إشعياء 44 – NAV & AKCB

Ketab El Hayat

إشعياء 44:1-28

إسرائيل، الأمة المختارة

1أَمَّا الآنَ فَاسْمَعْ يَا يَعْقُوبُ عَبْدِي، وَيَا إِسْرَائِيلُ الَّذِي اصْطَفَيْتُهُ. 2أَنَا خَالِقُكُمْ مِنَ الرَّحِمِ وَمُعِينُكُمْ، لَا تَخَفْ يَا عَبْدِي يَعْقُوبُ وَلا تَجْزَعِي يَا أُورُشَلِيمُ الَّتِي اخْتَرْتُهَا. 3لأَنِّي سَأَسْكُبُ مَاءً عَلَى الأَرْضِ الْظَّمْأَى، وَأُجْرِي السُّيُولَ عَلَى التُّرْبَةِ الْيَابِسَةِ، وَأَفِيضُ بِرُوحِي عَلَى ذُرِّيَّتِكَ، وَبَرَكَاتِي عَلَى نَسْلِكَ. 4فَيَنْبُتُونَ بَيْنَ الْعُشْبِ مُزْهِرِينَ كَالْصَّفْصَافِ عِنْدَ مَجَارِي الْمِيَاهِ. 5وَيَقُولُونَ بِمِلْءِ أَفْوَاهِهِمْ: «أَنَا عَبْدُ الرَّبِّ. أَنَا ابْنُ يَعْقُوبَ». وَيَكْتُبُ عَلَى يَدِهِ اسْمَ اللهِ، وَبِاسْمِ إِسْرَائِيلَ يُلَقَّبُ.

الله وليس الأصنام

6هَذَا مَا يَقُولُهُ الرَّبُّ الْقَدِيرُ مَلِكُ إِسْرَائِيلَ وَفَادِيهِ: «أَنَا هُوَ الأَوَّلُ وَالآخِرُ، وَلا إِلَهَ غَيْرِي. 7مَنْ مِثْلِي فَلْيُخْبِرْ بِذَلِكِ، وَيُعْلِنْهُ وَيَعْرِضْ أَمَامِي أَحْدَاثَ الأَيَّامِ الْغَابِرَةِ مُنْذُ أَنْ أَنْشَأْتُ شَعْبِي الْقَدِيمَ، وَمَا سَيَجِيءُ بِهِ الْغَدُ، وَلْيَكْشِفْ عَنْ حَوَادِثِ الزَّمَنِ الْمُقْبِلِ. 8لَا تَجْزَعُوا وَلا تَفْزَعُوا، أَلَمْ أُخْبِرْكُمْ بِهَذَا وَأُنْبِئْكُمْ بِهِ مُنْذُ زَمَنٍ بَعِيدٍ؟ أَنْتُمْ شُهُودِي. هَلْ هُنَاكَ إِلْهٌ غَيْرِي؟ هَلْ هُنَاكَ صَخْرَةٌ أُخْرَى لَا عِلْمَ لِي بِوُجُودِهَا؟» 9كُلُّ صَانِعِي التَّمَاثِيلِ لَا جَدْوَى مِنْهُمْ، وَمُشْتَهَيَاتُهُمْ لَا طَائِلَ مِنْهَا. وَهُمْ شُهُودٌ عَلَيْهَا أَنَّهَا لَا تُبْصِرُ وَلا تَعْلَمُ لِكَيْ يَخْزَوْا. 10مَنْ يُصَوِّرُ صَنَماً أَوْ يَسْبِكُ تِمْثَالاً لَا تُرْتَجَى مِنْهُ فَائِدَةٌ؟ 11هَذَا وَأَمْثَالُهُ يَلْحَقُ بِهِمِ الْعَارُ لأَنَّ الصُّنَّاعَ لَيْسُوا سِوَى بَشَرٍ. فَلْيَجْتَمِعُوا إِذاً وَيَمْثُلُوا أَمَامِي، فَيَنْتَابَهُمْ رُعْبٌ وَيَخْزَوْا مَعاً.

