Nádej pre kazdého

Evanjelium Podľa Lukáša 20

Kristova moc

1 Jedného dňa, keď učil ľud v chráme a hlásal radostnú zvesť, prišli za ním veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí predstavitelia

s otázkou, akým právom povyhadzoval kupcov z chrámu.

Kým vám odpoviem, rád by som sa vás aj ja na niečo spýtal.

Kto poveril Jána Krstiteľa jeho poslaním? Boh alebo ľudia?"

Touto otázkou ich zaskočil a začali sa medzi sebou dohadovať: Ak povieme, že Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili.

Ak povieme, že ľudia, mohol by nás dav ukameňovať, lebo verí, že Ján Krstiteľ bol prorok."

Napokon mu odpovedali: Nevieme, kto poslal Jána."

Ježiš im na to povedal: Tak ani ja vám neodpoviem, kto mňa poveril."

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch

Potom sa znova obrátil k zástupu a vyrozprával im toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.

10 Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami.

11 Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, vysmiali sa mu a nič mu nedali.

12 Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali.

13 Čo mám robiť? spytoval sa majiteľ vinice v duchu.Skúsim to ešte raz. Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.

14 Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán:Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.

15 Vyvliekli ho teda z vinice a zabili.

16 Čo myslíte, čo urobí majiteľ s týmito vinohradníkmi? Príde, dá ich povraždiť a vinicu prenajme iným." -- Ale to by vinohradníci predsa nikdy neurobili," namietali tí, čo ho počúvali.

17 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: Čo teda znamenajú slová Písma:Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom uholným? "

18 A doložil: Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví."

19 Veľkňazi a učitelia Zákona by ho boli najradšej hneď zatkli, lebo si uvedomovali, že to hovorí o nich, ale báli sa, že by to v ľude mohlo vyvolať vzburu.

Spor o dani

20 Pokúšali sa ho teda prichytiť pri nejakom výroku, ktorý by mohli ohlásiť rímskemu miestodržiteľovi a pre ktorý by ho mohli zatknúť.

21 Hľadali teda vhodnú príležitosť a poslali za ním svojich špehúňov, ktorí sa vydávali za spravodlivých ľudí. Povedali Ježišovi: Majstre, poznáme ťa ako dobrého učiteľa, ktorý vždy vraví pravdu, nedbá na ľudskú mienku a vždy nabáda žiť podľa Božích požiadaviek.

22 Povedz nám teda, či máme platiť dane rímskemu cisárovi, alebo nemáme?"

23 Ježiš vedel, že to má byť pre neho pasca, a tak im povedal:

24 Ukážte mi peniaz! Čí obraz je na ňom? A čie meno?" Odpovedali mu: Cisárovo."

25 Nato im Ježiš povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie."

26 Zmĺkli, ohromení jeho odpoveďou a zarazení, lebo sa im nepodarilo prichytiť ho v reči.

Spor o vzkriesení

27 Tu pristúpili k nemu niektorí saduceji -- tí popierajú zmŕtvychvstanie -- a povedali mu:

28 Podľa Mojžišovho zákona, ak nejaký muž umrie bezdetný, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a zachovať meno mŕtveho.

29 Predstavme si rodinu, kde by bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil a zomrel bez potomka.

30 Vdovu si vzal druhý brat a tiež zomrel bez detí.

31 Tak sa to zopakovalo aj s ďalšími. Všetci pomreli a nezanechali deti.

32 Napokon zomrela aj žena.

33 Komu bude pri vzkriesení patriť, keď mala sedem mužov?"

34 Ježiš im na to odpovedal: Manželstvo je len v pozemskom živote.

35 Tí, ktorí budú hodní vstať z mŕtvych a dostať sa do neba, sa už nebudú ženiť.

36 A nebudú ani umierať. V tomto sa budú podobať anjelom a budú Božími synmi, lebo ich Boh vzkriesil z mŕtvych do nového života.

37 A čo sa týka vašej otázky, či je vzkriesenie, alebo nie, to naznačil Mojžiš, keď opisuje, ako sa mu zjavil Boh v horiacom kri. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba.

38 Ak je Pán Bohom určitej osoby, to znamená, že tá osoba je živá, a nie mŕtva! Z Božieho hľadiska sú teda všetci živí."

39 Majstre, dobre si im odpovedal!" poznamenali niektorí z učiteľov Zákona.

40 A už sa neodvážili dávať mu ďalšie otázky.

Kto je Kristus?

41 No tu sa ich Ježiš spýtal: Ako môžu nazývať Mesiáša synom Dávidovým?

42 Veď sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Povedal Hospodin môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.

