ኤርምያስ 2 – NASV & ASCB

New Amharic Standard Version

ኤርምያስ 2:1-37

የእስራኤል ሕዝብ አምላኩን መተው

1የእግዚአብሔር ቃል እንዲህ ሲል ወደ እኔ መጣ፤ 2“ሂድና ጮኸህ ይህን ለኢየሩሳሌም ጆሮ አሰማ፤

እግዚአብሔር እንዲህ ይላል፤

“ ‘በወጣትነትሽ ጊዜ የነበረሽን ታማኝነት፣

በሙሽርነትሽም ወራት እንዴት እንደ ወደድሽኝ፣

በምድረ በዳ ዘር በማይዘራበት ምድር፣

እንዴት እንደ ተከተልሽኝ አስታውሳለሁ።

3እስራኤል ለእግዚአብሔር ቅዱስ ነበረች፤

የመከሩም በኵር ነበረች፤

የዋጧት ሁሉ በደለኞች ሆኑ፤

መዓትም ደረሰባቸው’ ”

ይላል እግዚአብሔር

4የያዕቆብ ቤት ሆይ፤ የእስራኤል ቤት ወገን ሁላችሁ፣

የእግዚአብሔርን ቃል ስሙ።

5እግዚአብሔር እንዲህ ይላል፤

“አባቶቻችሁ ከእኔ የራቁት፣

ከንቱ ነገርን የተከተሉት፣

ራሳቸውም ከንቱ የሆኑት፣

ምን ጥፋት አግኝተውብኝ ነው?

6እነርሱም፣ ‘ከግብፅ ምድር ያወጣን፣

በወና ምድረ በዳ፣

በጐድጓዳና በበረሓ መሬት፣

በደረቅና በጨለማ2፥6 ወይም በሞት ጥላ ቦታ፣

ሰው በማያልፍበትና በማይኖርበት ስፍራ

የመራን እግዚአብሔር ወዴት ነው?’ ብለው አልጠየቁም።

7እኔ፣ ፍሬዋንና በረከቷን እንድትበሉ፣

ለም ወደ ሆነ መሬት አመጣኋችሁ፤

እናንተ ግን መጥታችሁ ምድሬን አረከሳችሁ፤

ርስቴንም ጸያፍ አደረጋችሁ።

8እግዚአብሔር ወዴት ነው?’ ብለው

ካህናቱ አልጠየቁም፤

ከሕጉ ጋር የሚውሉት አላወቁኝም፤

መሪዎቹ ዐመፁብኝ፤

ነቢያቱም በበኣል ስም ተነበዩ፤

ከንቱ ነገሮችን ተከተሉ።

9“ስለዚህ እንደ ገና ከእናንተ ጋር እፋረዳለሁ፤

ከልጅ ልጆቻችሁም ጋር እከራከራለሁ።”

ይላል እግዚአብሔር

10“ወደ ኪቲም2፥10 ኪቲም ቆጵሮስና የምዕራባዊ የባሕር ዳርቻ ማለት ነው። ጠረፍ ተሻገሩና እዩ፤

ወደ ቄዳርም2፥10 ቄዳር በሶርያዊ ዓረቢያ ምድረ በዳ የሚገኙ የበዶይን ነገዶች መኖሪያ፤ ልካችሁ በጥንቃቄ መርምሩ፣

እንዲህ ዐይነት ነገር ተደርጎ ያውቅ እንደ ሆነ ተመልከቱ፤

11የእውነት አማልክት ባይሆኑም እንኳ፣

አማልክቱን የለወጠ ሕዝብ አለን?

ሕዝቤ ግን ክብራቸው2፥11 የዕብራውያን የጥንት ጸሐፍት ትውፊት የሆነው የማሶሬቲክ ጽሑፍ ክብሬን ይላል። የሆነውን፣

በከንቱ ነገር ለወጡ።

12ሰማያት ሆይ፤ በዚህ ተገረሙ፤

በታላቅ ድንጋጤም ተንቀጥቀጡ፤”

ይላል እግዚአብሔር

13“ሕዝቤ ሁለት ኀጢአት ፈጽመዋል፤

ሕያው የውሃ ምንጭ የሆንሁትን፣

እኔን ትተዋል፤

ውሃ መያዝ የማይችሉትን ቀዳዳ የውሃ ማጠራቀሚያ ጕድጓዶች፣

ለራሳቸው ቈፍረዋል።

14እስራኤል ባሪያ ነውን? ወይስ የቤት ውልድ ባሪያ?

