Nádej pre kazdého

Evanjelium Podľa Lukáša 18

Podobenstvo o sudcovi a vdove

1 Jedného dňa im vyrozprával podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať.

V ktoromsi meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a na ľudskú mienku nedal.

Chodievala za ním istá vdova, ktorá sa uňho dovolávala práva proti človeku, čo jej ublížil.

Sudca sa jej najprv nechcel zastať, ale potom si povedal: Aj keď sa Boha nebojím a na ľudí nedbám,

predsa sa jej zastanem, lebo inak ma svojou neodbytnosťou celkom umorí."

A Pán doložil: Vidíte, takej neodbytnej prosebníčke vyhovel aj nespravodlivý sudca!

Ako by sa potom Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú vo dne i v noci? Aj keď ich hneď nevypočuje, trpezlivo ich načúva a nakoniec pomôže v pravý čas.

Ale keď Syn človeka znovu príde, nájde ľudí s takou vytrvalou vierou?"

Farizej a colník

O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a na iných hľadeli zvysoka, porozprával Ježiš toto podobenstvo:

10 Dvaja muži prišli do chrámu, aby sa pomodlili. Jeden z nich bol farizej a druhý colník.

11 Farizej si zastal vpredu a takto sa modlil:Ďakujem ti, Bože, že nie som taký chamtivec, nepoctivec alebo cudzoložník ako ostatní ľudia, a najmä, že nie som ako tento colník.

12 Dva razy do týždňa sa postievam a dávam desatinu zo všetkých svojich príjmov.

13 No colník stál celkom vzadu so sklonenou hlavou, ani len oči sa neodvážil zdvihnúť k nebu. Na znamenie ľútosti sa bil do pŕs a takto sa modlil:Bože, zľutuj sa nado mnou, som veľký hriešnik.

14 Dôrazne vám hovorím, že colník sa vrátil domov ospravedlnený, a nie farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."

Ježiš priateľ detí

15 Jedného dňa priniesli matky Ježišovi malé deti, aby sa ich dotýkal. Keď to učeníci videli, odháňali ich.

16 Ale Ježiš si zavolal deti k sebe a povedal: Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

17 Hovorím vám, kto neuverí vo mňa tak bezvýhradne ako dieťa, nikdy doň nevojde."

18 Jeden vznešený muž sa spýtal Ježiša: Dobrý učiteľ, čo musím robiť, aby som získal večný život?" --

19 Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je iba Boh.

20 A poznáš predsa prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nikoho krivo neobviníš, budeš si vážiť svojich rodičov."

21 Muž odpovedal: Tieto prikázania sa usilujem zachovávať od svojej mladosti."

22 Ježiš mu povedal: A predsa ti ešte niečo chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma."

23 Keď to muž počul, zosmutnel a odišiel, lebo bol veľmi bohatý.

24 Keď Ježiš videl, ako smutný odchádza, povedal: Ako ťažko prichádzajú bohatí ľudia k Bohu.

25 To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vstúpi do Božieho kráľovstva."

26 Tí, čo to počuli, zvolali: Ak je to také ťažké, kto vôbec môže byť spasený?"

27 Odpovedal im: Na čo človek nestačí, to môže urobiť Boh."

28 Nato povedal Peter: Ty vieš, že sme pre teba opustili všetko a šli sme za tebou." --

29 Áno," odpovedal im, každý, kto sa pre Božie kráľovstvo niečoho vzdal -- domova, manželky, súrodencov, rodičov alebo detí --

30 dostane bohatú odmenu: už na tomto svete získa omnoho viac a v budúcom svete dostane večný život."

Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie.

31 Ježiš vzal so sebou dvanástich učeníkov a povedal im: Ideme teraz do Jeruzalema a tam sa splní všetko, čo predpovedali starodávni proroci o Synovi človeka.

32 Odovzdajú ho do rúk pohanov, budú sa mu posmievať, potupia a opľujú ho.

33 Potom ho zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych."

34 Ale učeníci nič z toho nepochopili a jeho slová ostali pre nich záhadou.

Uzdravenie slepého pri Jerichu

35 Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral.

