ኤርምያስ 51 – NASV & ASCB

New Amharic Standard Version

ኤርምያስ 51:1-64

1እግዚአብሔር እንዲህ ይላል፤

“እነሆ፤ በባቢሎንና51፥1 ሌብ ካማይ የከላውዴዎን ማለትም የባቢሎን ስም ነው። በምድሯ ላይ፣

የሚያጠፋ ነፋስ አስነሣለሁ።

2እንዲያበጥሯትና እንዲያወድሟት፣

ባዕዳንን በባቢሎን ላይ እልካለሁ፤

በመከራዋም ቀን፣

ከብበው ያስጨንቋታል።

3ቀስተኛው ቀስቱን እስኪገትር፣

የጦር ልብሱንም እስኪለብስ ፋታ አትስጡት፤

ለወጣቶቿ አትዘኑ፤

ሰራዊቷንም ፈጽማችሁ አጥፉ።51፥3 አጥፉ ለሚለው የዕብራይስጡ ቃል የሚያመለክተው ነገሮችን ወይም ሰዎችን ዳግም ላይመለሱ ለእግዚአብሔር ሙሉ በሙሉ መስጠት ነው።

4በባቢሎን51፥4 ወይም ከላውዴዎን ምድር ታርደው፣

በአደባባዮቿም እስከ ሞት ቈስለው ይወድቃሉ።

5ምድራቸው51፥5 ወይም የባቢሎናውያን ምድር በእስራኤል ቅዱስ ፊት፣

በበደል የተሞላች ብትሆንም፣

እስራኤልንና ይሁዳን አምላካቸው

የሰራዊት ጌታ እግዚአብሔር አልጣላቸውም።

6“ከባቢሎን ሸሽታችሁ ውጡ!

ፈጥናችሁም ሕይወታችሁን አትርፉ!

በኀጢአቷ ምክንያት አትጥፉ።

የእግዚአብሔር የበቀል ጊዜ ነው፤

እርሱም የሥራዋን ይከፍላታል።

7ባቢሎን በእግዚአብሔር እጅ የወርቅ ጽዋ ነበረች፤

ምድርንም ሁሉ አሰከረች።

ሕዝቦች ከወይን ጠጇ ጠጡ፤

ስለዚህ አሁን አብደዋል።

8ባቢሎን በድንገት ወድቃ ትሰበራለች፤

ዋይ በሉላት!

ምናልባት ልትፈወስ ስለምትችል፣

ለቍስሏ የሚቀባ መድኀኒት ፈልጉላት።

9“ ‘ባቢሎንን ለመፈወስ ሞክረን ነበር፤

እርሷ ግን ልትፈወስ አትችልም፤

ፍርዷ እስከ ሰማይ ስለ ደረሰ፣

እስከ ደመናም ድረስ ከፍ ስላለ፣

ትተናት ወደየአገራችን እንሂድ።’

10“ ‘እግዚአብሔር ቅንነታችንን መሰከረ፤

ኑ፤ አምላካችን እግዚአብሔር ያደረገውን፣

በጽዮን እንናገር።’

