New American Standard Bible

2 Corinthians 1

Introduction

1Paul, an apostle of Christ Jesus by the will of God, and Timothy our brother,

To the church of God which is at Corinth with all the [a]saints who are throughout Achaia:

Grace to you and peace from God our Father and the Lord Jesus Christ.

Blessed be the God and Father of our Lord Jesus Christ, the Father of mercies and God of all comfort, who comforts us in all our affliction so that we will be able to comfort those who are in [b]any affliction with the comfort with which we ourselves are comforted by God. For just as the sufferings of Christ are [c]ours in abundance, so also our comfort is abundant through Christ. But if we are afflicted, it is for your comfort and salvation; or if we are comforted, it is for your comfort, which is effective in the patient enduring of the same sufferings which we also suffer; and our hope for you is firmly grounded, knowing that as you are sharers of our sufferings, so also you are sharers of our comfort.

For we do not want you to be unaware, brethren, of our affliction which came to us in [d]Asia, that we were burdened excessively, beyond our strength, so that we despaired even of life; [e]indeed, we had the sentence of death within ourselves so that we would not trust in ourselves, but in God who raises the dead; 10 who delivered us from so great a peril of death, and will deliver us, [f]He on whom we have set our hope. And He will yet deliver us, 11 you also joining in helping us through your prayers, so that thanks may be given by many persons on our behalf for the favor bestowed on us through the prayers of many.

Paul’s Integrity

12 For our [g]proud confidence is this: the testimony of our conscience, that in holiness and godly sincerity, not in fleshly wisdom but in the grace of God, we have conducted ourselves in the world, and especially toward you. 13 For we write nothing else to you than what you read and understand, and I hope you will understand until the end; 14 just as you also partially did understand us, that we are your reason to be proud as you also are ours, in the day of our Lord Jesus.

15 In this confidence I intended at first to come to you, so that you might [h]twice receive a [i]blessing; 16 [j]that is, to pass [k]your way into Macedonia, and again from Macedonia to come to you, and by you to be helped on my journey to Judea. 17 Therefore, I was not vacillating when I intended to do this, was I? Or what I purpose, do I purpose according to the flesh, so that with me there will be yes, yes and no, no at the same time? 18 But as God is faithful, our word to you is not yes and no. 19 For the Son of God, Christ Jesus, who was preached among you by us—by me and Silvanus and Timothy—was not yes and no, but is yes in Him. 20 For as many as are the promises of God, in Him they are yes; therefore also through Him is our Amen to the glory of God through us. 21 Now He who establishes us with you in Christ and anointed us is God, 22 who also sealed us and gave us the Spirit in our hearts as a [l]pledge.

23 But I call God as witness [m]to my soul, that to spare you I did not come again to Corinth. 24 Not that we lord it over your faith, but are workers with you for your joy; for in your faith you are standing firm.

Notas al pie

  1. 2 Corinthians 1:1 Or holy ones
  2. 2 Corinthians 1:4 Lit every
  3. 2 Corinthians 1:5 Lit to us
  4. 2 Corinthians 1:8 I.e. west coast province of Asia Minor
  5. 2 Corinthians 1:9 Lit but we ourselves
  6. 2 Corinthians 1:10 One early ms reads on whom we have set our hope that He will also
  7. 2 Corinthians 1:12 Lit boasting
  8. 2 Corinthians 1:15 Lit have a second grace
  9. 2 Corinthians 1:15 One early ms reads joy
  10. 2 Corinthians 1:16 Lit and
  11. 2 Corinthians 1:16 Lit through you into
  12. 2 Corinthians 1:22 Or down payment
  13. 2 Corinthians 1:23 Lit upon

Nádej pre kazdého

Druhý List Korinťanom 1

1 Milí bratia,

tento list vám píšem ako z Božej vôle apoštol Ježiša Krista, spolu s bratom Timotejom. Adresujem ho vám do Korintu, ale určený je všetkým kresťanom v Grécku.