36 Počul, že okolo prúdia davy ľudu, a spytoval sa, čo sa to deje.

37 Povedali mu, že tadiaľ prechádza Ježiš z Nazareta.

38 Len čo to počul, zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"

39 Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, ale on volal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"

40 Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď sa slepý k nemu dostal, spýtal sa ho Ježiš:

41 Čo chceš, aby som pre teba urobil?" -- Pane, túžim vidieť," odpovedal.

42 Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila," povedal mu Ježiš.

43 Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha.

Nkwa Asem

Luka 18

Mpaebɔ ho bɛ

1Da bi Yesu nam abebu so kyerɛɛ n’asuafo no hia a ehia sɛ wɔbɔ mpae daa a wɔmpa abaw.

Yesu kae se, “Ɔtemmufo bi tenaa kurow bi mu a na onsuro Onyankopɔn, mfɛre onipa biara. Na ɔbea kunafo bi te saa kurow yi mu a, ɔne obi wɔ asɛm. Daa na saa okunafo yi kɔ ɔtemmufo no nkyɛn kɔsrɛ no sɛ onni n’asɛm no mma no. Mfitiase no, ɔtemmufo no ammua no. Nanso akyiri yi ɔkae se, ‘Ɛwom sɛ minsuro Onyankopɔn, mfɛre onipa biara de, nanso esiane sɛ daa ɔbea yi haw me nti, mɛhwɛ adi asɛm no yiye ama no sɛnea ɛbɛyɛ a ɔremmɛhaw me bio!’

Awurade toaa so se, “Moate asɛm a ɔtemmufo yi a ɔnteɛ no kae. Munnnye nnni sɛ Onyankopɔn bedi ama ne mma a daa wosu frɛ no awia ne anadwo no no anaa ɔbɛtwentwɛn ne nan ase anaa? Merema moate ase sɛ, ɔbɛyɛ wɔn apɛde ama wɔn ntɛm. Sɛ Onipa Ba no san ba a, nnipa baahe na obehu wɔn sɛ wɔwɔ ne mu gyidi?”

Farisini ne towgyeni

Yesu san buu bɛ bi faa nnipa a wobu wɔn ho sɛ atreneefo na ɛno nti wobu afoforo animtia no ho se, 10 “Da bi nnipa baanu bi kɔɔ asɔredan mu kɔbɔɔ mpae. Na wɔn mu baako yɛ Farisini a obu ne ho, na ɔbaako no nso yɛ towgyeni. 11 Farisini yi kogyinaa baabi a obiara behu no bɔɔ mpae se, ‘Onyankopɔn, meda wo ase sɛ mente sɛ nnipa a aka no te sɛ apoobɔfo, nkontompofo, aguamammɔfo ne saa towgyeni a ogyina hɔ yi. 12 Nnawɔtwe biara mu, midi mmuada mprenu na nea minya biara nso, miyi mu nkyɛm du mu baako de ma.’

13 ”Saa bere no na towgyeni no gyina akyiri baabi a ɔmpɛ sɛ ɔma n’ani so kyerɛ soro. Ɔde ne nsa guu ne bo bɔɔ mpae se, ‘Onyankopɔn, hu me ɔdebɔneyɛfo mmɔbɔ!’ 14 Mereka akyerɛ mo se, nea towgyeni no yɛe no sɔɔ Onyankopɔn ani sen nea Farisini no yɛe no. Obiara a ɔma ne ho so no, wɔbɛbrɛ no ase, na nea ɔbrɛ ne ho ase no, wɔbɛma no so.”

Yesu hyira mmofra nketewa

15 Da bi, awofo bi de wɔn mma nketewa brɛɛ Yesu sɛ ɔmfa ne nsa nka wɔn, nhyira wɔn. Asuafo no huu awofo no no, wɔtramtram wɔn.

16 Yesu frɛɛ mmofra no awofo no baa ne nkyɛn na ɔka kyerɛɛ n’asuafo no se, “Momma mmofra nketewa no mmra me nkyɛn na munnsiw wɔn kwan, na eyinom sɛɛ na Onyankopɔn Ahenni no yɛ wɔn dea. 17 Merema moate ase sɛ, obiara a onnye Onyankopɔn Ahenni no nni sɛ abofra ketewa no, renkɔ mu.”