11“ፍላጾችን ሳሉ፤

ጋሻዎችን አዘጋጁ፤

የእግዚአብሔር ሐሳብ ባቢሎንን ለማጥፋት ስለሆነ፣

የሜዶንን ነገሥታት አነሣሥቷል፤

እግዚአብሔር ይበቀላል፤

ስለ ቤተ መቅደሱ ይበቀላል።

12በባቢሎን ቅጥር ላይ ዐላማ አንሡ

ጥበቃውን አጠናክሩ፤

ዘብ ጠባቂዎችን አቁሙ፤

ደፈጣ ተዋጊዎችን አዘጋጁ

እግዚአብሔር በባቢሎን ሕዝብ ላይ የወሰነውን፣

ዐላማውን ያከናውናል።

13አንቺ በብዙ ውሃ አጠገብ የምትኖሪ፣

በሀብትም የበለጸግሽ ሆይ፤

የምትወገጂበት ጊዜ ወጥቷል፤

ፍጻሜሽ ደርሷል።

14የሰራዊት ጌታ እግዚአብሔር እንዲህ ሲል በራሱ ምሏል፤

ብዛቱ እንደ አንበጣ መንጋ የሆነ ሰራዊት ያጥለቀልቅሻል፤

እነርሱም በድል አድራጊነት በላይሽ ያቅራራሉ።

15“ምድርን በኀይሉ የሠራ፣

ዓለምን በጥበቡ የመሠረተ፣

ሰማያትንም በማስተዋሉ የዘረጋ እርሱ ነው።

16ድምፁን ባንጐደጐደ ጊዜ በሰማይ ውሆች ይናወጣሉ፤

ጉሙን ከምድር ዳርቻ ወደ ላይ እንዲወጣ ያደርገዋል፤

መብረቅን ከዝናብ ጋር ይልካል፤

ነፋስንም ከግምጃ ቤቱ ያወጣል።

17“እያንዳንዱ ሰው ጅልና ዕውቀት የለሽ ነው፤

የወርቅ አንጥረኛው ሁሉ በሠራው በጣዖቱ ዐፍሯል፤

የቀረጻቸው ምስሎቹ የሐሰት ናቸው፤

እስትንፋስ የላቸውም።

18እነርሱ ከንቱ የፌዝ ዕቃዎች ናቸው፣

ፍርድ ሲመጣባቸው ይጠፋሉ።

19የያዕቆብ ዕድል ፈንታ የሆነው ግን እንደ እነዚህ አይደለም፤

እርሱ የሁሉ ነገር ፈጣሪ ነውና፤

እስራኤልም የርስቱ ነገድ ነው።

ስሙ የሰራዊት ጌታ እግዚአብሔር ነው።

20“አንቺ የእኔ ቈመጥ፣

የጦር መሣሪያዬ ነሽ፤

በአንቺ ሕዝቦችን እሰባብራለሁ፤

በአንቺ መንግሥታትን አጠፋለሁ፤

21በአንቺ ፈረሱንና ፈረሰኛውን እሰባብራለሁ፤

በአንቺ ሠረገላውንና ሠረገላ ነጂውን እሰባብራለሁ፤

22በአንቺ ወንዱንና ሴቱን እሰባብራለሁ፤

በአንቺ ሽማግሌውንና ወጣቱን እሰባብራለሁ።

በአንቺ ጐረምሳውንና ኰረዳዪቱን እሰባብራለሁ።

23በአንቺ እረኛውንና መንጋውን እሰባብራለሁ፣

በአንቺ ገበሬውንና በሬውን እሰባብራለሁ፤

በአንቺ ገዦችንና ባለሥልጣኖችን እሰባብራለሁ።

24“በጽዮን ላይ ስላደረሱት ጥፋት ሁሉ ለባቢሎንና በባቢሎን51፥24 ወይም ከላውዴዎን፤ 35 ይመ። ለሚኖሩት ሁሉ ዐይናችሁ እያየ ዋጋቸውን እከፍላቸዋለሁ” ይላል እግዚአብሔር

25“አንቺ ምድርን ሁሉ ያጠፋሽ፣

አጥፊ ተራራ ሆይ፤ እኔ በአንቺ ላይ ነኝ፣”

ይላል እግዚአብሔር

“እጄን በአንቺ ላይ አነሣለሁ፤

ከገመገም ቍልቍል አንከባልልሻለሁ፤

የተቃጠለም ተራራ አደርግሻለሁ።

26ከአንቺ ለማእዘን የሚሆን ድንጋይ፣

ለመሠረትም የሚሆን ዐለት አይወሰድም፤

ለዘላለም ባድማ ትሆኛለሽ፤”

ይላል እግዚአብሔር

27“በምድር ሁሉ ላይ ሰንደቅ ዐላማ አንሡ!

በሕዝቦች መካከል መለከትን ንፉ!

