Knijga O Kristu

Poslanica Rimljanima 1

Tu je Radosnu vijest Bog već odavno obećao po svojim prorocima u Svetome pismu.

Ta je Radosna vijest o njegovu Sinu Isusu Kristu, našemu Gospodinu, koji je postao čovjekom rodivši se kao potomak kralja Davida.

Isus Krist, naš Gospodin, pokazao je da je Božji Sin kad ga je Bog silnom moći podignuo od mrtvih Duhom svetosti.

Kroz Krista nam je Bog iskazao milost i dao apostolstvo da naviještamo svim narodima što je Bog učinio za njih, tako da uzvjeruju i poslušaju ga te donesu slavu njegovu imenu.

I vi ste među onima koji su pozvani pripadati Isusu Kristu.

Svima vama u Rimu, koje on istinski ljubi: pozvani ste po Isusu Kristu da budete njegovi, njegov sveti narod.Neka vam bude sva Božja milost i mir od Boga, našega Oca, i od našega Gospodina Isusa Krista.

Božja Radosna vijest

Najprije zahvaljujem svojemu Bogu po Isusu Kristu za sve vas, što vaša vjera u Boga postaje poznata po svemu svijetu.

Bog mi je svjedok koliko se često molim za vas. Neprekidno se molim za vas onomu kojemu služim svim srcem[a] navješćujući drugima Radosnu vijest o njegovu Sinu.

10 Stalno se molim i za priliku, ako bude Božja volja, da vas napokon uspijem posjetiti.

11 Čeznem vas vidjeti da podijelim s vama darove Svetoga Duha, da se osnažite u Gospodinu,

12 te da vas ohrabrim u vjeri, ali i da se ja ohrabrim vašom vjerom.

13 Htio bih da znate, draga braćo, da sam više puta kanio doći da djelujem među vama i vidim dobre rezultate, baš kao što sam vidio i među drugim narodima, ali dosad sam bio spriječen.

14 Dužan sam služiti i civiliziranim i barbarskim narodima,[b] učenima jednako kao i neukima.

15 Zato i vama u Rimu želim propovijedati Radosnu vijest.

16 Zaista, ne stidim se Radosne vijesti o Isusu Kristu jer je ona Božja sila koja spašava svakoga tko vjeruje - ponajprije židove, ali i druge narode.[c]

17 Ta nam Radosna vijest govori na koji nas način Bog čini pravednima u svojim očima: od početka do svršetka samo vjerom. Kao što piše u Svetome pismu: 'Pravednik će živjeti po vjeri.'[d]

Božji gnjev na grijeh

18 Ali s neba se zaista očituje Božji gnjev na svaku bezbožnost i nepravednost ljudi koji bezbožnim životom sprečavaju da istina o Bogu iziđe na vidjelo.

19 Jer što se o Bogu može znati, zapravo im je već poznato. On im je to obznanio:

20 njegova nevidljiva svojstva - vječna sila i božanstvo još se od stvaranja svijeta mogu umom razabrati po njegovim djelima. Zato nemaju isprike.

21 Jer iako su znali da Bog postoji, nisu mu kao Bogu iskazali ni slavu ni zahvalnost, nego su im misli postale ispraznima, a nerazumno im je srce potamnjelo.

22 Tvrdeći za sebe da su mudri, postali su bezumnima

23 te su se, umjesto slavnome i besmrtnome Bogu, počeli klanjati raspadljivim obličjima, kipovima i slikama čovjeka, ptica, četveronožaca i gmazova.

24 Zato ih je Bog prepustio nečistoći njihova pohotnog srca pa sami obeščašćuju svoja tijela.

25 Jer oni su umjesto Božje istine odabrali laž. Klanjali su se i služili stvorenju umjesto Stvoritelju kojemu pripada slava uvijeke. Amen.

26 Bog ih je zato predao njihovim sramotnim strastima: umjesto da imaju prirodne spolne odnose, žene opće međusobno, što je protunaravno,

27 a muškarci također nemaju naravne odnose sa ženama, već su usplamtjeli pohotom jedni za drugima. Muškarci s muškarcima čine sramotne stvari te na sebi primaju zasluženu kaznu za svoje zastranjenje.

28 Zato što nisu držali vrijednim spoznati Boga, Bog ih je predao pokvarenu načinu razmišljanja da čine ono što ne dolikuje.

29 žive u kojekakvim grijesima, pokvarenosti, lakomosti i pakosti; puni su zavisti, ubojstva, svađe, lukavštine i podmuklosti; ogovaraju,

30 klevetnici su, mrze Boga, nasilnici su, oholi, umišljeni. Stalno smišljaju nova zla, neposlušni su roditeljima,

31 nerazumni, nevjerni, bešćutni i nemilosrdni.

32 Znaju da prema Božjoj odredbi ljudi koji tako čine zaslužuju smrt, ali svejedno tako postupaju. Štoviše, i drugima odobravaju takve postupke te ih tako na njih potiču.

Notas al pie

  1. Poslanica Rimljanima 1:9 U grčkome: svojim duhom.
  2. Poslanica Rimljanima 1:14 U grčkome: i Grcima i barbarima
  3. Poslanica Rimljanima 1:16 U grčkome: Grke.
  4. Poslanica Rimljanima 1:17 Habakuk 2:4.

