Nádej pre kazdého

List Filemónovi

Milý priateľ, želám milosť a pokoj tebe,

2-3 sestre Apfii, Archippovi i celému tvojmu domu! Píšem ti z väzenia, do ktorého som sa dostal pre zvesť o Kristu. Práve je pri mne aj Timotej.

Neprestajne ďakujem v modlitbách Bohu

za tvoju vernosť Pánu Ježišovi a lásku k všetkým bratom.

A modlím sa, aby si poznal, koľko dobra môžeme vykonať pod vplyvom Pána Ježiša Krista.

Tvoja láska, brat môj, mi spôsobila veľkú radosť a povzbudila ma, lebo si potešil srdcia všetkých veriacich.

Príhovor za sluhu

Chcem ťa o niečo poprosiť. Mohol by som ti síce v mene Krista prikázať, čo máš robiť, ale to by odo mňa nebolo príliš láskavé.

Preto dávam prednosť prosbe -- som už starý človek a teraz pre Krista ešte aj v žalári.

10 Týka sa to Onezima, ktorého som tu vo väzení priviedol k viere a mám ho rád ako vlastného syna.

11 Doteraz ti spôsobil viac škody ako osohu, ale teraz bude užitočný nám obidvom.

12 Posielam ti ho späť, akoby som ti posielal vlastné srdce.

13 Rád by som si ho nechal tu, aby mi uľahčoval môj pobyt vo väzení.

14 Nechcem to však urobiť bez tvojho súhlasu, aby ten dobrý skutok nebol vynútený, ale aby vyšiel od teba.

15 Azda preto sa musel Onezimus od teba na krátky čas vzdialiť, aby sa stal navždy tvojím -- už nie otrokom, ale milovaným bratom.

16 Ak je taký drahý mne, o to väčšmi bude milý tebe -- ako človek aj ako kresťan.

17 Ak som skutočne tvojím priateľom, prijmi ho tak, ako by som to bol ja sám.

18 Ak ťa nejako poškodil alebo je ti niečo dlžný, pripíš to na môj účet.

19 Ja, Pavol, potvrdzujem vlastnoručne, že ti to zaplatím. Nechcem ti pripomínať, že si mi dlžný aj sám seba.

20 Brat môj, mysli na Pána a urob mi tú láskavosť.

21 Nežiadal by som ťa o to, keby som si nebol istý, že urobíš ešte viac, ako ťa prosím.

22 Zároveň mi priprav aj prístrešie, lebo dúfam, že sa vďaka vašim modlitbám budem môcť čoskoro k vám vrátiť.

Pozdravy

23-24 Pozdravuje ťa Epafras, ktorý je tu so mnou vo väzení pre vieru v Ježiša Krista, a tiež moji spolupracovníci Marek, Aristarchos, Démas a Lukáš.

25 Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vami.

The Message

Philemon

1-3 I, Paul, am a prisoner for the sake of Christ, here with my brother Timothy. I write this letter to you, Philemon, my good friend and companion in this work—also to our sister Apphia, to Archippus, a real trooper, and to the church that meets in your house. God’s best to you! Christ’s blessings on you!

4-7 Every time your name comes up in my prayers, I say, “Oh, thank you, God!” I keep hearing of the love and faith you have for the Master Jesus, which brims over to other believers. And I keep praying that this faith we hold in common keeps showing up in the good things we do, and that people recognize Christ in all of it. Friend, you have no idea how good your love makes me feel, doubly so when I see your hospitality to fellow believers.

To Call the Slave Your Friend

8-9 In line with all this I have a favor to ask of you. As Christ’s ambassador and now a prisoner for him, I wouldn’t hesitate to command this if I thought it necessary, but I’d rather make it a personal request.

10-14 While here in jail, I’ve fathered a child, so to speak. And here he is, hand-carrying this letter—Onesimus! He was useless to you before; now he’s useful to both of us. I’m sending him back to you, but it feels like I’m cutting off my right arm in doing so. I wanted in the worst way to keep him here as your stand-in to help out while I’m in jail for the Message. But I didn’t want to do anything behind your back, make you do a good deed that you hadn’t willingly agreed to.

15-16 Maybe it’s all for the best that you lost him for a while. You’re getting him back now for good—and no mere slave this time, but a true Christian brother! That’s what he was to me—he’ll be even more than that to you.

17-20 So if you still consider me a comrade-in-arms, welcome him back as you would me. If he damaged anything or owes you anything, chalk it up to my account. This is my personal signature—Paul—and I stand behind it. (I don’t need to remind you, do I, that you owe your very life to me?) Do me this big favor, friend. You’ll be doing it for Christ, but it will also do my heart good.

21-22 I know you well enough to know you will. You’ll probably go far beyond what I’ve written. And by the way, get a room ready for me. Because of your prayers, I fully expect to be your guest again.

23-25 Epaphras, my cellmate in the cause of Christ, says hello. Also my coworkers Mark, Aristarchus, Demas, and Luke. All the best to you from the Master, Jesus Christ!