歷代志下 18 – CCBT & AKCB

Chinese Contemporary Bible (Traditional)

歷代志下 18:1-34

米該雅先知警告亞哈

1約沙法極有財富和尊榮,他與亞哈結為姻親。 2幾年後,約沙法下到撒瑪利亞拜訪亞哈亞哈宰了很多牛羊款待他和他的隨從,又遊說他與自己一起去攻打基列拉末3以色列亞哈猶大約沙法說:「你願意與我一起去攻打基列拉末嗎?」約沙法回答說:「你我不分彼此,我的民就是你的民,我必與你同去。」 4約沙法又對以色列王說:「你要先求問耶和華。」

5於是,以色列王召來四百名先知,問他們:「我可以去攻打基列拉末嗎?」他們說:「可以去,上帝必把那城交在王手中。」 6約沙法問:「這裡沒有耶和華的先知供我們求問嗎?」 7以色列王回答說:「還有一個人,是音拉的兒子米該雅,我們可以託他求問耶和華。可是我厭惡他,因為他給我的預言都是有凶無吉。」約沙法說:「王不要這樣說。」 8以色列王召來一名內侍,說:「你快把音拉的兒子米該雅帶來。」

9以色列王和猶大約沙法身穿朝服,坐在撒瑪利亞城門前麥場的寶座上,眾先知都在他們面前說預言。 10基拿拿的兒子西底迦造了兩隻鐵角,說:「耶和華這樣說,『你必用這鐵角牴亞蘭人,直到毀滅他們。』」 11所有的先知也都預言說:「去攻打基列拉末吧,一定得勝,耶和華必將那城交在王的手中。」

12去召米該雅的使者對米該雅說:「眾先知都異口同聲地向王說吉言,你也像他們一樣說些吉言吧。」 13米該雅回答說:「我憑永活的耶和華起誓,我的上帝對我說什麼,我就說什麼。」 14米該雅來到王面前,王就問他:「米該雅啊,我們可不可以去攻打基列拉末?」米該雅回答說:「上去攻打吧,一定得勝,敵人必被交在你們手中。」 15王卻說:「我要囑咐你多少次,你才肯奉耶和華的名對我說實話呢?」 16米該雅說:「我看見所有以色列人四散在山上,好像沒有牧人的羊群一樣。耶和華說,『這些人沒有主人,讓他們各自平安地回家去吧。』」

17以色列王對約沙法說:「我不是告訴過你嗎?他給我的預言都是有凶無吉。」 18米該雅說:「你們要聽耶和華的話。我看見耶和華坐在寶座上,眾天軍侍立在祂左右。 19耶和華說,『誰願意去引誘以色列亞哈基列拉末去送死呢?』眾天軍議論紛紛。 20後來,有一個靈站出來對耶和華說他願意去。耶和華問他用什麼方法, 21他說,『我要做謊言之靈,進入他眾先知的口中。』耶和華說,『你必能成功,就這樣做吧。』 22現在,耶和華已經把謊言之靈放進這些先知口中,耶和華已決意降禍給你。」

23基拿拿的兒子西底迦聽了米該雅的話就上前打他的臉,說:「耶和華的靈怎會離開我向你說話呢?」 24米該雅說:「你躲進密室的那天就知道了。」 25以色列王下令說:「把米該雅交給亞們總督和約阿施王子, 26告訴他們,『王說,要把這人關進監牢,只給他一些餅和水,直到我平安地回來。』」 27米該雅說:「你若能夠平安回來,耶和華就沒有藉著我說話。」他又說:「眾民啊,你們都要記住我的話。」

亞哈之死

28以色列王和猶大約沙法出兵攻打基列拉末29以色列王對約沙法說:「我要改裝上陣,你就穿王袍吧。」以色列王改裝後,他們就上陣去了。 30亞蘭王已經吩咐戰車長不要與對方的大小軍兵交鋒,只攻擊以色列王。 31戰車長看見約沙法,以為他就是以色列王,便轉身攻擊他。約沙法高聲喊叫,耶和華上帝就幫助他,使敵人離開他。 32戰車長見他不是以色列王,便不再追殺他。 33有人隨手放了一箭,射進了以色列王的鎧甲縫中。王對駕車的說:「調轉車頭拉我離開戰場吧,我受了重傷。」 34那天的戰事非常激烈,以色列王勉強支撐著站在車上迎戰亞蘭人,直到黃昏。太陽下山的時候,他就死了。

