New Living Translation

Luke 1

Introduction

1Many people have set out to write accounts about the events that have been fulfilled among us. They used the eyewitness reports circulating among us from the early disciples.[a] Having carefully investigated everything from the beginning, I also have decided to write an accurate account for you, most honorable Theophilus, so you can be certain of the truth of everything you were taught.

The Birth of John the Baptist Foretold

When Herod was king of Judea, there was a Jewish priest named Zechariah. He was a member of the priestly order of Abijah, and his wife, Elizabeth, was also from the priestly line of Aaron. Zechariah and Elizabeth were righteous in God’s eyes, careful to obey all of the Lord’s commandments and regulations. They had no children because Elizabeth was unable to conceive, and they were both very old.

One day Zechariah was serving God in the Temple, for his order was on duty that week. As was the custom of the priests, he was chosen by lot to enter the sanctuary of the Lord and burn incense. 10 While the incense was being burned, a great crowd stood outside, praying.

11 While Zechariah was in the sanctuary, an angel of the Lord appeared to him, standing to the right of the incense altar. 12 Zechariah was shaken and overwhelmed with fear when he saw him. 13 But the angel said, “Don’t be afraid, Zechariah! God has heard your prayer. Your wife, Elizabeth, will give you a son, and you are to name him John. 14 You will have great joy and gladness, and many will rejoice at his birth, 15 for he will be great in the eyes of the Lord. He must never touch wine or other alcoholic drinks. He will be filled with the Holy Spirit, even before his birth.[b] 16 And he will turn many Israelites to the Lord their God. 17 He will be a man with the spirit and power of Elijah. He will prepare the people for the coming of the Lord. He will turn the hearts of the fathers to their children,[c] and he will cause those who are rebellious to accept the wisdom of the godly.”

18 Zechariah said to the angel, “How can I be sure this will happen? I’m an old man now, and my wife is also well along in years.”

19 Then the angel said, “I am Gabriel! I stand in the very presence of God. It was he who sent me to bring you this good news! 20 But now, since you didn’t believe what I said, you will be silent and unable to speak until the child is born. For my words will certainly be fulfilled at the proper time.”

21 Meanwhile, the people were waiting for Zechariah to come out of the sanctuary, wondering why he was taking so long. 22 When he finally did come out, he couldn’t speak to them. Then they realized from his gestures and his silence that he must have seen a vision in the sanctuary.

23 When Zechariah’s week of service in the Temple was over, he returned home. 24 Soon afterward his wife, Elizabeth, became pregnant and went into seclusion for five months. 25 “How kind the Lord is!” she exclaimed. “He has taken away my disgrace of having no children.”

The Birth of Jesus Foretold

26 In the sixth month of Elizabeth’s pregnancy, God sent the angel Gabriel to Nazareth, a village in Galilee, 27 to a virgin named Mary. She was engaged to be married to a man named Joseph, a descendant of King David. 28 Gabriel appeared to her and said, “Greetings,[d] favored woman! The Lord is with you![e]

29 Confused and disturbed, Mary tried to think what the angel could mean. 30 “Don’t be afraid, Mary,” the angel told her, “for you have found favor with God! 31 You will conceive and give birth to a son, and you will name him Jesus. 32 He will be very great and will be called the Son of the Most High. The Lord God will give him the throne of his ancestor David. 33 And he will reign over Israel[f] forever; his Kingdom will never end!”

34 Mary asked the angel, “But how can this happen? I am a virgin.”

35 The angel replied, “The Holy Spirit will come upon you, and the power of the Most High will overshadow you. So the baby to be born will be holy, and he will be called the Son of God. 36 What’s more, your relative Elizabeth has become pregnant in her old age! People used to say she was barren, but she has conceived a son and is now in her sixth month. 37 For the word of God will never fail.[g]

38 Mary responded, “I am the Lord’s servant. May everything you have said about me come true.” And then the angel left her.

Mary Visits Elizabeth

39 A few days later Mary hurried to the hill country of Judea, to the town 40 where Zechariah lived. She entered the house and greeted Elizabeth. 41 At the sound of Mary’s greeting, Elizabeth’s child leaped within her, and Elizabeth was filled with the Holy Spirit.