ታዲያ፣ ስለ ምን ለብዝበዛ ተዳረገ?

15አንበሶች በእርሱ ላይ አገሡ፤

በኀይለኛ ድምፅም ጮኹበት።

ምድሩን ባድማ አድርገውበታል፤

ከተሞቹ ተቃጥለዋል፤ ወናም ሆነዋል።

16ደግሞም የሜምፎስና2፥16 ሜምፎስ በዕብራይስጡ ኖፍ ይላል፤ ወይም ጭንቅላትሽን ፈጠፈጡ ወይም ሰነጠቀ የጣፍናስ ሰዎች፣

መኻል ዐናትሽን ላጩሽ።

17በመንገድ የሚመራሽን፣

እግዚአብሔር አምላክሽን በመተውሽ፣

ይህን በራስሽ ላይ አላመጣሽምን?

18ከሺሖር2፥18 የአባይ ወንዝ አንዱ ተነጣይ ጅረት ነው። ወንዝ ውሃ ለመጠጣት፣

አሁንስ ለምን ወደ ግብፅ ወረድሽ?

ከኤፍራጥስ ወንዝስ ውሃ ለመጠጣት፣

ወደ አሦር መውረድ ለምን አስፈለገሽ?

19ክፋትሽ ቅጣት ያስከትልብሻል፤

ክሕደትሽም ተግሣጽ ያመጣብሻል፤

እግዚአብሔር አምላክሽን ስትተዪ፣

እኔንም መፍራት ችላ ስትይ፣

ምን ያህል ክፉና መራራ እንደሚሆንብሽ

አስቢ፤ እስቲ አስተውዪ፤”

ይላል የሰራዊት ጌታ እግዚአብሔር

20“ከጥንት ጀምሮ ቀንበርሽን ሰበርሁ፤

እስራትሽን በጣጠስሁ፤

አንቺም፣ ‘አላገለግልህም’ አልሽ፤

ከፍ ባለውም ኰረብታ ሁሉ ሥር፣

በያንዳንዱም ለምለም ዛፍ ሥር፣

ለማመንዘር ተጋደምሽ።

21እኔ፣ እንደ ምርጥ የወይን ተክል፣

ጤናማና አስተማማኝ ዘር አድርጌ ተክዬሽ ነበር፤

ታዲያ ብልሹ የዱር ወይን ተክል ሆነሽ፣

እንዴት ተለወጥሽብኝ?

22በልዩ ቅጠል ብትታጠቢ፣

ብዙ ሳሙና ብትጠቀሚም፣

የበደልሽ ዕድፍ አሁንም በፊቴ ነው፤”

ይላል ጌታ እግዚአብሔር

23“ ‘አልረከስሁም፣

በኣሊምን አልተከተልሁም’ እንዴት ትያለሽ?

በሸለቆ ውስጥ ምን እንዳደረግሽ

እስቲ አስቢ፣

ምንስ እንደ ፈጸምሽ ተገንዘቢ፤

እንደምትፋንን ፈጣን ግመል ሆነሻል፤

24በምድረ በዳ እንደ ለመደች፣

በፍትወቷ ነፋስን እንደምታነፈንፍ፣ የሜዳ አህያ ነሽ፤

ከመጐምጀቷ ማን ሊገታት ይችላል?

ለሚፈልጓት ሁሉ ያለ ምንም ድካም

በፍትወቷ ወራት በቀላሉ ትገኝላቸዋለች።

25እግርሽ እስኪነቃ አትሩጪ፤

ጕረሮሽም በውሃ ጥም እስኪደርቅ አትቅበዝበዢ።

አንቺ ግን፣ ‘በከንቱ አትድከም፤

ባዕዳን አማልክትን ወድጃለሁ፤

እነርሱን እከተላለሁ’ አልሽ።

26“ሌባ በተያዘ ጊዜ እንደሚያፍር፣

የእስራኤልም ቤት ዐፍሯል፤

እነርሱ፣ ንጉሦቻቸውና ሹሞቻቸው፣

ካህናታቸውና ነቢያታቸው እንዲሁ ያፍራሉ።

27ዛፉን፣ ‘አንተ አባቴ ነህ’

ድንጋዩንም፣ ‘አንተ ወለድኸኝ’ አሉ፤

ፊታቸውን ሳይሆን፣

ጀርባቸውን ሰጥተውኛልና፤

በመከራቸው ጊዜ ግን፣

‘መጥተህ አድነን’ ይላሉ።

28ታዲያ፣ ልታመልካቸው ያበጀሃቸው አማልክት ወዴት ናቸው?