ሕዝቦችን ለጦርነት በእርሷ ላይ አዘጋጁ፤

የአራራትን፣ የሚኒንና የአስከናዝን መንግሥታት፣

ጠርታችሁ በእርሷ ሰብስቧቸው፤

የጦር አዝማች ሹሙባት፤

ፈረሶችንም እንደ አንበጣ መንጋ ስደዱባት።

28የሜዶንን ነገሥታት፣

ገዦቿንና ባለሥልጣኖቿን ሁሉ፣

በግዛታቸው ሥር ያሉትን አገሮች ሁሉ፣

እነዚህን ሕዝቦች ለጦርነት አዘጋጁባት።

29ሰው በዚያ መኖር እስከማይችል ድረስ፣

የባቢሎንን ምድር ባድማ ለማድረግ፣

እግዚአብሔር በባቢሎን ላይ ያቀደው ስለሚጸና፣

ምድር ትናወጣለች፤ በሥቃይም ትወራጫለች።

30የባቢሎን ጦረኞች መዋጋት ትተዋል፤

በምሽጎቻቸው ውስጥ ተቀምጠዋል፤

ኀይላቸው ተሟጥጧል፤

እንደ ሴት ሆነዋል፤

በማደሪያዎቿም እሳት ተለኵሷል፤

የደጇም መወርወሪያ ተሰብሯል።

31ከተማዪቱ ሙሉ በሙሉ መያዟን፣

ለባቢሎን ንጉሥ ለመንገር፣

አንዱ ወሬኛ ሌላውን ወሬኛ፣

አንዱ መልእክተኛ ሌላውን መልእክተኛ ወዲያው ወዲያው ይከተላል፤

32መልካዎቿ እንደ ተያዙ፣

የወንዝ ዳር ምሽጎቿ እንደ ተቃጠሉ፣

ወታደሮቿም እንደ ተደናገጡ ሊነግሩት ይሯሯጣሉ።”

33የእስራኤል አምላክ የሰራዊት ጌታ እግዚአብሔር እንዲህ ይላል፤

“የባቢሎን ሴት ልጅ በመረገጥ ላይ እንዳለ፣

የእህል መውቂያ አውድማ ናት፤

የመከር ወራቷም ፈጥኖ ይደርስባታል።”

34“የባቢሎን ንጉሥ ናቡከደነፆር በላን፣

አድቅቆ ፈጨን፤

እንደ ባዶ ማድጋ አደረገን፤

እንደ ዘንዶ ዋጠን፣

እንደ ጣፋጭ በልቶን ሆዱን ሞላ፤

በኋላም አንቅሮ ተፋን፤

35የጽዮን ነዋሪዎች፣ እንዲህ ይላሉ፤

በሥጋችን51፥35 ወይም በእኛና በልጃችን ላይ የተፈጸመው ላይ የተፈጸመው ግፍ በባቢሎን ላይ ይሁን፤”

ኢየሩሳሌም እንዲህ ትላለች፤

“ደማችን በባቢሎን ምድር በሚኖሩት ላይ ይሁን።”

36ስለዚህ እግዚአብሔር እንዲህ ይላል፤

“እነሆ፤ እሟገትልሻለሁ፣

በቀልሽንም እኔ እበቀልልሻለሁ፤

ባሕሯን አደርቃለሁ፣

የምንጮቿንም ውሃ።

37ባቢሎን የፍርስራሽ ክምር፣

የቀበሮዎች መፈንጫ፣

የድንጋጤና የመሣለቂያ ምልክት ትሆናለች፤

የሚኖርባትም አይገኝም።

38ሕዝቦቿ ሁሉ እንደ ደቦል አንበሳ ያገሣሉ፤

እንደ አንበሳ ግልገልም ያጕረመርማሉ።

ጕረሯቸው በደረቀ ጊዜ

ድግስ አዘጋጅላቸዋለሁ፤

እንዲሰክሩም አደርጋቸውና

39በሣቅ እየፈነደቁ፣

ለዘላለም ላይነቁ ይተኛሉ።”

ይላል እግዚአብሔር

40“እንደ ጠቦት፣

እንደ አውራ በግና እንደ ፍየል፣

ወደ መታረድ አወርዳቸዋለሁ።

41“ሼሻክ51፥41 ሼሻክ የባቢሎን ስውር ስም ነው። እንዴት ተማረከች!

የምድር ሁሉ ትምክሕትስ እንዴት ተያዘች!

ባቢሎን በሕዝብ ሁሉ ዘንድ፣

ምንኛ አስደንጋጭ ሆነች።

42ባሕር በባቢሎን ላይ ይወጣል፤

ሞገዱም እየተመመ ይሸፍናታል።

43ከተሞቿ ሰው የማይኖርባቸው፣

ዝርም የማይልባቸው፣

ደረቅና በረሓማ ቦታ፣

ባድማ ምድርም ይሆናሉ።

44ቤልን በባቢሎን ውስጥ እቀጣለሁ፤

የዋጠውን አስተፋዋለሁ፤

ሕዝቦች ከእንግዲህ ወደ እርሱ አይጐርፉም፤

የባቢሎንም ቅጥር ይወድቃል።

45“ሕዝቤ ሆይ፤ ከመካከሏ ውጡ!