Nech vás náš Otec Boh i Ježiš Kristus bohato obdarujú svojou milosťou a pokojom.

Vďaka za Božiu pomoc

Aký nevýslovne dobrý je náš Pán Boh. V ňom, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, máme nevyčerpateľný zdroj útechy a posily v skúškach a utrpeniach,

takže aj iných môžeme tešiť a posilňovať, keď je to potrebné. Rovnakú pomoc, akú sme my prijali od Pána Boha, rozdávame iným okolo seba.

Môžete si byť istí, že čím viac budeme trpieť pre Krista, tým hojnejšie nás zahrnie svojou útechou a povzbudí nás.

Kristovo utrpenie je mojím každodenným chlebom, ale to všetko je pre vašu záchranu. A on mi každý deň dáva novú silu a pokoj -- a to nech aj vás posilňuje vo vašich skúškach.

Ak prechádzate tým istým utrpením ako my, nebojím sa o vás, lebo zo zdroja našej útechy môžete čerpať aj vy.

Nebudem pred vami, milí bratia, tajiť, že tu v Malej Ázii sme prežili azda najťažšie chvíle v živote.

Už sa zdalo, že je s nami koniec, pripravovali sme sa na smrť. Cítim, že to muselo dôjsť tak ďaleko preto, aby sme sa už nespoliehali na nič iné len na Boha, ktorý má moc aj vzkriesiť mŕtvych.

10 Vytrhol nás priam z náručia smrti a verím, že nie naposledy.

11 Jednako vás prosím, aby ste na nás stále mysleli vo svojich modlitbách -- tým väčšmi budete potom Boha chváliť a ďakovať, že vás vypočul.

Pavlov vzťah ku Korinťanom

12 S čistým svedomím môžeme povedať, že vo všetkom sme sa k vám správali úprimne, ako nás viedol Pán Boh, a na to sme hrdí. Nič sme nerobili z ľudskej vypočítavosti, ale z Božej milosti. To platilo vždy aj vo vzťahu k vám.

13 Všetko, čo čítate v našich listoch, píšem z úprimného srdca.

14 Dúfam, že raz celkom pochopíte, čo azda zatiaľ chápete iba čiastočne, a tak až Kristus znova príde, nebudeme sa musieť za seba navzájom hanbiť, ale, naopak, budeme môcť byť jeden na druhého hrdí.

15 V tejto dôvere som vás chcel navštíviť už na ceste do Macedónska

16 a potom sa vrátiť do Judska zase cez Korint.

17 Prečo som svoj plán neskôr zmenil? Nebolo to z vrtkavosti ani z ľahkomyseľnosti.

18 Keď raz niečo poviem, tak to tak aj myslím; nikdy nevravím áno, keď myslím nie, a naopak.

19 Ani Boží Syn Pán Ježiš Kristus, tak ako sme vám rozprávali so Silvánom a Timotejom, nebol muž dvoch tvárí.

20 Jeho osoba je hmatateľným ÁNO na všetky sľuby, ktoré Pán Boh dal človeku. Preto tiež, keď k modlitbe pripájame amen, vlastne si pripomíname, že Pán Boh už na ne v Kristovi odpovedal, a oslavujeme ho za to.

21 Že ste v Kristu dostali ten istý nový život ako my, že v ňom dosiaľ pevne stojíme, to je len Božie dielo.

22 To on nás urobil svojím vlastníctvom, poveril svojím posolstvom a dal nám svoju pečať -- Svätého Ducha -- ako záruku všetkého, čo ešte pre nás pripravil.

23 Pán Boh vie, že to nebolo inak, ako vám tu píšem: Korint som sa nakoniec rozhodol vynechať iba preto, aby som vás ušetril stretnutia, ktoré by pre vás mohlo byť nepríjemné.

24 Nie že by som vám chcel vyčítať nedostatky vo vašej viere -- v tej si stojíte dobre.