በመከራህ ጊዜ ሊያድኑህ የሚችሉ ከሆነ፣

ይሁዳ ሆይ፤ እስቲ ይምጡና ያድኑህ፤

የከተሞችህን ቍጥር ያህል፣

የአማልክትህም ብዛት እንዲሁ ነውና።

29“ለምን በእኔ ታማርራላችሁ?

ያመፃችሁብኝ እናንተ ሁላችሁ ናችሁ፤”

ይላል እግዚአብሔር

30“ልጆቻችሁን በከንቱ ቀጣኋቸው፤

እነርሱም አልታረሙም።

ሰይፋችሁ እንደ ተራበ አንበሳ

ነቢያታችሁን በልቷል።

31“የዚህ ትውልድ ሰዎች ሆይ፤ የእግዚአብሔርን ቃል አስተውሉ፤

“እኔ ለእስራኤል ሕዝብ ምድረ በዳ፣

ወይስ ድቅድቅ ጨለማ ያለበት ምድር ሆንሁበትን?

ሕዝቤ፣ ‘እንደ ልባችን ልንሆን እንፈልጋለን፤

ተመልሰንም ወደ አንተ አንመጣም’ ለምን ይላል?

32ለመሆኑ ቈንጆ ጌጣጌጧን፣

ሙሽራ የሰርግ ልብሷን ትረሳለችን?

ሕዝቤ ግን፣

እጅግ ብዙ ቀን ረስቶኛል።

33በፍትወት ለማጥመድ እንዴት ሥልጡን ነሽ?

ልክስክስ ክፉ ሴቶች እንኳ ከመንገድሽ ብዙ ክፋት ይማራሉ።

34በስርቆት ያልያዝሻቸው፣

የንጹሓን ድኾች ደም፣

በልብስሽ ላይ ተገኝቷል።

ይህን ሁሉ አድርገሽም፣

35‘እኔ ንጹሕ ነኝ፤

በርግጥ ቍጣው ከእኔ ርቋል’ ትያለሽ።

እኔ ግን እፈርድብሻለሁ፤

‘ኀጢአት አልሠራሁም’ ብለሻልና።

36መንገድሽን እየለዋወጥሽ፣

ለምን ትሮጫለሽ?

አሦር እንዳዋረደሽ፣

ግብፅም እንዲሁ ያዋርድሻል።

37የታመንሽባቸውን እግዚአብሔር ስላዋረደ፣

በእነርሱም ስለማይከናወንልሽ፣

እጆችሽን በራስሽ ላይ አድርገሽ

ከዚያም ትወጫለሽ።

Asante Twi Contemporary Bible

Yeremia 2:1-37

Israel Pa Onyankopɔn Akyi

1Awurade asɛm baa me so: 2“Kɔpae mu ka ma Yerusalem nte:

“Mekae sɛdeɛ wode wo ho maa me wo mmabunu berɛ mu,

sɛdeɛ wo dɔɔ me wʼayeforɔ berɛ mu

na wodii mʼakyi wɔ ɛserɛ so,

asase a wɔnnuaa so hwee.

3Na Israel yɛ kronkron ma Awurade,

ne twaberɛ mu abukan;

wɔn a wɔdii nʼani no, wɔbuu wɔn fɔ,

na amanehunu baa wɔn so,”

sɛdeɛ Awurade, seɛ nie.

4Montie Awurade asɛm, Ao Yakob fiefoɔ,

mo Israel mmusuakuo nyinaa.

5Yei ne deɛ Awurade seɛ:

“Mfomsoɔ bɛn na mo agyanom hunuu wɔ me ho a

ɛma wɔtwee wɔn ho kɔɔ akyirikyiri sei?