Akuapem Twi Contemporary Bible

2 Beresosɛm 18:1-34

Yehosafat Ne Ahab

1Yehosafat yɛɛ ɔdefo a na nʼanuonyam nso korɔn. Ɔhyehyɛ maa ne babarima waree Israelhene Ahab babea.18.1 Ɛha na wɔka Yehosafat nhyira ne ahonya a onya fii ne nokwaredi mu ho asɛm. Wɔka ananafo nkabomdi a ɔnam aware a ɔne Ɔhene Ahab yɛe a na odiyifo no mpɛ ho asɛm (19.2-3). Saa Ahab babea Atalia aware yi, anka ɛrema wɔatɔre Dawid anato no ase. (22.10–23.21). 2Mfe kakraa bi akyi no, ɔkɔɔ Samaria kɔsraa Ahab. Ahab too pon kɛse bi maa ɔne ne mpanyimfo. Wokunkum nguan ne anantwi bebree de too pon no. Na Ahab srɛɛ Yehosafat sɛ ɔmmɛboa no, na ɔnkɔko ntia Ramot-Gilead. 3Ahab bisaa no se, “Wobɛboa me na mako atia Ramot-Gilead ana?” Na Yehosafat bua se, “Me ne wo yɛ pɛ na me nkurɔfo te sɛ wo nkurɔfo, Yɛbɛboa wo, ama woako.”

4Na Yehosafat ka kaa ho se, “Nea edi kan no, ma yemmisa Awurade hɔ afotu.”

5Enti ɔhene Ahab frɛɛ nʼadiyifo a wɔn dodow bɛyɛ ahannan no nyinaa, bisaa wɔn se, “Menkɔko ntia Ramot Gilead anaa mennkɔ?”

Wɔn nyinaa buae se, “Kɔ so! Awurade bɛma woadi nkonim anuonyam so.”

6Nanso Yehosafat bisae se, “Enti Awurade odiyifo biara nso nni ha? Anka mepɛ sɛ mibisa no saa asɛm koro no ara.”

7Ɔhene Ahab buae se, “Ɔbaako da so wɔ ha nanso, mikyi no. Ɔnhyɛ nkɔm biara sɛ nsɛm a enye na ɔka kyerɛ me. Ne din de Mikaia. Imla babarima ne no.”

Yehosafat kae se, “Nkasa saa. Ma yentie asɛm a ɔwɔ ka.”

8Enti Israelhene frɛɛ ne mpanyimfo no baako ka kyerɛɛ no se, “Yɛ ntɛm kɔfrɛ Imla babarima Mikaia brɛ me.”

Mikaia Hyɛ Nkɔm Tia Ahab

9Israelhene Ahab ne Yudahene Yehosafat hyɛɛ wɔn ahemfo ntade, tenaa wɔn ahengua mu wɔ apongua a ɛbɛn Samaria kwan no ano. Saa bere no, na Ahab adiyifo no rehyɛ nkɔm wɔ wɔn anim. 10Na wɔn mu baako a ɔyɛ Kenaana babarima Sedekia de nnade yɛɛ mmɛn, na ɔdaa no adi se, “Sɛnea Awurade se ni: Mode saa mmɛn yi bɛwowɔ Aramfo yi ama wɔawuwu!”

11Adiyifo a wɔwɔ hɔ no nyinaa penee so kae se, “Yiw, monkɔ Ramot-Gilead, na munkodi nkonim, efisɛ Awurade bɛma moadi nkonim.”

12Ɔbɔfo a ɔkɔfrɛɛ Mikaia no ka kyerɛɛ no se, “Hwɛ, adiyifo no nyinaa hyɛ ɔhene no bɔ sɛ obedi nkonim. Hwɛ sɛ wone wɔn bɛyɛ adwene, na hyɛ nkonimdi ho bɔ.”

13Nanso Mikaia buae se, “Sɛ Awurade te ase yi, nea me Nyankopɔn aka akyerɛ me sɛ menka no, ɛno na mɛka.”

14Bere a Mikaia beduu ɔhene Ahab anim no, obisaa no se, “Mikaia, yɛnkɔko ntia Ramot-Gilead anaa yɛnkɔ?”

Mikaia buae se, “Monkɔko! Ɛbɛyɛ nkonimdi a ɛho wɔ nyam.”

15Ɔhene amma nʼano ansi, na obuaa no se, “Mpɛn ahe na menka nkyerɛ wo se, sɛ worekasa ama Awurade a, ka nokwasɛm?”