Nádej pre kazdého

List Rimanom 1

Vstupný pozdrav

1 Milí priatelia! Ja, Pavol, služobník Ježiša Krista, píšem všetkým kresťanom v Ríme. Ježiš Kristus si ma povolal za svojho apoštola a poveril ma, aby som šíril Božiu radostnú správu.

V Svätom Písme ju Boh predpovedal už dávno ústami svojich prorokov.

Je to správa o jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Narodil sa ako človek a je potomok kráľa Dávida,

ale zároveň je aj Božím Synom, obdareným Svätým Duchom a mocou, čo dokazuje jeho vzkriesenie.

A práve od neho som získal výsadu a poverenie nabádať v jeho mene ľudí všetkých národov, aby v neho uverili a poslúchali ho.

Aj vy k nim patríte, lebo aj vás si Ježiš Kristus povolal.

A tak všetkým v Ríme, ktorých si Boh zamiloval a ktorých si povolal ako svoj svätý ľud, želám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

Pavol túži uvidieť bratov v Ríme

Predovšetkým ďakujem Bohu v mene Ježiša Krista za to, že o vašej viere sa hovorí po celom svete.

A sám Boh, ktorému z celej duše slúžim a šírim radostnú zvesť o jeho Synovi, vie, ako často na vás myslievam a neprestajne ho prosím,

10 aby mi dožičil navštíviť vás, ak to bude jeho vôľa.

11 Lebo túžim vás uvidieť osobne a upevniť vašu vieru tým, čo mne Svätý Duch daroval.

12 Zároveň túžim po tom, aby sme sa navzájom povzbudili vierou vašou i mojou.

13 Rád by som vám, milí bratia, povedal, že som už neraz pomýšľal prísť k vám, aby som aj u vás ako u iných národov mohol získať ľudí pre Krista, ale zakaždým mi v tom niečo zabránilo.

14 Cítim sa totiž dlžníkom národom vyspelým aj primitívnym, vzdelaným aj nevzdelaným

15 a z toho pramení moja túžba šíriť radostné posolstvo aj u vás v Ríme.

16 Nehanbím sa rozhlasovať túto radostnú zvesť všade, lebo je v nej moc Božia zachrániť každého, kto verí. Platí to predovšetkým pre Židov, ale teraz ju majú počuť aj ostatní ľudia.

17 V nej sa prejavuje Božia spravodlivosť, ktorá sa prijíma vierou a k viere vedie. Veď už prorok Habakuk napísal: Kto Bohu dôveruje, obstojí pred ním a bude žiť."

Boží súd postihne všetkých, ktorí žijú bez neho

18 Ale Boží hnev zasiahne všetkých, ktorí vedú hriešny a nespravodlivý život, a tým potláčajú pravdu.

19 Veď všetko, čo môže človek v Bohu poznať, zjavil Boh aj im.

20 Jeho večnú moc aj božstvo, ktoré sú neviditeľné, môžu vidieť v stvorenej prírode. Preto sa nikto nebude môcť vyhovárať, že o Bohu nevedel.

21 Hoci ľudia oddávna poznali Boha, neuctievali ho ani mu neboli vďační, začali zmýšľať o Bohu prevrátene a to zatemnilo ich myseľ aj nerozumné srdce.

22 Myslia si o sebe, že sú múdri, ale upadli do bláznovstva.

23 Namiesto aby uctievali slávneho a večného Boha, vytvorili si modly z dreva alebo kameňa v podobe smrteľného človeka, alebo aj vtákov, štvornožcov a plazov.

24 Preto ich Boh nechal napospas nečistým vášňam ich srdca, takže zneuctievajú vlastné telá vášňami.

25 Vymenili Božiu pravdu za lož, klaňajú sa a slúžia veciam, ktoré Boh stvoril, namiesto Stvoriteľovi. Jemu jedinému patrí česť a sláva naveky!

26 Preto ich Boh ponechal samých na seba a dovolil, aby upadli do hanebných náruživostí. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený.

27 Aj muži namiesto prirodzeného pohlavného styku so ženami zahoreli túžbou po sebe, navzájom sa oddávajú hanebnostiam, a tak na vlastnom tele znášajú trest za svoju zvrátenosť.

28 Keďže si nevážili Boha ani ho netúžili poznať, vydal ich Boh napospas ich zvrátenej mysli a nechal ich robiť všetko, čo sa nepatrí.

29 Ich život je plný skazenosti, smilstva, podlosti, chamtivosti a nevraživosti. Podliehajú závisti, ktorá vedie k vraždám, sú samý svár, intrigánstvo a zlomyseľnosť.

30 Ohovárajú a osočujú sa navzájom, nenávidia Boha, sú nafúkaní, spupní, pri dosahovaní svojho cieľa sa nezastavia pred ničím, nectia si rodičov.

31 Sú nerozumní, s nikým sa neznesú, nepoznajú lásku ani zľutovanie.

32 Vedia, že si podľa Božieho rozhodnutia za svoje správanie zaslúžia smrť, a predsa nielenže sami tak konajú, ale ešte nabádajú iných, aby konali podobne.