The Message

2 Timothy 1

11-2 I, Paul, am on special assignment for Christ, carrying out God’s plan laid out in the Message of Life by Jesus. I write this to you, Timothy, the son I love so much. All the best from our God and Christ be yours!

To Be Bold with God’s Gifts

3-4 Every time I say your name in prayer—which is practically all the time—I thank God for you, the God I worship with my whole life in the tradition of my ancestors. I miss you a lot, especially when I remember that last tearful good-bye, and I look forward to a joy-packed reunion.

5-7 That precious memory triggers another: your honest faith—and what a rich faith it is, handed down from your grandmother Lois to your mother Eunice, and now to you! And the special gift of ministry you received when I laid hands on you and prayed—keep that ablaze! God doesn’t want us to be shy with his gifts, but bold and loving and sensible.

8-10 So don’t be embarrassed to speak up for our Master or for me, his prisoner. Take your share of suffering for the Message along with the rest of us. We can only keep on going, after all, by the power of God, who first saved us and then called us to this holy work. We had nothing to do with it. It was all his idea, a gift prepared for us in Jesus long before we knew anything about it. But we know it now. Since the appearance of our Savior, nothing could be plainer: death defeated, life vindicated in a steady blaze of light, all through the work of Jesus.

11-12 This is the Message I’ve been set apart to proclaim as preacher, emissary, and teacher. It’s also the cause of all this trouble I’m in. But I have no regrets. I couldn’t be more sure of my ground—the One I’ve trusted in can take care of what he’s trusted me to do right to the end.

13-14 So keep at your work, this faith and love rooted in Christ, exactly as I set it out for you. It’s as sound as the day you first heard it from me. Guard this precious thing placed in your custody by the Holy Spirit who works in us.

15-18 I’m sure you know by now that everyone in the province of Asia deserted me, even Phygelus and Hermogenes. But God bless Onesiphorus and his family! Many’s the time I’ve been refreshed in that house. And he wasn’t embarrassed a bit that I was in jail. The first thing he did when he got to Rome was look me up. May God on the Last Day treat him as well as he treated me. And then there was all the help he provided in Ephesus—but you know that better than I.

Nádej pre kazdého

Druhý List Timotejovi 1

Pozdrav

1 Timotej, môj milý syn!

Píšem ti ako apoštol Ježiša Krista, ktorý z Božieho poverenia zvestuje zasľúbený večný život.

Želám ti pokoj a milosť.

Som za teba veľmi vďačný Bohu, ktorému slúžim celým svojím životom, ako to robili aj moji predkovia. Vo dne v noci prosím, aby ti Boh dával svoje bohaté požehnanie.

Keď si spomeniem, ako si plakal pri našej rozlúčke, rastie moja túžba po tebe. Tak rád by som ťa znova videl.

Pripomínam si tvoju úprimnú vieru, ktorú ti vštepovala už tvoja stará matka Lojda i tvoja matka Eunika. Viem, že táto viera v tebe žije.

Povzbudenie k službe

Preto ťa prosím, aby si rozvíjal Božie dary, ktoré si prijal, keď som na teba skladal ruky.

Svätý Duch, ktorého nám Boh dal, nie je duch bojazlivosti, ale duch moci, lásky a múdrosti.

A tak sa nehanbi hovoriť s ľuďmi o Kristu a neboj sa ani priznať k priateľstvu so mnou, i keď som pre Krista v žalári. Naopak, buď aj ty hotový znášať príkorie pre evanjelium. Boh ti dá k tomu silu.

On nás zachránil a povolal pre túto svätú službu. Nie že by sme si to boli zaslúžili, ale preto, že už pred stvorením sveta bolo v Božom pláne darovať nám milosť skrze jeho Syna Ježiša Krista.

10 A keď on teraz prišiel na túto zem, zlomil moc smrti a ukázal nám, ako vierou v neho môžeme získať večný život.

11 A mňa Boh ustanovil, aby som túto milosť zvestoval a o nej učil.

12 Preto aj teraz trpím vo väzení, ale nehanbím sa za to, lebo viem, komu som uveril, a som si istý, že všetko, čo mi zveril, má moc zachovať až do svojho príchodu.

Výzva k vernosti

13 Pridŕžaj sa verne toho, čo si počul odo mňa. Nech ti je to vzorom, ako máš hovoriť s láskou vo viere v Ježiša Krista.

14 S pomocou Svätého Ducha, ktorý v nás prebýva, chráň si duchovný poklad, ktorý ti Boh zveril.

15 Ako vieš, opustili ma tu všetci, čo so mnou prišli z Ázie. Aj Fygelos a Hermogenes.

16 Iba Onezifor ma chodil navštevovať a vždy ma veľmi povzbudilo, že sa za mňa -- väzňa -- nehanbil. Prosím Boha, aby bohato požehnal jeho aj celú jeho rodinu.

17 Keď prišiel do Ríma, nedal si pokoja, kým ma nenašiel.

18 Nech mu Pán odplatí svojím milosrdenstvom, keď príde súdiť svet. A čo pre mňa znamenala jeho pomoc v Efeze, vieš najlepšie ty sám.