16Na Mikaia ka kyerɛɛ no se, “Anisoadehu mu no, mihuu sɛ Israel nyinaa abɔ apete wɔ mmepɔw no so sɛ nguan a wonni hwɛfo. Na Awurade kae se, ‘Wɔakum wɔn wura. Fa wɔn kɔ fie asomdwoe mu.’ ”

17Israelhene ka kyerɛɛ Yehosafat se, “Manka saa ankyerɛ wo ana? Da biara saa na ɔyɛ. Ɔnhyɛ nkɔm pa biara sɛ atoro nkɔm na ɔhyɛ fa me ho.”

18Mikaia toaa so se, “Tie nea Awurade ka. Mihuu Awurade sɛ ɔte nʼahengua so a ne ɔsorofo asraafo nyinaa atwa ne ho ahyia wɔ ne nifa ne ne benkum so. 19Na Awurade bisae se, ‘Hena na obetumi adaadaa Israelhene Ahab ama wakotu Ramot-Gilead so sa na wɔakum no wɔ hɔ?’

“Adwenkyerɛ bebree baa ho, 20kosii sɛ ne koraa no, honhom bi bɛnee Awurade kae se, ‘Metumi ayɛ!’ ”

Awurade bisae se, “ ‘Ɔkwan bɛn so na wobɛfa ayɛ eyi.’ ”

21Na honhom no buae se, “Mɛkɔ akɔdaadaa Ahab adiyifo, ama wɔadi atoro.”

Awurade kae se, “Kɔ so yɛ, na wubedi nkonim.

22“Enti woahu sɛ Awurade de nkontompo honhom ahyɛ wʼadiyifo no anom. Awurade adwene sɛ ɔde amanehunu bɛba wo so.”

23Na Kenaana babarima Sedekia kɔɔ Mikaia so, kɔbɔɔ no sotɔre bisae se, “Da bɛn na Awurade honhom fii me so bɛkasa kyerɛɛ wo?”

24Na Mikaia buae se, “Ɛrenkyɛ biara, wubehu nokware no, bere a wubeguan akɔtetɛw kokoa mu dan bi mu.”

25Israelhene Ahab hyɛe se, “Monkyere Mikaia, na momfa no nkɔma Amon a ɔyɛ kurow no mu amrado, na momfa no nkɔ me babarima Yoas nkyɛn. 26Monka saa asɛm a efi ɔhene nkyɛn yi nkyerɛ wɔn se, ‘Fa saa ɔbarima yi to afiase. Mommma no aduan biara sɛ brodo ne nsu, kosi sɛ mefi akono bɛba asomdwoe mu.’ ”

27Nanso Mikaia buae se, “Sɛ wosan ba asomdwoe mu a, na ɛkyerɛ sɛ, Awurade amfa me so ankasa.” Na ɔka kyerɛɛ wɔn a wogyinagyina hɔ, atwa ne ho ahyia no se, “Saa asɛm a maka yi, monhyɛ no nsow.”

Ahab Wu

28Enti Israelhene ne Yudahene Yehosafat dii wɔn asraafo anim, tuu Ramot-Gilead so sa. 29Afei, ɔhene Ahab ka kyerɛɛ Yehosafat se, “Yɛrekɔ ɔko yi, mɛsakra me ho sɛnea obiara nhu me, nanso wo de, wobɛhyɛ wʼahentade.” Enti Ahab sesaa ne ho, na wɔkɔɔ ɔko no.

30Saa bere no, na Aramhene aka akyerɛ ne nteaseɛnamkafo no se, “Monkɔtow nhyɛ Israelhene nko ara so.” 31Enti bere a Aramhene nteaseɛnamkafo no huu Yehosafat sɛ ɔhyɛ nʼahentade no, wɔtaa no. Wɔteɛteɛɛ mu se, “Israelhene no ne no.” Nanso, Yehosafat teɛɛ mu frɛɛ Awurade sɛ ommegye no nkwa. Na Awurade yii nkurɔfo no ani fii ne so, de gyee no nkwa. 32Bere a nteaseɛnamkafo no huu sɛ ɔnyɛ Israelhene no, wogyaee no taa.

33Na Aram sraani bi de anibiannaso totow nʼagyan guu Israel asraafo no mu, maa bɛmma no bi kɔwɔɔ Israelhene nkatabo ahyiae wɔ ne mmotuam. Ahab teɛɛ mu kyerɛɛ nteaseɛnamkafo no se, “Momfa me mfi ha, na wɔapira me pira bɔne.” 34Ɔko no kɔɔ so da mu no nyinaa. Ahab kotwerii ne teaseɛnam mu a nʼani kyerɛ Aramfo no de kosii anwummere. Na ɛyɛɛ sɛnea owia rekɔtɔ no, owui.