meyɛɛ ɔsomafo maa Kristo sɛnea ɛbɛma nnipa a wɔwɔ aman nyinaa so begye adi na wɔadi so.

Mo a mowɔ Roma a Onyankopɔn afrɛ mo sɛ mommɛyɛ Kristo akyidifo no nso, moka ho bi. Ɛno nti, merekyerɛw mo a mowɔ Roma nyinaa a Onyankopɔn dɔ mo na wafrɛ mo sɛ mommɛyɛ n’akyidifo no: Ɔdom ne asomdwoe a efi yɛn agya Onyankopɔn ne Awurade Yesu nka mo.

Aseda mpae

Ansa na mɛka biribiara no, menam Yesu Kristo so da me Nyankopɔn ase ma mo nyinaa, efisɛ, mo gyidi a mowɔ no adu wiase mmaa nyinaa. Onyankopɔn a mede me koma nyinaa som no, na menam Asɛmpa a menam ne Ba so ka no nim sɛ, nea meka no yɛ nokware. Onyankopɔn nim sɛ mekae no daa.

10 Bere biara a mebɔ mpae no, mesrɛ Awurade sɛ ɔmmoa mma mintumi mmɛsra mo mprempren. 11 Efisɛ, mepere mehwehwɛ sɛ, mehu mo na maboa mo ama moanya Onyankopɔn honhom mu nhyira na ahyɛ mo den. 12 Nea mekyerɛ ne sɛ, me ne mo nyinaa benya honhom mu ahoɔden bere koro mu a mo de gyina me gyidi a mewɔ no so na me nso me de gyina mo gyidi a mowɔ no so no.

13 Me nuanom, monkae sɛ bere biara a mɛyɛ m’adwene sɛ merebɛsra mo no, na biribi abɛbɔ mu. Mepɛ sɛ mesakra nnipa adwene wɔ mo mu sɛnea mayɛ wɔ Amanamanmufo mu no. 14 Mo ne obiara, wɔn a wɔn ani atew ne wɔn a wɔn ani ntewee, wɔn a wɔasua ade ne wɔn a wonsuaa ade nyinaa ho asɛm yɛ m’asodi. 15 Ɛno nti, mede m’ahoɔden a mewɔ nyinaa aboa me ho sɛ mɛba mo nkyɛn wɔ Roma abɛka Onyankopɔn Asɛmpa no makyerɛ mo.

16 Ɛyɛ Onyankopɔn tumi sɛ ogye wɔn a wogye no di no nkwa; wɔn a wodi kan no ne Yudafo ɛne Amanamanmufo no nso. 17 Saa Asɛmpa yi kyerɛ yɛn sɛ, Onyankopɔn asiesie yɛn ama ɔsorokɔ. Asiesie yɛn pɛ wɔ Onyankopɔn anim sɛ yɛde yɛn gyidi hyɛ Kristo mu sɛ ɔno ne yɛn nkwagyefo no. Esiane gyidi nti, efi mfitiase kosi awiei no, biribiara awie pɛyɛ. Sɛnea Kyerɛwsɛm no ka no, “Sɛ obi benya nkwa a, na egyina to a ɔde ne ho bɛto Onyankopɔn so” no.

18 Onyankopɔn da n’abufuw adi fi soro de tia nnebɔneyɛfo nyinaa ne nnipa a wɔde nokware no hintaw afoforo no. 19 Onyankopɔn ho nokwasɛm no da adi wɔ wɔn mu; Onyankopɔn de ne ho nimdeɛ ahyɛ wɔn koma mu. 20 Efi bere a Onyankopɔn bɔɔ wiase no, ne tumi a ɛwɔ hɔ daa no ne ne nyamesu no ada adi. Nnipa nam Onyankopɔn abɔde so tumi hu saa nneɛma yi, enti wonni anoyi biara.

21 Wonim Onyankopɔn nanso wɔmfa ne nidi a ɛfata no no mma no na wɔnna no ase nso. Ayɛ saa ma wɔn adwene mu nnɔ na esum aduru mu. 22 Wɔka se wɔyɛ anyansafo nanso wɔyɛ nkwaseafo. 23 Ɛsɛ sɛ wɔsom Onyankopɔn nuonyamfo a ɔte hɔ daa no, wɔfaa nnua ne abo yɛɛ ahoni te sɛ nnomaa, mmoadoma, awɔ ne nnipa som wɔn.

24 Ɛno nti, Onyankopɔn ama wɔn ho kwan sɛ, wɔnyɛ afide a efi wɔn koma mu na afei, wɔne wɔn ho wɔn ho yɛ aniwude nso. 25 Wɔde Onyankopɔn ho nokwasɛm no sesaa atorosɛm na wɔsom abɔde twaa Ɔbɔadeɛ a daa wɔkamfo no no gyawee. Amen.

26 Esiane saa nti, Onyankopɔn ma wɔyɛɛ aniwude ma mpo na mmea fa wɔn yɔnkonom mmea. 27 Saa ara nso na na mmarima ne mmea nna na mmom, bɔne akɔnnɔ hyɛɛ wɔn ma wɔne wɔn ho wɔn ho dae nam so nyaa akatua a ɛsɛ wɔn.

28 Esiane sɛ nnipa poo Onyankopɔn ho nokware no nti, ɔma wɔfaa wɔn adwemmɔne so yɛɛ nneɛma a ɛnsɛ sɛ wɔyɛ. 29 Amumɔyɛ ahorow nyinaa, bɔne, anibere ne nnebɔne hyɛɛ wɔn ma. Nitan, awudi, akasakasa, nsisi ne ɔbra bɔne nso ka ho. Wodii nseku, 30 kaa nsɛm a ɛmfata faa afoforo ho; wokyii Onyankopɔn; wɔyɛɛ atutupɛ, ahantan ne ahomaso. Na daa wodwen sɛ wɔbɛyɛ bɔne. Wɔantie wɔn awofo asɛm. 31 Na wonni suban; na wonni wɔn bɔhyɛ so; na wonni ayamye ne ahummɔbɔ ma afoforo. 32 Na wonim sɛ Onyankopɔn mmara kyerɛ sɛ nnipa a wɔtena ase saa kwan so no sɛ owu. Nanso ɛnyɛ sɛ wɔn ara yɛɛ saa afide no nko, na mmom, wɔpenee afoforo a wɔyɛɛ saa bɔne koro no ara bi no so.