44 Ako by teda mohol byť Mesiáš Dávidovým potomkom, keď ho nazýva svojím Pánom?"

45 Učeníkom potom pred všetkými povedal:

46 Varujte sa takých znalcov Zákona, ktorí sa radi ukazujú v honosných odevoch a čakajú, že ich ľudia budú na uliciach úctivo zdraviť. Pri bohoslužbách sedávajú v prvých radoch a na hostinách si vyhradzujú čestné miesta.

47 Dlho sa modlievajú, aby urobili dobrý dojem, a nehanbia sa dať hostiť vdovám. Takých postihne prísny súd."

Nkwa Asem

Luka 20

Yesu tumi ho nsɛmmisa

1Da bi a Yesu rekyerɛkyerɛ wɔ asɔredan mu no, asɔfo mpanyin, mmara no akyerɛkyerɛfo ne ɔman no mu mpanyin kobisaa no se, ”Tumi bɛn na wowɔ a wode yɛ saa nneɛma yi; na hena nso na ɔmaa wo saa tumi no?”

Yesu buaa wɔn se, “Me nso mewɔ asɛm bi bisa mo. Monka nkyerɛ me. Tumi bɛn na Yohane de bɔɔ asu; efi Onyankopɔn anaa efi nnipa?”

Wɔfaa ho adwene kae se, sɛ yɛka se, efi Onyankopɔn a, obebisa yɛn se, ‘ɛnne, adɛn nti na moannye no anni?’ “Sɛ nso yɛka se, efi onipa a, ɔman mu no nyinaa besiw yɛn abo, efisɛ, wonim sɛ Yohane yɛ odiyifo.” Ewiee ase no, wobuae se, “Yennim.”

Yesu nso ka kyerɛɛ wɔn se, “Ɛnne me nso meremma mo mo asɛmmisa no ho mmuae.”

Apaafo bi

Yesu buu wɔn bɛ bi se, “Ɔbarima bi yɛɛ bobefuw de hyɛɛ apaafo bi nsa sɛ wɔnhwɛ so mma no. Eyi akyi otuu kwan kɔɔ akyirikyiri baabi kɔtenaa hɔ kyɛe. 10 Bobetew bere dui no, ɔbarima yi somaa ne somfo sɛ onkogye aduaba no bi mmrɛ no. Nanso apaafo no boroo no ma ɔsan kɔɔ nsapan. 11 Ɔsomaa ɔsomfo foforo maa ɔno nso wɔboroo no, bɔɔ no adapaa, ma ɔkɔɔ nsapan. 12 Ɔsan somaa ɔsomfo foforo na ɔno mpo de, wopirapiraa no pamoo no.

13 “Eyi maa bobefuw wura no kae se, ‘Dɛn na menyɛ bio? Mɛsoma me ba a medɔ no no akɔ wɔn nkyɛn na ɔno de ebia wɔbɛfɛre no.’

14 “Nanso bere a apaafo no huu no no, wɔkae se, ‘Odiadefo no ni, momma yenkum no na yɛmfa n’agyapade no.’ 15 Wɔtwee no fii afuw no mu kokum no. Mugye di sɛ dɛn na afuw wura no bɛyɛ saa apaafo yi? 16 Ɔbɛba abekum saa apaafo yi na ɔde afuw no ama afoforo.” Nnipa a wɔretie Yesu no kae se, “Ɛmpare yɛn!”

17 Yesu hwɛɛ wɔn dinn bisaa wɔn se, “Ɛnne na nea wɔakyerɛw se, ‘Ɔbo a adansifo apo no, ɛno ara na abɛyɛ tweatibo’ no ase ne dɛn? 18 Obiara a ɔbɛhwe ɔbo no so no, obebubu na nea ɔbo no bɛhwe ne so no, ɛbɛpɛtɛw no.” 19 Esiane sɛ mmara no akyerɛkyerɛfo ne asɔfo mpanyin no hui sɛ Yesu buu bɛ no tiaa wɔn nti, wɔhwehwɛɛ ɔkwan a wɔbɛfa so akyere no saa bere no ara mu nanso esiane nnipa a na wɔwɔ hɔ no nti, na wosuro.

Towgye ho asɛmmisa

20 Esiane sɛ ɔpɛ ara na na nnipa no pɛ sɛ wɔkyere Yesu nti, wɔtetɛw no maa nnipa bi kɔɔ ne nkyɛn sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya n’anom asɛm bi agyina so akyere no na wɔde no akɔ aban mu. 21 Saa nnipa yi bisaa Yesu se, “Kyerɛkyerɛfo, yenim sɛ woyɛ ɔnokwafo, wonyɛ nyiyimu na wokyerɛ nokware kwan a wɔnam so kɔ Onyankopɔn nkyɛn. 22 Enti eye sɛ yetua tow ma Kaesare aban anaasɛ enye?”