42 Elizabeth gave a glad cry and exclaimed to Mary, “God has blessed you above all women, and your child is blessed. 43 Why am I so honored, that the mother of my Lord should visit me? 44 When I heard your greeting, the baby in my womb jumped for joy. 45 You are blessed because you believed that the Lord would do what he said.”

The Magnificat: Mary’s Song of Praise

46 Mary responded,

“Oh, how my soul praises the Lord.
47     How my spirit rejoices in God my Savior!
48 For he took notice of his lowly servant girl,
    and from now on all generations will call me blessed.
49 For the Mighty One is holy,
    and he has done great things for me.
50 He shows mercy from generation to generation
    to all who fear him.
51 His mighty arm has done tremendous things!
    He has scattered the proud and haughty ones.
52 He has brought down princes from their thrones
    and exalted the humble.
53 He has filled the hungry with good things
    and sent the rich away with empty hands.
54 He has helped his servant Israel
    and remembered to be merciful.
55 For he made this promise to our ancestors,
    to Abraham and his children forever.”

56 Mary stayed with Elizabeth about three months and then went back to her own home.

The Birth of John the Baptist

57 When it was time for Elizabeth’s baby to be born, she gave birth to a son. 58 And when her neighbors and relatives heard that the Lord had been very merciful to her, everyone rejoiced with her.

59 When the baby was eight days old, they all came for the circumcision ceremony. They wanted to name him Zechariah, after his father. 60 But Elizabeth said, “No! His name is John!”

61 “What?” they exclaimed. “There is no one in all your family by that name.” 62 So they used gestures to ask the baby’s father what he wanted to name him. 63 He motioned for a writing tablet, and to everyone’s surprise he wrote, “His name is John.” 64 Instantly Zechariah could speak again, and he began praising God.

65 Awe fell upon the whole neighborhood, and the news of what had happened spread throughout the Judean hills. 66 Everyone who heard about it reflected on these events and asked, “What will this child turn out to be?” For the hand of the Lord was surely upon him in a special way.

Zechariah’s Prophecy

67 Then his father, Zechariah, was filled with the Holy Spirit and gave this prophecy:

68 “Praise the Lord, the God of Israel,
    because he has visited and redeemed his people.
69 He has sent us a mighty Savior[h]
    from the royal line of his servant David,
70 just as he promised
    through his holy prophets long ago.
71 Now we will be saved from our enemies
    and from all who hate us.
72 He has been merciful to our ancestors
    by remembering his sacred covenant—
73 the covenant he swore with an oath
    to our ancestor Abraham.
74 We have been rescued from our enemies
    so we can serve God without fear,
75 in holiness and righteousness
    for as long as we live.

76 “And you, my little son,
    will be called the prophet of the Most High,
    because you will prepare the way for the Lord.
77 You will tell his people how to find salvation
    through forgiveness of their sins.
78 Because of God’s tender mercy,
    the morning light from heaven is about to break upon us,[i]
79 to give light to those who sit in darkness and in the shadow of death,
    and to guide us to the path of peace.”

80 John grew up and became strong in spirit. And he lived in the wilderness until he began his public ministry to Israel.

Notas al pie

  1. 1:2 Greek from those who from the beginning were servants of the word.
  2. 1:15 Or even from birth.
  3. 1:17 See Mal 4:5-6.
  4. 1:28a Or Rejoice.
  5. 1:28b Some manuscripts add Blessed are you among women.
  6. 1:33 Greek over the house of Jacob.
  7. 1:37 Some manuscripts read For nothing is impossible with God.
  8. 1:69 Greek has raised up a horn of salvation for us.
  9. 1:78 Or the Morning Light from Heaven is about to visit us.

Nádej pre kazdého

Evanjelium Podľa Lukáša 1

1 Vznešený Teofil!

Už mnohí predo mnou sa usilovali pravdivo vykresliť život a dielo Ježiša Krista

na základe spoľahlivých správ jeho žiakov a očitých svedkov.

Aj ja som sa rozhodol dôkladne preskúmať, roztriediť a napísať ti všetky dostupné správy,

aby si získal istotu, že to, o čom si sa dozvedel, je pravda.

Anjel sa zjaví Zachariášovi

Začnem tým, čo sa prihodilo židovskému kňazovi Zachariášovi, ktorý žil za vlády judského kráľa Herodesa. Zachariáš bol členom Abiášovej skupiny, jednej z dvadsiatich štyroch kňazských skupín, ktorých povinnosťou bolo dva razy do roka, vždy po celý týždeň, prisluhovať pri bohoslužbách v jeruzalemskom chráme. Jeho manželka Alžbeta pochádzala z kňazského rodu Áronovho.

