إشعياء 57 – NAV & AKCB

Ketab El Hayat

إشعياء 57:1-21

1هَلَكَ الصِّدِّيقُ فَلَمْ يَتَأَمَّلْ أَحَدٌ فِي نَفْسِهِ وَيَعْتَبِرْ، وَمَاتَ الأَتْقِيَاءُ وَلَمْ يُدْرِكْ أَحَدٌ أَنَّ الصِّدِّيقَ قَدْ أُخِذَ تَفَادِياً لِلْكَارِثَةِ. 2وَالسَّالِكُونَ بِالاسْتِقَامَةِ يَنْعَمُونَ بِالسَّلامِ، وَفِي مَضَاجِعِهِمْ يَسْتَرِيحُونَ.

3أَمَّا أَنْتُمْ يَا أَبْنَاءَ السَّاحِرَةِ، يَا نَسْلَ الْفَاسِقِ وَالْعَاهِرَةِ، فَادْنُوا مِنْ هُنَا. 4بِمَنْ تَسْخَرُونَ؟ وَعَلَى مَنْ تَفْغَرُونَ أَشْدَاقَكُمْ وَاسِعَةً وَتَدْلَعُونَ أَلْسِنَتَكُمْ؟ أَلَسْتُمْ أَنْتُمْ أَبْنَاءَ الْخُطَاةِ وَالْمُنَافِقِينَ؟ 5أَيُّهَا الْمُتَوَهِّجُونَ شَهْوَةً بَيْنَ أَشْجَارِ الْبَلُّوطِ، وَتَحْتَ كُلِّ شَجَرَةٍ خَضْرَاءَ، يَا مَنْ تَذْبَحُونَ أَوْلادَكُمْ فِي الأَوْدِيَةِ تَحْتَ شُقُوقِ الصُّخُورِ. 6إِنَّ نَصِيبَكُمْ هُوَ أَصْنَامُكُمْ مِنْ حَصَى الْوَادِي الْمَلْسَاءِ. هِيَ قُرْعَتُكُمْ، وَلَهَا سَكَبْتُمْ سَكِيبَ تَقْدِمَاتِكُمْ، وَأَصْعَدْتُمْ قَرَابِينَكُمْ، فَهَلْ أَرْضَى عَنْ هَذِهِ الأُمُورِ؟ 7نَصَبْتُمْ مَضَاجِعَ زِنَاكُمْ عَلَى جَبَلٍ شَامِخٍ مُرْتَفِعٍ، وَإِلَى هُنَاكَ صَعِدْتُمْ لِتُقَرِّبُوا ذَبَائِحَكُمْ، 8وَخَلْفَ الْبَابِ وَقَوَائِمِهِ أَقَمْتُمْ أَصْنَامَكُمْ، وَإِذْ هَجَرْتُمُونِي كَشَفْتُمْ عَنْ مَضَاجِعِكُمْ وَعَلَّوْتُمُوهَا وَوَسَّعْتُمُوهَا، وَأَبْرَمْتُمْ مَعَ أَصْنَامِكُمْ عَهْدَ زِنىً لأَنَّكُمْ أَحْبَبْتُمْ مَضَاجِعَهُمْ، وَتَأَمَّلْتُمْ فِي عُرْيِهِمْ. 9ارْتَحَلْتُمْ إِلَى مُولَكَ مُحَمَّلِينَ بِالدُّهْنِ، وَبِكَثْرَةِ الأَطْيَابِ، وَأَرْسَلْتُمْ سُفَرَاءَكُمْ إِلَى أَرْضٍ بَعِيدَةٍ، وَانْحَدَرْتُمْ حَتَّى إِلَى الْهَاوِيَةِ. 10أَصَابَكُمُ الإِعْيَاءُ مِنْ طُولِ الْمَسِيرِ، وَلَمْ تَقُولُوا: «يَئِسْنَا» بَلْ تَجَدَّدَتْ قُوَاكُمْ وَلَمْ تَخُورُوا. 11مِمَّنْ خِفْتُمْ وَارْتَعَبْتُمْ حَتَّى كَذِبْتُمْ وَلَمْ تَذْكُرُونِي أَوْ تُفَكِّرُوا فِيَّ؟ هَلِ اعْتَصَمْتُ بِالسَّكِينَةِ زَمَناً طَوِيلاً حَتَّى لَمْ تَعُودُوا تَخَافُونَنِي؟ 12سَأَتَحَدَّثُ عَنْ بِرِّكُمْ وَأَعْمَالِكُمْ، وَلَكِنَّهَا لَنْ تُجْدِيَكُمْ نَفْعاً.