Osikani bi

18 Da bi Yudani sikani bi bisaa Yesu se, “Kyerɛkyerɛfo pa, dɛn na menyɛ na manya nkwa a enni awiei?”

19 Yesu buaa no se, “Adɛn nti na wofrɛ me onipa pa? Obiara nyɛ papa, gye Onyankopɔn.

20 “Wunim Mose mmara no: mmɔ aguaman! Nni awu! Mmɔ korɔn! Nni adansekurum! Di w’agya ne wo na ni!”

21 Osikani yi ka kyerɛɛ Yesu se, “Madi saa mmara yi nyinaa so fi me mmofraase.”

22 Yesu tee nea osikani no kae no, ɔka kyerɛɛ no se, “Ade baako pɛ na aka wo a ɛsɛ sɛ woyɛ. Kɔ na kɔtɔn w’ahode nyinaa na kyɛ sika no ma ahiafo na wubenya agyapade wɔ Onyankopɔn Ahenni no mu, na afei, bra bedi m’akyi.”

23 Osikani yi tee saa asɛm yi no, anyɛ no dɛ koraa efisɛ, na ɔwɔ ahode pii.

24 Yesu hui sɛ ne werɛ ahow no ɔkae se, “Ɛyɛ den ma ahonyafo sɛ wɔbɛkɔ Onyankopɔn Ahenni no mu! 25 Mereka akyerɛ mo se, ɛyɛ mmerɛw sɛ nantwi bewura paane aniwa mu sen sɛ ɔhonyafo bɛkɔ Onyankopɔn Ahenni no mu.”

26 Na wɔn a wɔtee nea Yesu kae no bisae se, “Ɛnne na hena na wobegye no nkwa?”

27 Yesu buae se, “Biribiara nni hɔ a Onyankopɔn ntumi nyɛ.”

28 Petro ka kyerɛɛ Yesu se, “Yɛagyaw nea yɛwɔ nyinaa hɔ abedi w’akyi.”

29 Yesu buaa Petro se, “Merema mo ate ase sɛ, obiara nni hɔ a, esiane Onyankopɔn Ahenni no nti, wagyaw ne fi anaa ne nuanom anaa n’awofo anaa ne mma 30 na ɔrennya mma ɛmmoro nea wahwere no so saa bere yi mu, na daakye nso, ɔrennya nkwa a enni awiei.”

Yesu san hyɛ ne wu ho nkɔm

31 Yesu frɛɛ asuafo dumien no gyinaa nkyɛn baabi ka kyerɛɛ wɔn se, “Yɛrekɔ Yerusalem, na biribiara a nkɔmhyɛfo no aka afa Onipa Ba no ho no bɛba mu. 32 Wobeyi no ama Amanamanmufo ama wɔadi ne ho fɛw, ayeyaw no, atew ntasu agu no so, 33 aka no mpire, akum no na ne nnansa so no, wasɔre.”

34 Asuafo no ante nea Yesu kae no biara ase, efisɛ, na asɛm no boro wɔn adwene so.

Onifuraefo bi ayaresa

35 Yesu ne n’asuafo no rebɛn Yeriko no, wohuu onifuraefo bi a ɔte kwankyɛn resrɛsrɛ ade. 36 Onifuraefo no tee sɛ nkurɔfokuw bi retwam no, obisaa asɛm a asi. 37 Wɔka kyerɛɛ no se, “Yesu Nasaretni no na ɔretwam!” 38 Ɔtee saa no, ɔteɛteɛɛm se, “Yesu, Dawid Ba, hu me mmɔbɔ!”

39 Wɔn a wodi anim no tramtram no se ommua n’ano nanso wantie, na ɔkɔɔ so teɛteɛɛm denneenen se, “Yesu Dawid Ba, hu me mmɔbɔ!”

40 Yesu duu baabi a onifuraefo no te no, ɔma wɔde no brɛɛ no. Wɔde no duu Yesu nkyɛn no, obisaa no se, 41 “Dɛn na wopɛ sɛ meyɛ ma wo?” Onifuraefo no buae se, “Awurade, ma minhu ade.”

42 Yesu ka kyerɛɛ no se, “Hu ade, wo gyidi ama wo ho ayɛ wo den.”

43 Amonom hɔ ara, onifuraefo yi huu ade, na odii Yesu akyi, yii Onyankopɔn ayɛ. Na wɔn a wohuu ayaresa no nyinaa nso yii Onyankopɔn ayɛ.