ሕይወታችሁን አትርፉ!

ከአስፈሪው የእግዚአብሔር ቍጣ አምልጡ።

46ወሬ በምድሪቱ ሲሰማ፣

ተስፋ አትቍረጡ፤ አትፍሩም፤

ገዥ በገዥ ላይ ስለ መነሣቱ፣

ዐመፅም በምድሪቱ ስለ መኖሩ፣

አንድ ወሬ ዘንድሮ፣ ሌላውም ለከርሞ ይመጣል፤

47የባቢሎንን ጣዖታት የምቀጣበት ጊዜ፣

በርግጥ ይመጣልና።

ምድሯ በሙሉ ትዋረዳለች፤

የታረዱትም በሙሉ በውስጧ ይወድቃሉ።

48ሰማይና ምድር በውስጣቸውም ያለው ሁሉ፣

በባቢሎን ላይ እልል ይላሉ፤

አጥፊዎች ከሰሜን ወጥተው፣

እርሷን ይወጓታልና፤”

ይላል እግዚአብሔር

49“በምድር ሁሉ የታረዱት፣

በባቢሎን ምክንያት እንደ ወደቁ፣

ባቢሎንም በእስራኤል በታረዱት ምክንያት መውደቅ ይገባታል።

50ከሰይፍ ያመለጣችሁ ሆይ፤

ሂዱ! ጊዜ አትፍጁ፤

በሩቅ ምድር ያላችሁ እግዚአብሔርን አስታውሱ፤

ኢየሩሳሌምንም አስቧት።”

51“ባዕዳን ሰዎች ወደ ተቀደሰው፣

ወደ እግዚአብሔር ቤት ስለ ገቡ፣

እኛ ተሰድበናል፤

ዕፍረትም ፊታችንን ሸፍኗል፤

ውርደትም ተከናንበናል።”

52“እንግዲህ ጣዖቶቿን የምቀጣበት ዘመን ይመጣል፤”

ይላል እግዚአብሔር

“በምድሯም ሁሉ፤

ቍስለኞች ያቃስታሉ።

53ባቢሎን ወደ ሰማይ ብትወጣም፣

ከፍ ያለ ምሽጓን ብታጠናክርም፣

አጥፊዎች እሰድድባታለሁ፤”

ይላል እግዚአብሔር

54“ከባቢሎን ጩኸት፣

ከባቢሎናውያንም51፥54 ወይም ከለዳውያን ምድር፣

የታላቅ ጥፋት ድምፅ ይሰማል።

55እግዚአብሔር ባቢሎንን ያጠፋታል፤

ታላቅ ጩኸቷንም ጸጥ ያደርጋል።

ሞገዳቸው እንደ ታላቅ ውሃ ይተምማል፤

ጩኸታቸውም ያስተጋባል።

56በባቢሎን ላይ አጥፊ ይመጣል፤

ጦረኞቿ ይማረካሉ፤

ቀስታቸውም ይሰበራል፤

እግዚአብሔር ግፍን የሚበቀል፣

ተገቢውንም ሁሉ የሚከፍል አምላክ ነውና።

57ባለሥልጣኖቿንና ጥበበኞቿን፣

ገዦቿንና መኳንንቷን፣ ጦረኞቿንም አሰክራለሁ፤

ለዘላለም ይተኛሉ፤ አይነቁምም፤”

ይላል ስሙ የሰራዊት ጌታ

እግዚአብሔር የሆነው ንጉሥ።

58የሰራዊት ጌታ እግዚአብሔር እንዲህ ይላል፤

“ወፍራሙ የባቢሎን ቅጥር ፈጽሞ ይፈርሳል፤

ከፍ ያሉት ደጆቿም በእሳት ይቃጠላሉ፤

ሰዎቹ በከንቱ ይደክማሉ፤

የሕዝቡም ልፋት ለእሳት ይሆናል።”

