Knijga O Kristu

Djela apostolska 4

Petar i Ivan pred Vijećem

1Dok su Petar i Ivan još govorili narodu, priđu im svećenici, zapovjednik hramske straže i neki saduceji.

Uznemirilo ih je što su, na Isusovu primjeru, navješćivali uskrsnuće od mrtvih.

Uhite ih zato i, kako je već bila večer, bace u tamnicu do jutra.

Ali mnogi koji su ih čuli kako propovijedaju Riječ povjerovali su i broj vjernika uvećao se na otprilike pet tisuća, ne brojeći žene i djecu.

Sutradan se u Jeruzalemu sastanu poglavari, starješine i pismoznanci.

Bio je ondje veliki svećenik Ana s Kaifom, Ivanom, Aleksandrom i drugima iz velikosvećeničke loze.

Dozovu pred sebe apostole i upitaju ih: 'Kakvom silom i u čije ime ste to učinili?'

Petar im, pun Svetoga Duha, reče: 'Narodni poglavari i starješine!

Odgovaramo li mi to zbog dobroga djela koje smo učinili bolesnu čovjeku? želite li znati kako je iscijeljen?

10 Znajte i vi, i cijeli izraelski narod, da taj čovjek stoji pred vama zdrav jer je iscijeljen po imenu Isusa Krista iz Nazareta, kojega ste vi raspeli, ali ga je Bog uskrisio od mrtvih!
11     Jer Isus je taj "kamen' koji ste vi "graditelji' odbacili, a koji je "postao ugaonim kamenom'.[a]

12 Ni po kome drugome nema spasenja! Nema drugoga imena pod nebom po kojemu se ljudi mogu spasiti.'

13 Članove Vijeća zaprepastila je Petrova i Ivanova neustrašivost jer su mogli jasno vidjeti da su neizobraženi i neuki ljudi. Znali su da su bili Isusovi pratitelji,

14 ali kako je iscijeljeni čovjek stajao pred njima, nisu im mogli proturječiti.

15 Zato narede Petru i Ivanu da iziđu iz vijećnice te počnu raspravljati:

16 'Što da radimo s tim ljudima? Ne možemo zanijekati da su učinili čudesni znak - za to znaju svi u Jeruzalemu.

17 Ali možda možemo spriječiti da se to još više ne razglasi. Zabranimo im da ikomu opet govore o Isusovu imenu.'

18 Pozovu zato apostole i zapovjede im da nipošto ne govore o Isusovu imenu i ne poučavaju o njemu.

19 Ali Petar i Ivan im odgovore: 'Zar smatrate da je pred Bogom pravo da slušamo vas, a ne njega?

20 Ne možemo a da ne govorimo o onomu što smo čuli i vidjeli.'

21 Vijećnici im opet zaprijete ali ih na koncu puste zato što nisu znali kako ih kazniti a da se narod ne pobuni. Jer svi su slavili Boga zbog toga što se dogodilo:

22 čudesno je iscijeljen čovjek koji je bio hrom više od četrdeset godina.

Vjernici mole za hrabrost

23 Čim su ih oslobodili, Petar i Ivan jave se drugim vjernicima i ispričaju im što su im rekli veliki svećenici i starješine.

24 Kad su to čuli, svi podignu glas i jednodušno se pomole Bogu: 'Gospodine, ti si stvorio nebo, zemlju, more i sve u njima.

25 Po Svetome Duhu kroz svojega slugu Davida odavno si rekao:
    "Zašto se narodi bune?
            Zašto puci snuju ispraznosti?
26     Zemaljski se kraljevi spremaju na bitku protiv Gospodina i
            protiv njegova Mesije.'[b]

27 To se dogodilo u ovomu gradu! Herod Antipa i Poncije Pilat urotili su se s izraelskim narodom protiv tvojega svetog Sluge Isusa, tvojega Pomazanika.

28 Učinili su ono što si predodredio svojom snagom i voljom.

29 Gospodine, čuj njihove prijetnje i daj svojim slugama hrabrosti da navješćuju tvoju Riječ!

30 Pruži svoju moćnu ruku da se događaju iscjeljenja, čudesa i znamenje u imenu tvojega svetog Sluge Isusa.'

31 Kad su se tako pomolili, potrese se zgrada u kojoj su bili. Svi se napune Svetoga Duha te su smjelo navješćivali Božju riječ.

Vjernici dijele imovinu

32 Mnoštvo vjernika bilo je jednoga srca i duše: nitko nije ono što je imao zadržavao za sebe, nego su sve međusobno dijelili.

33 A apostoli su s velikom silom svjedočili o uskrsnuću Gospodina Isusa. Velika je milost bila nad njima.

34 Nitko od njih nije oskudijevao jer su oni koji su posjedovali zemljišta i kuće prodavali svoju imovinu

35 i novac donosili apostolima da njime raspolažu. Oni su ga dijelili svakomu prema potrebama.

36 Tako je Josip kojega su apostoli zvali Barnaba (što znači sin utjehe), levit, rodom s Cipra,

37 imao njivu. Prodao ju je i donio novac apostolima da njime raspolažu.