12يَصْنَعُ الْحَدَّادُ فَأْساً بَعْدَ أَنْ يُقَلِّبَهَا فِي جَمَرَاتِ الْكُورِ وَيَطْرُقَهَا، وَيُشَكِّلَهَا بِذِرَاعِهِ الْقَوِيَّةِ. لَا يَعْبَأُ بِالْجُوعِ وَلا بِنُضُوبِ قُوَّتِهِ، وَلا بِالْعَطَشِ وَالإِعْيَاءِ. 13ثُمَّ يَأْتِي نَجَّارٌ فَيَتَنَاوَلُ قِطْعَةَ خَشَبٍ وَيَمُدُّ عَلَيْهَا الْخَيْطَ وَيُعَلِّمُهَا وَيُنَعِّمُهَا وَيَحْفُرُ عَلَيْهَا بِالبِرْكَارِ صُورَةَ إِنْسَانٍ سَاحِرِ الْجَمَالِ لِيَنْصُبَهُ صَنَماً فِي مَنْزِلٍ. 14يَقْطَعُ شَجَرَةَ أَرْزٍ أَوْ يَخْتَارُ سِنْدِيَاناً أَوْ بَلُّوطاً. يَتْرُكُهَا تَنْمُو بَيْنَ أَشْجَارِ الْغَابَةِ. أَوْ يَزْرَعُ شَجَرَةَ صَنُوبَرٍ فَيُنْمِيهَا الْمَطَرُ. 15ثُمَّ تُصْبِحُ وَقُوداً لِنِيرَانِ النَّاسِ: يَأْخُذُ بَعْضاً مِنْهَا لِيُدْفِئَ نَفْسَهُ، أَوْ يُوْقِدَهُ لِيَخْبِزَ خُبْزَهُ، أَوْ يَنْحَتَ مِنْهُ إِلَهاً يَعْبُدُهُ، يَصْنَعُ مِنْهُ تِمْثَالاً يَخُرُّ أَمَامَهُ سَاجِداً. 16يُوْقِدُ نِصْفَهُ فِي النَّارِ وَعَلَى نِصْفِهِ الآخَرِ يَأْكُلُ لَحْماً، يَشْوِي شِوَاءً وَيَشْبَعُ، وَيُدْفِئُ نَفْسَهُ قَائِلاً: آهِ، أَنَا مُسْتَدْفِئٌ، وَأَرَى نَاراً. 17وَيَصْنَعُ مَا تَبَقَّى مِنْهُ إِلَهاً، صَنَماً يَخُرُّ أَمَامَهُ سَاجِداً مُبْتَهِلاً إِلَيْهِ قَائِلاً: أَنْقِذْنِي. أَنْتَ إِلَهِي.

18إِنَّهُمْ لَا يَفْقَهُونَ وَلا يُدْرِكُونَ، إِذْ غُشِيَ عَلَى عُيُونِهِمْ فَلا يُبْصِرُونَ، وَأُغْلِقَ عَلَى قُلُوبِهِمْ فَلا يَفْهَمُونَ. 19لَيْسَ مِنْ مُتَأَمِّلٍ أَوْ ذِي مَعْرِفَةٍ أَوْ إِدْرَاكٍ يَقُولُ: قَدْ أَحْرَقْتُ نِصْفَ الشَّجْرَةِ بِالنَّارِ وَخَبَزْتُ خُبْزِي عَلَى جَمْرَاتِهَا، شَوَيْتُ لَحْماً عَلَيْهَا وَأَكَلْتُهُ. أَفَأَصْنَعُ مِنْ بَقِيَّتِهَا رِجْساً وَأَسْجُدُ أَمَامَ قِطْعَةِ خَشَبٍ؟ 20لَكَأَنَّهُ يَأْكُلُ الرَّمَادَ! يَجْرِي وَرَاءَ سَرَابٍ وَيعْجَزُ عَنْ إِنْقَاذِ نَفْسِهِ أَوْ الاعْتِرَافِ أَنَّ الصَّنَمَ الَّذِي يُمْسِكُهُ بِيَدِهِ هُوَ مَحْضُ ضَلالٍ!

21اذْكُرْ هَذِهِ الأُمُورَ يَا يَعْقُوبُ، لأَنَّكَ أَنْتَ عَبْدِي يَا إِسْرَائِيلُ، قَدْ جَبَلْتُكَ فَأَنْتَ عَبْدِي، وَأَنَا لَا أَنْسَاكَ يَا إِسْرَائِيلُ. 22قَدْ مَحَوْتُ كَغَيْمَةٍ عَابِرَةٍ ذُنُوبَكَ، وَكَسَحَابَةٍ خَطَايَاكَ. ارْجِعْ تَائِباً إِلَيَّ لأَنِّي قَدْ فَدَيْتُكَ. 23تَرَنَّمِي أَيَّتُهَا السَّمَاوَاتُ لأَنَّ الرَّبَّ قَدْ أَنْجَزَ فِعْلَهُ. اهْتِفِي يَا أَعْمَاقَ الأَرْضِ، وَتَفَجَّرِي غِنَاءً يَا جِبَالُ وَيَا غَابَاتُ وَكُلُّ مَا فِيهَا مِنْ شَجَرٍ، لأَنَّ الرَّبَّ قَدِ افْتَدَى يَعْقُوبَ وَتَمَجَّدَ فِي إِسْرَائِيلَ.