59የይሁዳ ንጉሥ ሴዴቅያስ በነገሠ በአራተኛው ዓመት፣ የንጉሡ የግቢ አስከልካይ የነበረው የመሕሤያ ልጅ የኔርያ ልጅ ሠራያ ከንጉሡ ጋር ወደ ባቢሎን በሄደ ጊዜ፣ ነቢዩ ኤርምያስ የሰጠው መልእክት ይህ ነው። 60ኤርምያስ ስለ ባቢሎን ጽፎ ያስቀመጠውን ሁሉ፣ በባቢሎን ላይ የሚመጣውን ጥፋት ሁሉ በብራና ጥቅልል ላይ ጻፈው። 61ለሠራያም እንዲህ አለው፤ “ባቢሎን በደረስህ ጊዜ፣ ይህን ቃል ሁሉ ድምፅህን ከፍ አድርገህ ማንበብ አትዘንጋ። 62እንዲህም በል፤ ‘እግዚአብሔር ሆይ፤ ይህችን ስፍራ ሰውም ሆነ እንስሳ እስከማይኖርባት ድረስ ለዘላለም ባድማ አደርጋታለሁ ብለሃል።’ 63ይህን ብራና አንብበህ ከጨረስህ በኋላ፣ ድንጋይ አስረህበት ኤፍራጥስ ወንዝ ውስጥ ጣለው፤ 64እንዲህም በል፤ ‘ባቢሎንም እኔ ከማመጣባት ጥፋት የተነሣ፣ እንደዚሁ ትሰጥማለች፤ ከእንግዲህም አትነሣም፤ ሕዝቧም ይወድቃል።’ ”

Asante Twi Contemporary Bible

Yeremia 51:1-64

1Yei ne deɛ Awurade seɛ:

“Monhwɛ, mɛkanyane ɔsɛefoɔ bi honhom

atia Babilonia ne nnipa a wɔwɔ Leb Kamai.

2Mɛsoma amanfrafoɔ akɔ Babilonia

sɛ wɔnkɔhuhu ne so na wɔnsɛe nʼasase;

wɔbɛtia no wɔ afanan nyinaa

wɔ nʼamanehunu da no.

3Mma agyantoni mpoma nʼagyan,

mma ɔnhyɛ ne nkataboɔ.

Mma ne mmeranteɛ mfa wɔn ho nni;

sɛe nʼakodɔm no pasaa.

4Wɔbɛhwehwe ase a wɔatotɔ wɔ Babilonia,

a wɔapirapira yie wɔ ne mmɔntene so.

5Na Asafo Onyankopɔn Awurade,

nnyaa Israel ne Yuda hɔ.

Ɛwom sɛ afɔdie ahyɛ wɔn asase no so ma

wɔ Israel Ɔkronkronni no anim, nanso ɔkɔ so ara yɛ wɔn Onyankopɔn.

6“Monnwane mfiri Babilonia!

Montu mmirika mpere mo nkwa!

Mommma wɔnsɛe mo ɛsiane wɔn bɔne enti.

Awurade aweretɔberɛ aso;

ɔde deɛ ɛfata no bɛtua wɔn ka.

7Na Babilonia yɛ sikakɔkɔɔ kuruwa wɔ Awurade nsam;

ɔmaa asase nyinaa boroo nsã.

Aman no nom ne nsã;

ɛno enti, afei, wɔabobɔ adam.

8Babilonia bɛhwe ase abubu mpofirim.

Montwa ne ho agyaadwoɔ!

Mompɛ ne yea no ano aduro;

ebia ne ho bɛtɔ no.

9“ ‘Anka yɛbɛsa Babilonia yadeɛ,

nanso wɔntumi nsa no yadeɛ;

momma yɛnnya no hɔ na obiara nkɔ nʼankasa asase so,

ɛfiri sɛ nʼatemmuo aduru ɔsorosoro.

Ɛforo ɔsoro te sɛ omununkum.’

10“ ‘Awurade abu yɛn bem.

Mommra, momma yɛnka wɔ Sion,

deɛ Awurade yɛn Onyankopɔn ayɛ.’

11“Monse agyan no ano!

Momfa nkataboɔ no!

Awurade ahwanyane Mede ahemfo no,

ɛfiri sɛ ne botaeɛ ne sɛ ɔbɛsɛe Babilonia.

Awurade bɛtɔ were

aweretɔ ama nʼasɔrefie no.

12Mompagya frankaa bi ntia Babilonia afasuo!