Obaja boli úprimne zbožní a svedomito zachovávali všetky Božie príkazy a predpisy.

Boli to už starší ľudia a zostali bezdetní, lebo Alžbeta bola neplodná.

Jedného dňa šiel Zachariáš do chrámu, aby tam podľa pravidiel skupiny vykonal kňazskú povinnosť.

Tentoraz padol lós naňho, aby vstúpil do svätyne a tam na oltári pálil kadidlo.

10 Zatiaľ sa vonku zhromaždení ľudia modlili, ako bolo v tej hodine zvykom.

11 Zachariáš bol práve vo svätyni, keď sa mu ukázal Pánov anjel po pravej strane oltára.

12 Predesil sa,

13 ale Boží posol ho upokojoval: Neboj sa, Zachariáš! Prišiel som ti oznámiť, že Boh vypočul tvoju modlitbu. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna, ktorému dáte meno Ján, čo znamená Boh je milostivý.

14 Obom vám spôsobí nesmiernu radosť a potešenie a mnohí budú vďační za to, že sa narodil.

15 Stane sa jedným z veľkých Božích mužov. Nedotkne sa nikdy vína ani iného opojného nápoja. Duch Svätý bude v ňom už od narodenia.

16 Mnohých spomedzi Židov privedie naspäť k Bohu, ich skutočnému Pánovi.

17 Duchovnou mocou a horlivosťou bude pripomínať proroka Eliáša. Zmieri otcov so synmi a spurným otvorí oči pre pravdu. Ako kráľovský posol pripraví ľudí na príchod Božieho vládcu."

18 Zachariáš namietol: To predsa nie je možné! Veď som už starý a ani moja žena nie je najmladšia."

19 Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, anjel, ktorý stojí pred Bohom a má ti oznámiť túto radostnú správu.

20 No keďže si neuveril, budeš nemý, kým sa moje slová v určenom čase nenaplnia."

21 Ľudia vonku medzitým čakali na Zachariáša a čudovali sa, že tak dlho nejde.

22 Keď sa konečne ukázal, nemohol prehovoriť. Posunkami im dal najavo, že mal vo svätyni videnie.

23 Keď sa skončil týždeň jeho chrámovej služby, vrátil sa domov.

24 Onedlho nato Alžbeta otehotnela, ale tajila to pred ľuďmi až do piateho mesiaca.

25 Radovala sa: Boh sa nado mnou zľutoval a zbavil ma pohŕdania a neúcty ľudí."

Anjel predpovedá Márii Ježišovo narodenie

26 Asi pol roka po Zachariášovom videní poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mestečka Nazareta

27 k dievčaťu, ktoré sa volalo Mária. Bola snúbenicou Jozefa, ktorý pochádzal z Dávidovho kráľovského rodu.

28 Anjel sa jej prihovoril: Raduj sa, Mária, lebo Boh si zo všetkých žien vyvolil práve teba na veľkú úlohu!"

29 Jeho slová ju znepokojili a nechápala ich zmysel.

30 Posol pokračoval: Neboj sa, Mária! Boh ťa chce nesmierne požehnať.

31 Narodí sa ti syn a dáš mu meno Ježiš, čo znamená Boh vyslobodzuje.

32 Nebude to obyčajný človek a bude sa volať Syn Najvyššieho.

33 Zasadne na Dávidov trón a bude nielen vládcom Izraela, ale založí kráľovstvo, ktoré sa nikdy neskončí."

34 Mária namietala: Ako sa mi môže narodiť dieťa? Veď nežijem s mužom!"

35 Anjel jej povedal: Sám Stvoriteľ prejaví na tebe svoju moc. Duch Svätý to spôsobí, a tak tvoje dieťa bude svätý Boží Syn.

36 Veď aj tvoja príbuzná Alžbeta, po celý život neplodná, bude mať vo svojej starobe syna. Už o tri mesiace sa jej narodí.