سكنى أورشليم

24هَذَا مَا يَقُولُهُ الرَّبُّ فَادِيكَ وَجَابِلُكَ مِنَ الرَّحْمِ: «أَنَا هُوَ الرَّبُّ صَانِعُ كُلِّ الأَشْيَاءِ، الَّذِي نَشَرَ السَّمَاوَاتِ وَحْدَهُ، وَبَسَطَ الأَرْضَ بِنَفْسِهِ. مَنْ كَانَ مَعِي حِينَذَاكَ؟ 25يَكْشِفُ نِفَاقَ الْمُخَادِعِينَ، وَيَفْضَحُ حُمْقَ الْعَرَّافِينَ، وَيُبْطِلُ مَشُورَةَ الْحُكَمَاءِ تَسْفِيهاً لِعِلْمِهِمْ. 26أَنَا هُوَ مُتَمِّمُ كَلامِ عَبْدِهِ، وَمُحَقِّقُ مَشُورَةِ رُسُلِهِ، الْقَائِلُ عَنْ أُورُشَلِيمَ: لابُدَّ أَنْ تَعُودَ عَامِرَةً وَعَنْ مُدُنِ يَهُوذَا: لابُدَّ أَنْ تُبْنَى، وَأَنَا أُعِيدُ تَشْيِيدَ خِرَبِهَا. 27الْقَائِلُ لِلُّجَّةِ: جِفِّي وَأَنَا أُنَشِّفُ أَنْهَارَكِ. 28الْقَائِلُ عَنْ كُورُشَ: هُوَ رَاعِيَّ الَّذِي يُلَبِّي كُلَّ رَغْبَاتِي وَالْقَائِلُ عَنْ أُورُشَلِيمَ: لابُدَّ أَنْ تُبْنَى وَعَنِ الْهَيْكَلِ: لابُدَّ أَنْ يُؤَسَّسَ».

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yesaia 44:1-28

Israel, Nea Wɔapaw No

1“Na afei tie, Yakob me somfo,

Israel, nea mapaw no.

2Sɛɛ na Awurade se,

nea ɔnwen wo, na ɔyɛɛ wo wɔ awotwaa mu,

ɔno na ɔbɛboa wo:

Nsuro Yakob, me somfo,

Yeshurun, a mapaw no.

3Na mehwie nsu agu asase a awo no so,

ne nsuten wɔ asase kesee so;

mehwie me Honhom agu wo mma so,

ne me nhyira agu wʼasefo so.

4Wobefifi sɛnea sare fifi wɔ mmoa adidibea,

te sɛ mpampuro a ɛwɔ asuten ho.

5Obi bɛka se, ‘Meyɛ Awurade de’;

ɔfoforo bɛfrɛ ne ho se Yakob;

afoforo bɛkɔ so akyerɛw wɔn nsa ho se, ‘Awurade de,’

na wɔafa din Israel.

Ɛyɛ Awurade, Ɛnyɛ Ahoni

6“Sɛɛ na Awurade

Israelhene ne Ogyefo, Asafo Awurade se:

Mene odikanfo ne okyikafo;

Onyankopɔn biara nni hɔ sɛ me.

7Hena na ɔne me sɛ? Ma ɔmpae mu nka.

Ma ɔnka na ɔnkyerɛ wɔ mʼanim

nea asisi fi bere a migyee me tete nkurɔfo sii hɔ,

ne nea ɛrebɛba.

Yiw, ma ɔnhyɛ nea ɛreba ho nkɔm.

8Mommma mo ho mpopo, munnsuro.

Mampae mu anka eyi, manhyɛ ho amfi teteete ana?

Mone me nnansefo. Onyankopɔn foforo bi ka me ho ana?

Dabi, Ɔbotan foforo bi nni hɔ; minnim baako mpo.”

9Wɔn a wɔyɛ ahoni nyinaa nka hwee,

na nneɛma a ɛsom wɔn bo no so nni mfaso.

Wɔn a anka wɔkasa ma wɔn no ani afura;

wonnim wɔn ankasa animguase ho hwee.

10Hena na ɔbɔ onyame na ogu ohoni,

a ne so mma no mfaso biara?

11Ɔno ne wɔn a wɔte sɛ no nyinaa anim begu ase;

adwumfo nyɛ hwee sɛ nnipa.

Momma wɔn nyinaa mmɔ mu nsɔre nnyina,

ehu ne animguase na ɛbɛka wɔn.