Notas al pie

  1. Djela apostolska 4:11 Psalam 118:22.
  2. Djela apostolska 4:26 Psalam 2:1-2.

Nádej pre kazdého

Skutky Apoštolov 4

Peter a Ján zatknutí

1 Kým Peter a Ján hovorili k ľudu, kňazi a saduceji priviedli na nich veliteľa chrámovej stráže.

Ten ich zatkol,

a keďže už bol večer, uvrhol ich do väzenia. Kňazi i saduceji boli totiž veľmi rozhorčení, že Peter a Ján učia v chráme a hlásajú, že Ježiš vstal z mŕtvych.

Ale mnohí, ktorí počuli Božie slovo, uverili, takže počet veriacich vzrástol asi na päťtisíc.

Na druhý deň práve zasadala v Jeruzaleme židovská veľrada -- politickí a náboženskí predstavitelia a znalci Zákona.

Predsedal im veľkňaz Kaifáš, bol tam aj jeho predchodca Annáš, Ján, Alexander a ostatní príslušníci z rodu veľkňaza.

Dali si predvolať Petra a Jána a začali ich vypočúvať: Akou mocou a v akom mene ste to urobili?"

Tu Peter, keďže bol naplnený Duchom Svätým, odpovedal: Vážení vodcovia a predstavitelia ľudu!

Ak nás vyšetrujete pre dobro, ktoré sme spôsobili chromému mrzákovi, a chceli by ste vedieť, kto ho uzdravil,

10 tak vyhlasujeme pred vami aj pred celým izraelským národom, že sa to stalo v mene Mesiáša, Ježiša z Nazareta, ktorého ste ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Vďaka jeho moci stojí tento človek pred vami zdravý.

11 Na Ježiša sa vzťahujú slová Písma:To je ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal základným kameňom celej stavby.

12 Len v ňom je záchrana. A niet na celom svete iné meno, ktorého by sa mohli ľudia dovolávať, ak chcú byť zachránení pre večnosť."

13 Členovia veľrady boli prekvapení, ako jasne a smelo Peter hovorí. Vedeli, že Peter aj Ján sú jednoduchí, nevzdelaní ľudia, a uvedomovali si, že tú zmenu u nich spôsobilo to, že chodievali s Ježišom.

14 Pri nich stál uzdravený muž ako živý dôkaz ich slov, a tak boli celkom bezradní.

15 Dali apoštolov odviesť a radili sa,

16 čo s nimi urobiť. Nemôžeme poprieť, že vykonali veľký zázrak," priznávali, a celý Jeruzalem o tom vie.

17 Ale musíme zabrániť, aby sa tie ich reči ďalej šírili. Prísne im pohrozíme a zakážeme o Ježišovi hovoriť!"

18 Zavolali ich späť a zakázali im o Ježišovi hovoriť a učiť o ňom.

19 Ale Peter a Ján odpovedali: Posúďte sami, či je v Božích očiach správne, aby sme viac poslúchali vás ako Boha?

20 Nemôžeme predsa mlčať o tom, čo sme videli a počuli!"

21 Vyhrážali sa im, ale napokon ich prepustili, lebo nenašli nič, za čo by ich mohli potrestať, a navyše sa báli, že by sa ľudia mohli búriť, lebo všetci oslavovali Boha za zázrak, ktorého boli svedkami.

22 Ten chromý, ktorý bol zázračne uzdravený, mal totiž už vyše štyridsať rokov.

Modlitba veriacich

23 Len čo sa Peter a Ján dostali na slobodu, vrátili sa medzi svojich a porozprávali im, čo im veľkňazi a vodcovia ľudu prikázali.

24 Keď to veriaci počuli, jednomyseľne sa modlili: Pane Bože, ty si stvoril nebo, zem, more i všetko, čo len jestvuje.

25 Ty si vnukol nášmu otcovi Dávidovi, tvojmu služobníkovi, tieto slová:Prečo sa búria ľudia a národy kujú márne plány?

26 Pozemskí králi povstávajú a vládcovia sa spolčujú proti Bohu a jeho Synovi.

27 A naozaj sa v tomto meste spolčil kráľ Herodes s miestodržiteľom Pilátom a Izraeliti sa spriahli s pohanmi,

28 aby zabili tvojho svätého Syna Ježiša. Ale vykonali iba to, čo tvoja svätá moc a vôľa dávno rozhodli.

29 Pane, a teraz sa vyhrážajú aj nám. Prosíme, daj nám, svojim služobníkom, odvahu, aby sme tvoje slovo hovorili smelo a bez zábran.

30 Dokáž svoju moc! Daj, aby sa diali uzdravenia a zázraky!"

Postoj k peniazom

31 Už pri tejto modlitbe sa zatriasol dom, v ktorom boli zhromaždení, a všetci boli naplnení Svätým Duchom. A odvážne a neohrozene hlásali ďalej Božie slovo.

32 Všetci veriaci boli napodiv jednomyseľní a nažívali v láske. Nik z nich nepokladal nič za vlastné, ale všetko mali spoločné.

33 Svedectvo apoštolov o vzkriesení Pána Ježiša bolo veľmi pôsobivé a všetci zakúšali Božiu dobrotu.

34 Nikto medzi nimi netrpel núdzu, lebo tí, čo mali domy a pozemky, ich predávali

35 a peniaze odovzdávali apoštolom. Tí ich rozdeľovali podľa toho, ako kto potreboval.

36 Jedným z takýchto darcov bol napríklad Jozef, ktorého apoštoli nazvali Barnabáš, to znamená Syn potešenia. Bol z rodu Léviho, ale narodil sa na Cypre.

37 Ten predal pole a peniaze odovzdal apoštolom.