23 Yesu huu wɔn adwemmɔne no, ɔka kyerɛɛ wɔn se, 24 “Momma me sika. Hena mfonini ne din na ɛwɔ so yi?” Wobuaa no se, “Ɛyɛ Kaesare de.”

25 Yesu ka kyerɛɛ wɔn se, “Ɛnne momfa Kaesare de mma Kaesare na momfa Onyankopɔn de mma Onyankopɔn.” 26 Yesu mmuae a ɔmaa wɔn no yɛɛ wɔn nwonwa na wɔn adwemmɔne no nso kaa wɔn tirim.

Owusɔre ho asɛmmisa

27 Sadukifo bi a wonnye owusɔre nni baa Yesu nkyɛn bebisaa no se, 28 “Kyerɛkyerɛfo, Mose mmara no kyerɛ yɛn sɛ, sɛ ɔbarima bi wɔ yere na ɔne no anwo na owu a, ne nua tumi ware no ne no wo mma ma owufo no. 29 Anuanom baason bi tenaa ase. Ɔpanyin a ɔwɔ mu no waree ɔbea a ɔne no anwo na owui. 30 Ne nua a odi n’akyi no waree no nanso ɔne no anwo na owui. 31 Anuanom a wɔaka no nyinaa nso waree no a obiara ne no anwo na wowuwui. 32 Akyiri yi ɔbea no nso wui. 33 Yɛn asɛmmisa ne sɛ, esiane sɛ ɔbea yi waree anuanom yi nyinaa nti, owusɔre da no, wɔn mu hena na ɔbea yi bɛyɛ ne yere?”

34 Yesu buae se, “Asase yi so na nnipa dwen aware ho. 35 Na wɔn a owusɔre da no wobenya kwan akɔ Onyankopɔn Ahenni no mu de, aware ho renhia wɔn. 36 Na owu nso nni hɔ mma wɔn bio, efisɛ, wɔbɛyɛ sɛ ɔsoro abɔfo. Esiane sɛ wɔasɔre afi awufo mu no nti, wɔyɛ Onyankopɔn mma.

37 “Afei mo asɛmmisa a ɛfa owusɔre ho no nso, Mose ma yehuu no pefee sɛ, owusɔre wɔ hɔ. Efisɛ, n’asɛm a ɔkyerɛw faa wura a na ɛredɛw no ho no ɔbɔ Abrahan Nyankopɔn, Isak Nyankopɔn ne Yakob Nyankopɔn din. 38 Eyi kyerɛ sɛ, Onyankopɔn yɛ ateasefo Nyankopɔn na ɔnyɛ awufo Nyankopɔn, efisɛ, obiara a ɔde ne ho to Onyankopɔn so no, sɛ owu mpo a, obenya nkwa a enni awiei.”

39 Mmara no akyerɛkyerɛfo no mu bi kae se, “Kyerɛkyerɛfo, woabua no yiye.”

40 Na obiara antumi ammisa no asɛm biara bio.

Hena ba ne Kristo no?

41 Yesu bisaa wɔn se, “Adɛn nti na wɔka se Kristo no yɛ Dawid ba? 42 Efisɛ Dawid ka wɔ ne Nnwom no mu se, ‘Awurade ka kyerɛɛ me wura se, “Tena me nifa so 43 kosi sɛ mɛma woadi w’atamfo so nkonim.” ‘ 44 Sɛ Dawid frɛ Kristo no ‘Me wura’ a, ɛyɛ dɛn na Kristo no ayɛ ne ba ne ne Nyankopɔn?”

Mmara no akyerɛkyerɛfo no suban

45 Bere a nnipa no retie no no, Yesu danee n’ani ka kyerɛɛ n’asuafo no se, 46 “Monhwɛ mo ho so yiye wɔ mmara no akyerɛkyerɛfo no ho. Bere biara wɔpɛ sɛ wɔhyɛ ntade pa, hwehwɛ sɛ nnipa hu wɔn bagua mu a, wɔde obu kyia wɔn, na sɛ wɔkɔ asɔredan mu nso a, wɔtena mpanyin tenabea. Saa ara nso na sɛ wɔkɔ apontow ase a, wɔtena mpanyin tenabea. 47 Wɔbɔ mpae atenten ma nnipa hu sɛ wɔresom Onyankopɔn nanso wosisi akunafo. Eyi nti wobenya asotwe a emu yɛ duru.”