Mommia banbɔ mu,

momma awɛmfoɔ no nnyinagyina.

Monsiesie ahintaeɛ!

Awurade bɛma nʼatirimpɔ aba mu,

deɛ wahyɛ atia Babilonia no.

13Mo a motete nsuwansuwa bebree ho

na akoradeɛ abu mo so,

mo awieeɛ aba,

ɛberɛ a ɛsɛ sɛ wɔtwa mo twene no.

14Asafo Awurade aka ne ho ntam sɛ:

mede nnipa bɛhyɛ wo ma sɛ mmɛbɛ,

na wɔabɔ ose wɔ wo so.

15“Ɔde ne tumi bɔɔ asase;

ɔtoo ewiase fapem wɔ ne nyansa mu

na ɔde ne nhunumu trɛɛ ɔsorosoro mu.

16Sɛ ɔbobɔm a, ɔsoro nsuo woro so;

ɔma omununkum ma ne ho so firi nsase ano.

Ɔsoma anyinam ka ɔsutɔ ho

na ɔma mframa bɔ firi nʼakoradan mu.

17“Onipa biara nnim nyansa, na ɔnni nimdeɛ;

sikadwumfoɔ biara anim agu ase, ɛsiane nʼahoni enti.

Ne nsɛsodeɛ yɛ atorɔ;

wɔnni ahome biara wɔ wɔn mu.

18Wɔn ho nni mfasoɔ, wɔyɛ aseredeɛ nneɛma;

sɛ wɔn atemmuo duru so a, wɔbɛyera.

19Deɛ ɔyɛ Yakob Kyɛfa no nte sɛ yeinom,

ɛfiri sɛ ɔno ne adeɛ nyinaa Yɛfoɔ

a nʼadedie abusuakuo ka ho bi.

Asafo Awurade ne ne din.

20“Woyɛ me ko asaeɛ,

mʼakodeɛ a mede kɔ ɔsa;

mede wo dwerɛ amanaman,

mede wo sɛe ahennie bebree,

21mede wo bobɔ apɔnkɔ ne wɔn sotefoɔ,

teaseɛnam ne wɔn kafoɔ,

22mede wo dwerɛ mmarima ne mmaa,

mede wo dwerɛ nkɔkoraa ne mmabunu,

mede wo dwerɛ mmeranteɛ ne mmabaawa,

23mede wo dwerɛ nnwanhwɛfoɔ ne nnwankuo,

mede wo dwerɛ akuafoɔ ne anantwie,

mede wo dwerɛ amradofoɔ ne adwumayɛfoɔ.

24“Mɛtua Babilonia ne wɔn a wɔtete Babilonia ka wɔ mfomsoɔ a wɔayɛ wɔ Sion nyinaa, wɔ wʼanim,” Awurade na ɔseɛ.

25“Ao, bepɔ sɛefoɔ me ne wo anya,

wo a wosɛe asase nyinaa no,”

Awurade na ɔseɛ.

“Mɛtene me nsa wɔ wo so

mɛpia wo afiri abotan no so,

na mayɛ wo sɛ bepɔ a ɛnka hwee.

26Wɔremfa ɔboɔ biara mfiri wo so nyɛ tweatiboɔ

anaa sɛ fapem mpo,

ɛfiri sɛ wobɛda mpan afebɔɔ,”

Awurade na ɔseɛ.

27“Mompagya frankaa wɔ asase no so!

Monhyɛn totorobɛnto no wɔ amanaman no mu!

Monsiesie amanaman no ma wɔnkɔko ntia no;

Momfrɛfrɛ saa ahennie ahodoɔ yi ntia no:

Ararat, Mini ne Askenas.

Monnyi ɔsahene ntia no;

momfa apɔnkɔdɔm te sɛ mmɛbɛ mmra.

28Monsiesie amanaman no ma wɔntu ne so sa,

mo ne Mede ahemfo,

wɔn amradofoɔ ne wɔn adwumayɛfoɔ nyinaa,

ne aman a wɔdi wɔn so nyinaa.

29Asase no woso, na ɔnukanuka ne mu,

ɛfiri sɛ Awurade atirimpɔ a ɛtia Babilonia

sɛ ɔbɛsɛe Babilonia asase a

obiara rentumi ntena so no nsesaeɛ.

