The Message

Acts 24

Paul States His Defense

11-4 Within five days, the Chief Priest Ananias arrived with a contingent of leaders, along with Tertullus, a trial lawyer. They presented the governor with their case against Paul. When Paul was called before the court, Tertullus spoke for the prosecution: “Most Honorable Felix, we are most grateful in all times and places for your wise and gentle rule. We are much aware that it is because of you and you alone that we enjoy all this peace and gain daily profit from your reforms. I’m not going to tire you out with a long speech. I beg your kind indulgence in listening to me. I’ll be quite brief.

5-8 “We’ve found this man time and again disturbing the peace, stirring up riots against Jews all over the world, the ringleader of a seditious sect called Nazarenes. He’s a real bad apple, I must say. We caught him trying to defile our holy Temple and arrested him. You’ll be able to verify all these accusations when you examine him yourself.”

The Jews joined in: “Hear, hear! That’s right!”

10-13 The governor motioned to Paul that it was now his turn. Paul said, “I count myself fortunate to be defending myself before you, Governor, knowing how fair-minded you’ve been in judging us all these years. I’ve been back in the country only twelve days—you can check out these dates easily enough. I came with the express purpose of worshiping in Jerusalem on Pentecost, and I’ve been minding my own business the whole time. Nobody can say they saw me arguing in the Temple or working up a crowd in the streets. Not one of their charges can be backed up with evidence or witnesses.

14-15 “But I do freely admit this: In regard to the Way, which they malign as a dead-end street, I serve and worship the very same God served and worshiped by all our ancestors and embrace everything written in all our Scriptures. And I admit to living in hopeful anticipation that God will raise the dead, both the good and the bad. If that’s my crime, my accusers are just as guilty as I am.

16-19 “Believe me, I do my level best to keep a clear conscience before God and my neighbors in everything I do. I’ve been out of the country for a number of years and now I’m back. While I was away, I took up a collection for the poor and brought that with me, along with offerings for the Temple. It was while making those offerings that they found me quietly at my prayers in the Temple. There was no crowd, there was no disturbance. It was some Jews from around Ephesus who started all this trouble. And you’ll notice they’re not here today. They’re cowards, too cowardly to accuse me in front of you.

20-21 “So ask these others what crime they’ve caught me in. Don’t let them hide behind this smooth-talking Tertullus. The only thing they have on me is that one sentence I shouted out in the council: ‘It’s because I believe in the resurrection that I’ve been hauled into this court!’ Does that sound to you like grounds for a criminal case?”

22-23 Felix shilly-shallied. He knew far more about the Way than he let on, and could have settled the case then and there. But uncertain of his best move politically, he played for time. “When Captain Lysias comes down, I’ll decide your case.” He gave orders to the centurion to keep Paul in custody, but to more or less give him the run of the place and not prevent his friends from helping him.

24-26 A few days later Felix and his wife, Drusilla, who was Jewish, sent for Paul and listened to him talk about a life of believing in Jesus Christ. As Paul continued to insist on right relations with God and his people, about a life of moral discipline and the coming Judgment, Felix felt things getting a little too close for comfort and dismissed him. “That’s enough for today. I’ll call you back when it’s convenient.” At the same time he was secretly hoping that Paul would offer him a substantial bribe. These conversations were repeated frequently.

27 After two years of this, Felix was replaced by Porcius Festus. Still playing up to the Jews and ignoring justice, Felix left Paul in prison.

Nádej pre kazdého

Skutky Apoštolov 24

Obžaloba proti Pavlovi

1 O päť dní došiel do Cézarey sám veľkňaz Ananiáš v sprievode niekoľkých členov veľrady a právneho zástupcu Tertula, aby podali na Pavla u miestodržiteľa žalobu.

Predvolali Pavla a Tertulus predniesol obžalobu:

Vznešený Felix! Tvojou zásluhou žijeme v mieri a vďaka tvojej prezieravej starostlivosti sa nášmu národu žije čoraz lepšie. To všade a vždy uznávame s nesmiernou vďačnosťou.

