إشعياء 22 – NAV & AKCB

Ketab El Hayat

إشعياء 22:1-25

نبوءة عن أورشليم

1نُبُوءَةٌ بِشَأْنِ أُورُشَلِيمَ: مَاذَا حَدَثَ حَتَّى إِنَّكُمْ جَمِيعاً صَعِدْتُمْ إِلَى سُطُوحِ الْمَنَازِلِ؟ 2أَيَّتُهَا الْمَدِينَةُ الْمُمْتَلِئَةُ جَلَبَةً، الْعَجَّاجَةُ الْمَرِحَةُ، إِنَّ قَتْلاكِ لَيْسُوا قَتْلَى سَيْفٍ أَوْ صَرْعَى حَرْبٍ. 3قَدْ فَرَّ رُؤَسَاؤُكِ جَمِيعاً. أُسِرُوا مِنْ غَيْرِ مُقَاوَمَةٍ. وَسُبِيَ كُلُّ مَنْ عُثِرَ عَلَيْهِ، مَعَ أَنَّهُمْ هَرَبُوا بَعِيداً. 4لِذَلِكَ أَقُولُ: «ابْتَعِدُوا عَنِّي لأَبْكِيَ بِمَرَارَةٍ، لَا تَتَكَبَّدُوا جَهْداً فِي تَعْزِيَتِي مِنْ أَجْلِ دَمَارِ ابْنَةِ شَعْبِي». 5لأَنَّ لِلسَّيِّدِ الرَّبِّ الْقَدِيرِ فِي أُورُشَلِيمَ يَوْماً يَبُثُّ فِيهِ الرُّعْبَ، وَالذِّلَّةَ، وَالْفَوْضَى. فِيهِ يَنْقُبُ أَهْلُهَا الأَسْوَارَ وَيَسْتَجِيروُنَ بِالْجِبَالِ. 6إِذْ أَنَّ عِيلامَ قَدْ حَمَلَتِ السِّهَامَ وَاجْتَمَعَتْ بِمَرْكَبَاتٍ وَفُرْسَانٍ، وَقِيرَ جَرَّدَتِ الدُّرُوعَ، 7فَاكْتَظَّتْ خَيْرُ أَوْدِيَتِكِ بِالْمَرْكَبَاتِ، وَاصْطَفَّ الْفُرْسَانُ عِنْدَ الْبَوَّابَاتِ، 8لأَنَّ الرَّبَّ هَتَكَ سِتْرَ يَهُوذَا. فِي ذَلِكَ الْيَوْمِ تَبْحَثُونَ عَنْ سِلاحِ بَيْتِ الْغَابَةِ، 9وَتَجِدُونَ أَنَّ صُدُوعَ مَدِينَةِ دَاوُدَ قَدْ كَثُرَتْ، وَتَجْمَعُونَ الْمِيَاهَ مِنَ الْبُحَيْرَةِ السُّفْلَى، 10ثُمَّ تَعُدُّونَ بُيُوتَ أُورُشَلِيمَ وَتَهْدِمُونَ بَعْضاً مِنْهَا لِتُحَصِّنُوا السُّورَ. 11وَتَبْنُونَ خَزَّاناً بَيْنَ السُّورَيْنِ لِتَخْزِينِ مَاءِ الْبِرْكَةِ الْقَدِيمَةِ مِنْ غَيْرِ أَنْ تَأَبَهُوا لِبَانِيهَا، أَوْ تَكْتَرِثُوا لِمَنْ صَمَّمَهَا مُنْذُ زَمَنٍ بَعِيدٍ. 12فِي ذَلِكَ الْيَوْمِ يَدْعُوكُمُ السَّيِّدُ الرَّبُّ الْقَدِيرُ لِلْبُكَاءِ وَالنَّوْحِ وَحَلْقِ الشَّعْرِ وَالتَّنَطُّقِ بِالْمُسُوحِ. 13وَلَكِنَّكُمُ انْهَمَكْتُمْ بِالْفَرَحِ وَالسُّرُورِ وَذَبْحِ الثِّيَرانِ وَتَضْحِيَةِ الْغَنَمِ وَأَكْلِ اللَّحْمِ وَشُرْبِ الْخَمْرِ قَائِلِينَ: «لِنَأْكُلْ وَنَشْرَبْ لأَنَّنَا غَداً نَمُوتُ». 14فَقَالَ لِي الْقَدِيرُ: «لَنْ تُغْفَرَ لَكُمْ آثَامُكُمْ حَتَّى تَمُوتُوا».