30Babilonia nnɔmmarima agyae ko;

wɔhyehyɛ wɔn aban mu.

Wɔn ahoɔden asa;

wɔayɛ sɛ mmaa.

Wɔatoto nʼatenaeɛ ahodoɔ no mu ogya,

na wɔabubu nʼapono akyi adaban.

31Abɔfoɔ didi so

asomafoɔ didi so a

wɔrekɔbɔ Babiloniahene amaneɛ sɛ,

wɔafa ne kuropɔn no,

32wɔagye atwaeɛ a ɛdeda asubɔnten no so afa,

na wɔde ogya ato ɔwora no mu,

na asraafoɔ no abɔ huboa.”

33Yei ne deɛ Asafo Awurade, Israel Onyankopɔn, seɛ:

“Ɔbabaa Babilonia ayɛ sɛ ayuporobea

wɔ ɛberɛ a wɔretiatia hɔ.

Aka kakraa bi, na ɛberɛ a ɛsɛ sɛ wɔtwa no sɛ nnɔbaeɛ no aduru.”

34“Babiloniahene Nebukadnessar adwerɛ yɛn,

ɔde yɛn ato ɔhaw mu,

wayɛ yɛn sɛ ahina a hwee nni muo.

Wamene yɛn sɛ ɔtweaseɛ no

na ɔde yɛn nneɛma a ɛyɛ dɛ ahyɛ ne yafunu ma,

na wape yɛn afiri nʼanom agu.

35Ma ayakayakadeɛ a wɔde dii yɛn honam no mmra Babilonia so,”

nnipa a wɔtete Sion na wɔka.

“Ma yɛn mogya ngu wɔn a wɔtete Babilonia so,”

Yerusalem na ɔka.

36Enti yei ne deɛ Awurade seɛ:

“Hwɛ, mɛdi mo asɛm ama mo

na matɔ were ama mo;

Mɛma ɛpo a ɛwɔ no no awe

na mama ne asutene awewe.

37Babilonia bɛyɛ mmubuiɛ sie,

sakraman atu

ahodwiredeɛ ne fɛdideɛ,

baabi a obiara nteɛ.

38Ne nkurɔfoɔ nyinaa bobom sɛ agyata,

wɔpɔ so te sɛ agyata mma.

39Nanso ɛberɛ a wɔahwanyane wɔn ho no

mɛto ɛpono ama wɔn

na mama wɔaboboro nsã

sɛdeɛ wɔde nteateam bɛdi ahurisie,

na wɔadeda a wɔrennyane bio,”

Awurade na ɔseɛ.

40“Mede wɔn bɛba

te sɛ nnwammaa a wɔrekɔkum wɔn,

te sɛ, nnwennini ne mpapo.

41“Wɔbɛfa Sesak,

Sesak a agye asase nyinaa ayɛyie no!

Babilonia bɛyɛ ahodwiredeɛ

wɔ amanaman no mu!

42Ɛpo bɛbunkam afa Babilonia so;

na nʼasorɔkye bɛkata ne so.

43Ne nkuro bɛda mpan.

Ɛbɛyɛ anweatam a ɛso awo,

asase a obiara nte soɔ,

na obiara nntu ɛkwan mfa so.

44Mɛtwe Bel aso wɔ Babilonia

na mama wape deɛ wamene agu.

Amanaman no nnto santene nkɔ ne nkyɛn bio.

Na Babilonia ɔfasuo bɛbubu.

45“Me nkurɔfoɔ, Momfiri ne mu mfi!

Montu mmirika mpere mo nkwa!

Monnwane mfiri Awurade abufuhyeɛ ano.

46Mommma mo bo ntu na monnsuro

sɛ mote atesɛm wɔ asase no so a;

atesɛm bɛba afeɛ yi na foforɔ bɛba afedan,

basabasayɛ ho atesɛm bɛba asase no so

a ɛfa sodifoɔ a wɔsɔre tia afoforɔ ho.

47Na ampa ara ɛberɛ no bɛba

a mɛtwe Babilonia ahoni aso;

nʼasase no nyinaa anim bɛgu ase

na nʼatɔfoɔ nyinaa bɛhwehwe ase wɔ ne so.