12Ɔtomfo fa nʼatonnade

ɔde hyehyɛ nnyansramma mu;

ɔde asae bobɔ so yɛ no ohoni,

ɔde nʼabasa mu ahoɔden mmoroso na ɛyɛ;

ɔkɔm de no na ɔyɛ mmrɛw;

ɔnnom nsu nti ɔtɔ beraw.

13Duadwumfo de hama susuw

na ɔde kyerɛwdua sensan;

na ɔde pɛe yiyi ho

afei ɔde kɔmpaase hyɛ no agyirae.

Osen na ɛyɛ sɛ onipa sɛso,

ɛyɛ sɛ onipa wɔ nʼanuonyam nyinaa mu,

sɛ wɔde besi abosonnan mu.

14Otwitwaa sida,

anaasɛ ebia ɔfaa kwabɔhɔre anaa odum.

Ɔma enyinii wɔ kwae mu,

anaa oduaa ɔpepaw, na osu ma enyinii.

15Ɛyɛ nea onipa de sɔ ogya;

ɔde bi ka ne ho hyew,

ɔde bi sɔ ogya to brodo.

Nanso ɔde bi sen onyame na ɔsɔre no;

ɔyɛ ohoni na ɔkotow no.

16Ɔde dua no mu fa sɔ ogya;

so na ɔnoa nʼaduan,

ɔtoto ne nam wɔ so na wawe amee.

Afei ɔka ne ho hyew na ɔka se,

Aa! mahu ogya; me ho ayɛ me hyew.

17Nkae no ɔde yɛ onyame, ne ohoni;

ɔkotow no na ɔsɔre no.

Ɔbɔ no mpae se,

“Gye me; wo ne me nyame.”

18Wonnim hwee, na wɔnte hwee ase;

wɔatare wɔn ani so nti wonhu ade,

wɔato wɔn adwene mu nti wɔnte hwee ase.

19Obiara nna nnwen ho,

obiara nni nimdeɛ anaa nhumu a ɔde bɛka se,

“Mede fa sɔɔ ogya;

na mpo metoo brodo wɔ ne nnyansramma so;

metotoo nam wɔ so wee.

Ɛsɛ sɛ mede nkae no yɛ akyiwade ana?

Ɛsɛ sɛ mekotow gyentia ana?”

20Saa onipa no di nsõ, nnaadaa koma ma no to kwan;

ɔrentumi nnye ne ho, anaa nka se,

“Nea mikura wɔ me nsa nifa yi nyɛ atoro ana?”

21“Kae saa nneɛma yi, Yakob,

efisɛ, woyɛ me somfo, Israel.

Me na meyɛɛ wo, woyɛ me somfo;

Ao Israel, me werɛ remfi wo.

22Mapra wo mfomso agu te sɛ omununkum

ne wo bɔne te sɛ anɔpa bosu.

San bra me nkyɛn,

efisɛ magye wo.”

23Momfa ahosɛpɛw nto dwom, ɔsorosoro,

na Awurade na wayɛ eyi.

Mommɔ ose, asase ase.

Momma nnwonto so, mo mmepɔw,

mo kwae ne emu nnua nyinaa,

na Awurade agye Yakob,

wada nʼanuonyam adi wɔ Israel.

Wɔbɛtena Yerusalem

24“Sɛɛ na Awurade se,

wo Gyefo a ɔnwen wo wɔ awotwaa mu no:

“Mene Awurade,

nea wayɛ nneɛma nyinaa,

nea ɔno nko ara trɛw ɔsoro mu

nea ɔno nko ara twee asase mu,

25nea ɔsɛe atoro adiyifo nsɛnkyerɛnne

na ɔma nkɔmhyɛfo yɛ nkwaseafo,

nea otutu anyansafo adenim gu

na ɔdan no nkwaseasɛm,

26nea ɔma nʼasomfo nsɛm ba mu

nea ɔhyɛ nʼasomafo nkɔmhyɛ mu ma,

“nea ɔka fa Yerusalem ho se, ‘Wɔbɛtena mu,’

ne Yuda nkurow ho se, ‘Wɔbɛkyekye,’

ne mmubui ho se, ‘Mɛyɛ no foforo,’

27nea ɔka kyerɛ asubun se, ‘Yow,

na mɛma wo nsuwa ayoyow,’

28nea ɔka wɔ Kores ho se, ‘Ɔyɛ me guanhwɛfo

na obewie nea mepɛ nyinaa yɛ;

ɔbɛka afa Yerusalem ho se, “Ma wɔnkyekyere bio,”

na waka afa asɔredan no ho se, “Ma wɔnto ne fapem.” ’ ”