15هَكَذَا قَالَ الرَّبُّ الْقَدِيرُ: «تَوَجَّهْ إِلَى شَبْنَا رَئِيسِ دِيوَانِ الْقَصْرِ وَقُلْ لَهُ: 16مَالَكَ هُنَا، وَمَنْ لَكَ حَتَّى نَقَرْتَ لِنَفْسِكَ ضَرِيحاً، أَيُّهَا النَّاقِرُ لَهُ قَبْراً فِي الأَعَالِي، وَالنَّاحِتُ لِنَفْسِهِ مَسْكَناً فِي الصَّخْرِ؟ 17هَا الرَّبُّ مُزْمِعٌ أَنْ يَطْرَحَكَ بِعُنْفٍ أَيُّهَا الْجَبَّارُ وَيُمْسِكَكَ بِقُوَّةٍ، 18وَيُلَوِّحَ بِكَ تَلْوِيحاً، وَيَقْذِفَكَ كَكُرَةٍ فِي أَرْضٍ وَاسِعَةٍ، فَتَمُوتُ هُنَاكَ، وَهُنَاكَ أَيْضاً تُطْرَحُ مَرْكَبَاتُ مَجْدِكَ يَا عَارَ بَيْتِ سَيِّدِكَ. 19وَأَطْرُدُكَ مِنْ مَنْصِبِكَ فَتُعْزَلُ مِنْ مَقَامِكَ.

20فِي ذَلِكَ الْيَوْمِ أَدْعُو عَبْدِي أَلْيَاقِيمَ بنَ حِلْقِيَّا، 21وَأَخْلَعُ عَلَيْهِ حُلَّتَكَ، وَأَشُدُّهُ بِمِنْطَقَتِكَ، وَأَعْهَدُ بِسُلْطَانِكَ إِلَى يَدِهِ، فَيُصْبِحُ أَباً لِكُلِّ سُكَّانِ أُورُشَلِيمَ وَلِبَيْتِ يَهُوذَا، 22وَأُعْطِيهِ السُّلْطَةَ عَلَى جَمِيعِ شَعْبِي، فَمَا يَأْمُرْ بِهِ يُطَعْ. 23وَأُرَسِّخُهُ كَوَتَدٍ فِي مَوْضِعٍ أَمِينٍ، فَيُصْبِحُ عَرْشَ مَجْدٍ لِبَيْتِ أَبِيهِ. 24وَيَضَعُونَ عَلَيْهِ كُلَّ مَجْدِ بَيْتِ أَبِيهِ بِفُرُوعِهِ وَأُصُولِهِ، كُلَّ آنِيَةٍ صَغِيرَةٍ مِنْ آنِيَةِ الطُّسُوسِ إِلَى آنِيَةِ القَنَانِيِّ. 25وَلَكَنَّ الرَّبَّ الْقَدِيرَ يَقُولُ، فِي ذَلِكَ الْيَومِ يُقْتَلَعُ الْوَتَدُ الْمُتَرَسِّخُ بِإِحْكَامٍ مِنْ مَوْضِعِهِ الأَمِينِ وَيُسْتأْصَلُ وَيُطْرَحُ عَلَى الأرْضِ وَيَبِيدُ مَعَهُ كُلُّ الَّذِينَ اتَّكَلُوا عَلَيْهِ».

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yesaia 22:1-25

Nkɔmhyɛ A Ɛfa Yerusalem Ho

1Nkɔmhyɛ a etia Anisoadehu Bon no:

Dɛn na ɛhaw mo mprempren,

a mo nyinaa aforo kɔ adan atifi yi,

2kurow a basabasayɛ ahyɛ no ma,

huuyɛ ne ahosɛpɛw kuropɔn?

Ɛnyɛ afoa ano na wʼatɔfo hweree wɔn nkwa,

na wɔanwuwu wɔ ɔko ano nso.

3Mo akannifo nyinaa abɔ mu aguan;

wɔamfa tadua ankyekye wɔn.