Wɔdii ahoni a wɔn ho nni mfasoɔ akyi,

ma wɔn ankasa bɛyɛɛ ahuhufoɔ.

6Wɔammisa sɛ, ‘Ɛhe na Awurade wɔ?

Deɛ ɔyii yɛn firii Misraim

na ɔde yɛn faa ɛserɛ wesee so,

anweatam ne amenamena asase

a awo na ayɛ owubɔn no.

Na ɛyɛ asase a obiara mfa so na obiara nte soɔ no.’

7Mede mo bɛduaa asase bereɛ so

sɛ monni so nnuaba ne ɛso nnepa.

Nanso mobɛguu mʼasase ho fi

na moyɛɛ mʼagyapadeɛ akyiwadeɛ.

8Asɔfoɔ no ammisa sɛ,

‘Ɛhe na Awurade wɔ?’

Wɔn a wɔde mmara yɛ adwuma no anhwehwɛ me;

ntuanofoɔ sɔre tiaa me.

Adiyifoɔ no de Baal hyɛɛ nkɔm,

na wɔdii ahoni huhuo akyi.

9“Ɛno enti, merebɔ mo kwaadu bio,”

deɛ Awurade seɛ nie.

“Na mɛbɔ mo mma mma kwaadu.

10Montwa nkɔ Kitim mpoano nkɔ hwɛ,

monsoma nkɔ Kedar nkɔhwehwɛ mu yie;

monhwɛ sɛ biribi a ɛte sei asi wɔ hɔ:

11Ɔman bi asesa wɔn anyame pɛn anaa?

Nso wɔnnyɛ anyame mpo.

Nanso me nkurɔfoɔ de wɔn animuonyam

asesa ahoni huhuo.

12Ao ɔsorosoro, momma mo ho nnwiri mo yei ho,

na mo ho nwoso akomatuo mu,”

deɛ Awurade seɛ nie.

13“Me nkurɔfoɔ ayɛ bɔne ahodoɔ mmienu:

Wɔapa mʼakyi,

me a meyɛ nkwa asutire no,

na wɔatutu wɔn ankasa nsukora amena,

amena a ɛho apaapae a ɛntumi nkora nsuo.

14Israel yɛ akoa anaa ɔsomfoɔ firi awoɔ mu anaa?

Adɛn enti na wayɛ afodeɛ yi?

15Agyata abobɔ mu;

wɔapɔ no so.

Wɔasɛe nʼasase;

wɔahyehye ne nkuro ayɛ no amanfo.

16Afei, Memfis ne Tapanhes mmarima

ayi wo tiri so nwi.

17Ɛnyɛ wo na woama yei aba wo so

sɛ wopaa Awurade wo Onyankopɔn akyi,

wɔ ɛberɛ a ɔrekyerɛ wo ɛkwan?

18Afei adɛn enti na mokɔ Misraim

kɔnom Sihor mu nsuo?

Na adɛn enti na mokɔ Asiria

kɔnom Asubɔnten no mu nsuo?

19Wo amumuyɛ bɛtwe wʼaso;

wʼakyirisane bɛka wʼanim.

Enti dwene ho na hunu sɛ,

sɛ wopa Awurade wo Onyankopɔn akyi

na woannya ne ho suro a,

ɛyɛ bɔne ne ɔyea ma wo.”

Awurade, Asafo Awurade na ɔseɛ.

20“Mmerɛ bi atwam, wobubuu wo kɔnnua mu,

na wotetee wo nkɔnsɔnkɔnsɔn mu;

na wokaa sɛ, ‘Merensom wo!’

Nokorɛm, wɔ kokoɔ biara so

ne dua biara a adendan ase

na wotena bɔɔ adwaman.

21Meduaa wo sɛ bobe amapa

a ɛfiri bobe ase a ɛyɛ pa ara mu.

Na ɛyɛɛ dɛn na wodanee wʼakyi kyerɛɛ me

bɛyɛɛ bobe a anyini asɛeɛ wɔ wura mu yi?

22Sɛ wode soda

ne samina bebree dware mpo a,

wʼafɔdie nkekaawa da so wɔ hɔ ara,”

sɛdeɛ Otumfoɔ Awurade seɛ nie.