37 U Boha nie je nič nemožné."

38 Mária na to povedala: Chcem sa celkom odovzdať Bohu. Nech sa teda stane, ako si povedal." Potom anjel odišiel.

Mária navštívi Alžbetu

39 O niekoľko dní sa Mária vydala do mestečka v judských kopcoch, kde žil Zachariáš s Alžbetou.

40 Keď k nim vstúpila a pozdravila sa,

41 pocítila Alžbeta, ako sa jej dieťa živo pohlo. V tej chvíli Alžbetu prenikol Svätý Duch

42 a zvolala: Mária, Boh si ťa vyvolil spomedzi všetkých žien a tvoj syn bude veľkým darom pre ľudí.

43 Aká je to pre mňa česť, že ma navštívila matka môjho Pána.

44 Len čo som začula tvoj pozdrav, dieťatko vo mne od radosti poskočilo.

45 Si blahoslavená, lebo si uverila Božím sľubom. On ich všetky splní."

Máriin chválospev

46 Nato sa Mária začala modliť: Velebí moja duša Pána

47 a radujem sa v Bohu, vo svojom Spasiteľovi.

48 Mňa, bezvýznamné dievča, si všimol. Ľudia zo všetkých národov mi odteraz budú blahorečiť

49 pre veľké veci, ktoré Boh so mnou vykonal.

50 Je mocný a svätý a ustavične sa zľutováva nad tými, ktorí sa ho boja v ktoromkoľvek čase.

51 Vystiera svoju mocnú ruku, aby maril plány pyšných,

52 aby zosadzoval vládcov z trónu, pozdvihoval utláčaných,

53 sýtil hladných dobrými vecami a bohatých prepúšťal s prázdnymi rukami.

54 Ujíma sa svojho ľudu, Izraela,

55 lebo sľúbil našim otcom, Abrahámovi i jeho potomkom, že k nim bude naveky milosrdný."

56 Mária ostala s Alžbetou tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Narodenie Jána Krstiteľa

57 Keď nastal čas, narodil sa Alžbete syn.

58 Všetci susedia a príbuzní sa radovali, že ju Boh tak obšťastnil.

59 Zišli sa na ôsmy deň, keď podľa zákona chlapcov obrezávali, a chceli mu dať meno po otcovi Zachariáš.

60 Ale Alžbeta povedala: Nie, bude sa volať Ján."

61 Namietali: Vo vašej rodine sa predsa nikto tak nevolal."

62 Tu sa obrátili na otca, aké mu chce dať meno.

63 Vypýtal si tabuľku a na prekvapenie všetkých napísal: Bude sa volať Ján."

64 V tej chvíli sa Zachariášovi opäť otvorili ústa a začal chváliť Boha.

65 Ohromení susedia pochopili, že sa tu deje čosi mimoriadne, a chýr o tom sa rozniesol po judských kopcoch.

66 Každý, kto o tom počul, spytoval sa vo svojom srdci: Čo len vyrastie z toho dieťaťa? Veď je očividné, že ho sprevádza Božia moc."

Zachariáš predpovedá Jánovo poslanie

67 Duch Svätý vnukol Zachariášovi tieto prorocké slová:

68 Chvála Pánu, Bohu Izraela, že prichádza svojmu ľudu na pomoc a vyslobodzuje ho.

69 Posiela nám mocného Záchrancu z rodu kráľa Dávida,

70 ktorého už dávno ohlasoval ústami svojich prorokov.

71 Ten nás vytrhne z rúk nepriateľov i z rúk tých, ktorí nás nenávidia.

72 Dnes sa Boh láskavo priznáva k našim otcom a svojej zmluve s nimi.

73 Veď sa zaviazal Abrahámovi,

74 že raz budeme slúžiť Bohu po celý život, zbavení útlaku a strachu,

75 očistení a poslušní.

76 A ty, syn môj, budeš prorokom Najvyššieho. Pripravíš cestu Božiemu Synovi:

77 Budeš hlásať ľudu, že ich prichádza zachrániť tak, že im odpustí všetky previnenia.

78 V ňom k nám prichádza Boh plný zľutovania a milosrdenstva. Slnko spásy už vychádza,

79 aby zažiarilo všetkým, ktorí žijú v tmách a v tôni smrti, a osvietilo nám cestu k zmiereniu s Bohom!"

80 Chlapec Ján sa vyvíjal dobre telesne aj duchovne. Neskôr odišiel na púšť, kde žil v ústraní až do chvíle, keď vystúpil so svojím posolstvom pred verejnosť.