Mo a wɔkyeree mo nyinaa wɔfaa mo nneduafo

mo a muguan wɔ bere a na atamfo no wɔ akyirikyiri.

4Enti mekae se, “Mumfi me so

na mintwa adwo.

Monnkyekye me werɛ

wɔ me nkurɔfo sɛe ho.”

5Awurade, Asafo Awurade wɔ da bi

ma huuyɛ, ntiatiaso ne ehu

wɔ Anisoadehu Bon no mu,

da a wɔde bubu afasu

na wɔde su kyerɛ mmepɔw.

6Elam fa bɛmma no

ka ne nteaseɛnamkafo ne apɔnkɔ ho;

Kir ama kyɛm no so.

7Nteaseɛnam ayɛ mo bon fɛfɛ no ma,

na wɔde apɔnkɔsotefo agyinagyina kuropɔn apon no ano.

8Wɔayi Yuda ho bammɔ no.

Na da no wode wʼani too

akode a ɛwɔ Kwae mu Ahemfi no so;

9wuhuu sɛ Dawid Kuropɔn no,

akwan bebree deda ne bammɔ mu

woboaa nsu ano

wɔ Ase Abura mu.

10Wokan adan a ɛwɔ Yerusalem no

na wudwiriw afi de boaa ɔfasu no ahoɔden.

11Woyɛɛ nsukorae wɔ afasu abien no ntam

maa nsu a ɛwɔ Abura Dedaw mu no,

nanso woanhwehwɛ Onipa ko a ɔyɛe,

na woammu Onipa a ɔhyehyɛe dedaada no.

12Awurade, Asafo Awurade,

frɛɛ wo saa da no

sɛ su na twa adwo,

sɛ yi wo tinwi na fura atweaatam.

13Nanso hwɛ, anigye ne ahosɛpɛw wɔ hɔ;

wokunkum anantwi ne nguan;

wɔwe nam na wɔbow nsa!

Wɔka se, “Momma yennidi na yɛnnom,

efisɛ, ɔkyena yebewu!”

14Awurade, Asafo Awurade ayi me asotiw se, “Wɔremfa saa bɔne yi nkyɛ wo da kosi wo wuda,” sɛnea Awurade, Asafo Awurade se ni.

15Sɛɛ na Awurade, Asafo Awurade se,

“Kɔ, kɔka kyerɛ saa ɔsomfo yi,

Sebna a, ɔhwɛ ahemfi no so se,

16Dɛn na woreyɛ wɔ ha na hena na ɔmaa wo kwan

sɛ bɔ wo da wɔ ha,

worebɔ wo da wɔ baabi a ɛkorɔn

na woretwa wo homebea wɔ ɔbotan mu?

17“Hwɛ yiye, na Awurade rebeso wo mu den

atow wo akyene, wo ɔhoɔdenfo.

18Ɔbɛbobɔw wo, ama woayɛ kurukuruwa,

na watow wo akyene ɔman kɛse bi so

hɔ na wubewu

na wo teaseɛnam fɛfɛ no aka hɔ,

wo a woyɛ ahohora ma wo wura fi!

19Megye wʼadwuma afi wo nsa mu

na wɔayi wo afi wo dibea so.

20“Saa da no, mɛfrɛ me somfo Eliakim a ɔyɛ Hilkia babarima. 21Mede wʼatade yuu bɛhyɛ no na mede wʼabɔso abebare nʼasen mu na mede wo tumi ahyɛ ne nsa. Ɔbɛyɛ agya ama wɔn a wɔtete Yerusalem ne Yuda fi. 22Mede Dawid fi safe bɛma no; nea obebue no obiara rentumi nto mu; na nea ɔbɛto mu nso a obiara rentumi mmue. 23Mɛbɔ ne so sɛ pɛe ama watim, ɔbɛyɛ anuonyam agua ama nʼagya fi. 24Nʼabusua anuonyam nyinaa begyina ne so: nʼasefo ne ne nenanom, ne nkuku ne nkaka, fi nsanka, mprɛte so kosi nhina nyinaa so.

25“Saa da no,” sɛnea Asafo Awurade se ni, “pɛe a wɔabɔ so ama atim no, betu ahwe fam na nʼadesoa no nso asɛe, Awurade, akasa!”