13عِنْدَمَا تَسْتَغِيثُونَ، فَلْتُنْقِذْكُمْ مَجْمُوعَاتُ أَصْنَامِكُمْ! إِنَّ الرِّيحَ تَحْمِلُهَا جَمِيعاً، وَنَفْخَةٌ تَطْرَحُهَا بَعِيداً. أَمَّا مَنْ يَلُوذُ بِي فَإِنَّهُ يَرِثُ الأَرْضَ وَيَمْلِكُ جَبَلَ قُدْسِي.

تعزية التائب

14وَيُقَالُ آنَئِذٍ: مَهِّدُوا! مَهِّدُوا السَّبِيلَ، أَزِيلُوا كُلَّ مَعْثَرَةٍ مِنْ طَرِيقِ شَعْبِي. 15لأَنَّهُ هَكَذَا يَقُولُ الْعَلِيُّ السَّامِي، الْمُقِيمُ فِي الأَبَدِ، الَّذِي يُدْعَى اسْمُهُ الْقُدُّوسَ: إِنَّنِي أَسْكُنُ فِي الْعُلَى وَفِي الْمَوْضِعِ الْمُقَدَّسِ، وَأُقِيمُ مَعَ الْمُنْسَحِقِ، وَذَوِي الرُّوحِ الْمُتَوَاضِعَةِ، لأُحْيِيَ أَرْوَاحَ الْمُتَوَاضِعِينَ، وَأُنْعِشَ قُلُوبَ الْمُنْسَحِقِينَ. 16لأَنَّنِي لَا أُخَاصِمُ إِلَى الأَبَدِ، وَلا أَظَلُّ عَلَى الدَّوَامِ غَاضِباً، لِئَلَّا تَبِيدَ أَمَامِي رُوحُ الإِنْسَانِ الَّتِي خَلَقْتُهَا. 17قَدْ غَضِبْتُ عَلَى إِسْرَائِيلَ مِنْ جَرَّاءِ جَشَعِهِ، وَعَاقَبْتُهُ وَحَجَبْتُ عَنْهُ وَجْهِي سَخَطاً، وَلَكِنَّهُ أَوْغَلَ فِي عِصْيَانِهِ وَرَاءَ غِوَايَةِ قَلْبِهِ. 18لَقَدْ رَأَيْتُ طُرُقَهُ الْمَكْتُوبَةَ، إِنَّمَا سَأُقَوِّمُهُ وَأَقُودُهُ وَأَرُدُّ لَهُ وَلِنَائِحِيهِ الطُّمَأْنِينَةَ 19وَأَسْتَبْدِلُ نُوَاحَهُ بِالْحَمْدِ، يَقُولُ الرَّبُّ؛ فَيَكُونُ سَلامٌ لِلْقَرِيبِ وَالْبَعِيدِ لأَنَّنِي سَأَشْفِيهِ. 20أَمَّا الأَشْرَارُ فَهُمْ كَالْبَحْرِ الْهَائِجِ الَّذِي لَا يَهْدَأُ، تَقْذِفُ مِيَاهُهُ الْقَذَرَ وَالطِّينَ 21إِذْ لَيْسَ سَلامٌ لِلأَشْرَارِ، قَالَ إِلَهِي.

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yesaia 57:1-21

1Atreneefo wu,

na obiara nnwen ho wɔ ne koma mu;

wɔfa nyamesurofo kɔ,

na obiara nte ase

sɛ wɔfa atreneefo kɔ

sɛnea wobeyi wɔn afi bɔne mu.

2Wɔn a wɔnantew tee no

wɔhyɛn asomdwoe mu;

wonya ahomegye bere a wɔadeda sɛ awufo.

3“Nanso mo, mommra ha, mo ɔbayifo mma,

mo nguaman ne mmea nguamanfo mma!