48Ɔsoro ne asase ne deɛ ɛwo mu nyinaa

de ahosɛpɛ bɛteam agu Babilonia so,

ɛfiri sɛ ɔsɛefoɔ bɛfiri atifi fam

abɛto ahyɛ ne so,”

Awurade na ɔseɛ.

49“Ɛsɛ sɛ Babilonia hwe ase, ɛsiane Israel atɔfoɔ enti,

sɛdeɛ atɔfoɔ a wɔwɔ ewiase nyinaa ahwehwe ase

ɛsiane Babilonia enti no.

50Mo a mo adwane afiri akofena ano,

monkɔ na monntwentwɛn mo nan ase!

Monkae Awurade wɔ akyirikyiri asase so,

na monnwene Yerusalem ho.”

51“Wɔagu yɛn anim ase,

ɛfiri sɛ wasopa yɛn

na fɛreɛ akata yɛn anim,

ɛfiri sɛ amanfrafoɔ ahyɛne

Awurade efie kronkronbea ahodoɔ hɔ.”

52“Nanso nna bi reba,” Awurade na ɔseɛ,

“a mɛtwe nʼahoni aso,

na nʼasase so nyinaa

apirafoɔ bɛsi apinie.

53Sɛ Babilonia kɔka ɔsoro mpo,

na ɔmiamia nʼaban tenten banbɔ mu a,

mɛsoma ɔsɛefoɔ abɛtia no,”

Awurade na ɔseɛ.

54“Osu nnyegyeeɛ bi firi Babilonia,

ɔsɛeɛ kɛseɛ bi nnyegyeeɛ

firi Babiloniafoɔ asase so.

55Awurade bɛsɛe Babilonia;

ɔbɛma nʼasotuatua nnyegyeeɛ no agyae.

Atamfoɔ a wɔte sɛ ahum bɛtu sɛ nsuo akɛseɛ aba ne so;

wɔn mmobom bɛgyegye.

56Ɔsɛefoɔ bi bɛba abɛtia Babilonia;

wɔbɛfa ne nnɔmmarima nnommum

na wɔbɛbubu wɔn tadua mu.

Ɛfiri sɛ Awurade yɛ Onyankopɔn a ɔhyɛ anan mu;

ɔbɛtua so ka pɛpɛɛpɛ.

57Mɛma nʼadwumayɛfoɔ ne nʼanyansafoɔ aboro nsã,

nʼamradofoɔ, ne mpanimfoɔ ne nnɔmmarima nso saa ara;

wɔbɛdeda afebɔɔ a wɔrennyane,”

sei na ɔhempɔn a ne din ne Asafo Awurade no seɛ.

58Yei ne deɛ Asafo Awurade seɛ:

“Wɔbɛdwiri Babilonia afasuo a ɛtrɛ no agu fam

na wɔbɛto nʼapono a ɛwoware no mu ogya;

nnipa no ha wɔn ho kwa,

ɔman no adwumayɛ ma ogya no dɛre mmom.”

59Yei ne asɛm a Yeremia ka kyerɛɛ Neria babarima Seraia a ɔyɛ adwumayɛfoɔ panin na ɔyɛ Maseia nana no, ɛberɛ a ɔne Yudahene Sedekia kɔɔ Babilonia wɔ nʼadedie afe a ɛtɔ so ɛnan no mu. 60Na Yeremia atwerɛ amanehunu a ɛbɛba Babilonia so no nyinaa agu nwoma mmobɔeɛ so, deɛ watwerɛ a ɛfa Babilonia ho nyinaa. 61Ɔka kyerɛɛ Seraia sɛ, “Sɛ woduru Babilonia a, hwɛ sɛ wo bɛkenkan saa nsɛm yi nyinaa sɛdeɛ obiara bɛte. 62Afei, ka sɛ, ‘Ao Awurade, woaka sɛ wobɛsɛe beaeɛ yi sɛdeɛ onipa anaa aboa biara rentumi ntena so; na ɛbɛda mpan afebɔɔ.’ 63Sɛ wokenkane nwoma mmobɔeɛ yi wie a, kyekyere fam ɛboɔ ho, na to twene Asubɔnten Eufrate mu. 64Afei ka sɛ, ‘Sei na Babilonia ne ne nkurɔfoɔ bɛmem a wɔrensɔre bio, ɛsiane amanehunu a mede bɛba ne so no enti.’ ”

Yeremia nsɛm no awieeɛ nie.