23“Ɛbɛyɛ dɛn na woaka sɛ, ‘Meho nguu fi;

mennii Baalnom akyi’?

Hwɛ sɛdeɛ woyɛɛ wo ho wɔ bɔnhwa no mu;

dwene deɛ woayɛ no ho.

Woyɛ yoma bereɛ hoɔharefoɔ

a wotu mmirika kɔ ha ba ha,

24wiram afunumu a anweatam so tena akokwa no,

ɔhuahua ɛberɛ a ɔpɛ sɛ onini hyia no.

Sɛ nʼakɔnnɔ no ano yɛ den a hwan na ɔbɛsianka no?

Anini biara a wɔtaa no no nha wɔn ho bebree;

ɛduru ɛberɛ a wɔhyia no a, wɔbɛnya no.

25Ntu mmirika kɔsi sɛ wobɛyi wo mpaboa

na wo mene mu bɛwe.

Nanso wokaa sɛ, ‘Ɛho nni mfasoɔ!

Mepɛ ananafoɔ anyame,

na ɛsɛ sɛ medi wɔn akyi.’

26“Sɛdeɛ wɔkyere ɔkorɔmfoɔ a wɔgu nʼanim ase no,

saa na wɔagu Israel efie anim ase,

wɔn ankasa, wɔn ahemfo ne wɔn adwumayɛfoɔ,

wɔn asɔfoɔ ne wɔn adiyifoɔ.

27Wɔka kyerɛ dua sɛ, ‘Woyɛ mʼagya,’

ne ɛboɔ sɛ, ‘Wo na wowoo me.’

Wɔadane wɔn akyi akyerɛ me

na ɛnyɛ wɔn anim;

nanso sɛ amanehunu bi ba wɔn so a, wɔka sɛ,

‘Bra bɛgye yɛn!’

28Anyame a moyɛ maa mo ho no wɔ he?

Momma wɔmmra sɛ wobɛtu agye mo

ɛberɛ a mowɔ amanehunu mu!

Ɛfiri sɛ mowɔ anyame bebree

te sɛ deɛ mowɔ nkuro bebree no, Ao Yuda.

29“Adɛn enti na mobɔ me soboɔ?

Mo nyinaa ayɛ dɔm atia me,”

Awurade na ɔseɛ.

30“Metwee mo nkurɔfoɔ aso kwa;

wɔamfa me ntenesoɔ.

Wʼakofena akunkum wʼadiyifoɔ

te sɛ gyata a nʼani abereɛ.

31“Mo nnɛmmafoɔ, monnwene Awurade asɛm ho:

“Mayɛ sɛ anweatam ama Israel anaa?

Anaasɛ asase a ɛso aduru sum kabii anaa?

Adɛn enti na me nkurɔfoɔ ka sɛ, ‘Yɛwɔ ho ɛkwan sɛ yɛkyinkyin;

yɛremma wo nkyɛn bio.’

32Ɔbaabunu werɛ firi ne mpompranneɛ,

ayeforɔyere werɛ bɛfiri nʼahyehyɛdeɛ anaa?

Nanso me nkurɔfoɔ werɛ afiri me,

nna a wɔntumi nkan.

33Hwɛ nyansa a mowɔ de pɛ mo adɔfoɔ!

Mmaa a wɔnsɛ hwee koraa tumi sua mo akwan.

34Mo aduradeɛ mu, nnipa hunu

ahiafoɔ a wɔdi bem mogya,

nanso moankyere wɔn sɛ wɔrebubu akɔ mo dan mu.

Yeinom nyinaa akyi

35woka sɛ, ‘Medi bem;

ne bo mfuu me.’

Nanso mɛbu wo atɛn

ɛfiri sɛ wo ka sɛ, ‘Menyɛɛ bɔne biara.’

36Adɛn enti na wokyinkyini se,

sesa wʼakwan?

Misraim bɛdi wo hwammɔ

sɛdeɛ Asiria yɛeɛ no.

37Afei wobɛfiri saa beaeɛ hɔ

a wo nsa gu wo tiri so.

Ɛfiri sɛ Awurade apo wɔn a wode wo ho too wɔn so no;

wɔremmoa wo.