4Hena na moreserew no?

Hena na moredi ne ho fɛw

na morebɔ no adapaa yi?

Monnyɛ atuatewfo fekuw

ne atorofo asefo ana?

5Mode ɔpɛ mmoroso bɔ afɔre wɔ adum mu

ne dua biara a adennan ase;

mode mo mma bɔ afɔre wɔ aku a mu dɔ mu

ne abotan mpaapae ase.

6Anyame a wɔyɛ abo trontrom, a ɛwɔ aku a mu dɔ mu no,

wɔyɛ mo kyɛfa. Wɔn na mopɛ.

Yiw, moahwie nsa afɔrebɔde agu wɔn so

na mode aduan afɔrebɔde ama wɔn.

Eyinom nyinaa akyi, mingow me nsam ana?

7Moasiesie mo nnabea wɔ koko a ɛkorɔn so;

ɛhɔ na mokɔ kɔbɔ afɔre.

8Mo apon ne apongua akyi

na mo de mo abosonsom nsɛsode asisi.

Mufii mʼakyi koyii mo mpa so ntama,

mokɔdaa so na motrɛw mu;

mo ne wɔn a modɔ wɔn mpa yɛɛ apam,

na mohwɛɛ wɔn adagyaw mu.

9Mode ngo kɔɔ Molek nkyɛn

na momaa mo nnuhuam dɔɔso.

Mosomaa mo ananmusifo kɔɔ akyirikyiri;

mosian kɔɔ ɔda mu ankasa!

10Mo nneyɛe maa mo ɔbrɛ,

nanso moanka da se, ‘Yenni anidaso.’

Mopɛɛ ahoɔden foforo

enti moantɔ piti.

11“Hena na wama mo koma atu na wabɔ mo hu sɛɛ

a enti moanni me nokware,

na moankae me

anaa moannwene eyi ho wɔ mo koma mu yi?

So ɛnyɛ komm a mayɛ akyɛ no nti

na munsuro me no ana?

12Mɛda mo trenee ne mo nnwuma adi,

na so remma mo mfaso.

13Sɛ moteɛ mu pɛ mmoa a,

momma mo ahoni a moaboa ano no nnye mo!

Mframa bɛbɔ wɔn nyinaa akɔ,

home kɛkɛ bɛfa wɔn.

Nanso onipa a ɔde me yɛ ne guankɔbea no

bedi asase no so

na wafa me bepɔw kronkron no.”

Koma A Abubu No Awerɛkyekye

14Na wɔbɛka se:

“Monyɛ, monyɛ, munsiesie ɔkwan no!

Munyiyi akwanside mfi me nkurɔfo akwan mu.”

15Na oyi ne nea ɔkorɔn no,

nea ɔte ase daa a ne din yɛ kronkron no se:

“Mete beae a ɛkorɔn na ɛyɛ kronkron,

mene nea ɔwɔ ahonu na ɔyɛ honhom mu hiani nso te,

sɛ mɛkanyan honhom mu hiani no honhom,

na makanyan ne koma a abubu no.

16Meremmɔ sobo afebɔɔ,

na me bo remfuw daa,

sɛ anyɛ saa a onipa honhom bɛtɔ beraw wɔ mʼanim,

onipa ahome a me na mabɔ no.

17Ne nnebɔne adifudepɛ maa me bo fuwii;

metwee nʼaso, na mede abufuw yii mʼani,

nso ɔkɔɔ so yɛɛ nea ne koma pɛ.

18Mahu ne nneyɛe, nanso mɛsa no yare.

Mɛkyerɛ no kwan na makyekye ne werɛ,

19na mama ayeyi aba wɔn a wɔredi awerɛhow wɔ Israel no ano.

Asomdwoe, asomdwoe mmra wɔn a wɔwɔ akyirikyiri ne wɔn a wɔbɛn so,”

sɛɛ na Awurade se. “Na mɛsa wɔn yare.”

20Na amumɔyɛfo te sɛ po a ɛrehuru,

entumi nyɛ komm,

nʼasorɔkye yiyi dontori ne fi.

21“Amumɔyɛfo nni asomdwoe.” Sɛɛ na me Nyankopɔn se.