Nechcem ťa dlho zdržiavať, no prosím ťa, aby si bol taký láskavý a vypočul nás.

Zistili sme totiž, že tento človek po celom svete vyvoláva medzi Židmi nepokoje, ktoré sa šíria ako morová epidémia, a je hlavou nazarejskej sekty.

Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám. Pritom sme ho chytili a chceli súdiť podľa našich zákonov.

Ale veliteľ Lyziáš nám ho násilne vytrhol z rúk a žiada,

aby jeho žalobcovia prišli k tebe a aby bol súdený podľa rímskych zákonov. Keď ho budeš vypočúvať, sám sa môžeš presvedčiť, že naša obžaloba sa zakladá na pravde."

Aj ostatní Židia sa pripojili k obžalobe a potvrdili, že všetko, čo Tertulus povedal, je pravda.

Pavol sa obhajuje pred Felixom

10 Teraz prišiel rad na Pavla. Na miestodržiteľov pokyn vstal a ozval sa: Viem, že už dlhé roky vykonávaš úrad sudcu v tomto národe. Preto sa s dôverou budem pred tebou obhajovať.

11 Môžeš si presne zistiť, že len pred dvanástimi dňami som prišiel do Jeruzalema vzdať Bohu poklonu v chráme.

12 Ale ani v chráme, ani v synagógach, ani na uliciach ma nikto nepristihol, že by som s niekým debatoval, alebo dokonca vyvolával vzburu medzi ľudom.

13 Ba ani tí, čo na mňa teraz žalujú, to nemôžu nijako dokázať.

14 Ale k jednému sa priznávam otvorene: slúžim Bohu našich predkov spôsobom, ktorý oni pokladajú za sektárstvo. Pevne verím všetkému, čo je napísané v Mojžišovom zákone a v prorockých knihách.

15 A pevne dúfam, napokon ako aj mnohí z nich, že Boh raz vzkriesi z mŕtvych spravodlivých aj nespravodlivých.

16 Práve táto viera ma nabáda, aby som sa usiloval zachovať si čisté svedomie pred Bohom aj pred ľuďmi.

17 A tak po mnohých rokoch som sa vrátil, aby som svojmu národu odovzdal peňažnú podporu od iných národov a priniesol obeť v chráme.

18 A vtedy ma tam pri očistnom obrade zazreli. No nebol tam ani zhluk ľudí, ani nedošlo k nijakým výtržnostiam. Boli tam, pravda, niektorí Židia z Malej Ázie.

19 Tí by mali byť teraz tu, ak niečo proti mne majú.

20 Alebo nech tí, čo sú tu prítomní, povedia, z akého zločinu ma usvedčili, keď som stál pred veľradou.

21 Bol to azda iba jediný výrok, ktorý som vykríkol, keď som stál medzi nimi: Pre vieru vo vzkriesenie stojím dnes pred vaším súdom!"

22 Felix, ktorý už bol oboznámený s kresťanským učením, odročil preto rokovanie s odôvodnením: Váš spor rozhodnem až potom, keď príde veliteľ Lyziáš.

23 Dôstojníkovi potom prikázal, aby Pavla držal len v ľahkej väzbe a nebránil jeho priateľom, keby mu chceli poskytnúť nejaké úsluhy.

Felix váha s rozhodnutím

24 O niekoľko dní prišiel Felix so svojou manželkou Druzilou, ktorá bola Židovka. Dal si zavolať Pavla a chcel sa od neho viac dozvedieť o viere v Ježiša Krista.

25 Keď sa však Pavol dotkol problému spravodlivosti, sebaovládania a budúceho súdu, Felix znervóznel a povedal: Nadnes stačí. Keď budem mať čas, dám si ťa zase zavolať."

26 A naozaj, často posielal po Pavla a debatoval s ním, ale zrejme najmä preto, že čakal od neho nejaký úplatok.

27 Aby si získal priazeň Židov, nechával Pavla naďalej vo väzení. Tak to trvalo dva roky, kým Felixa nevystriedal v úrade Porcius Festus.