列王紀上 9 – CCBT & ASCB

Chinese Contemporary Bible (Traditional)

列王紀上 9:1-28

耶和華再次向所羅門顯現

1所羅門建完耶和華的殿、自己的王宮和所有要建的建築後, 2耶和華像在基遍一樣再次向他顯現, 3對他說:「我聽了你的禱告和祈求。我已使你建的殿成為聖潔之地,讓我的名永在其中,我會一直眷顧這殿。 4如果你像你父親大衛一樣存誠實正直的心事奉我,遵行我的一切吩咐,謹守我的律例和典章, 5我必使你的王位在以色列永遠穩固,正如我曾向你父親大衛應許要使他的王朝永不中斷。

6「然而,如果你們及你們的子孫離棄我,不守我的誡命和律例,去供奉、祭拜別的神明, 7我必把以色列人從我賜給他們的土地上剷除,並離棄我為自己的名而使之聖潔的這殿,使以色列人在萬民中成為笑柄,被人嘲諷。 8這殿雖然宏偉,但將來經過的人必驚訝,譏笑說,『耶和華為什麼這樣對待這地方和這殿呢?』 9人們會回答,『因為他們背棄曾領他們祖先離開埃及的耶和華——他們的上帝,去追隨、祭拜、供奉別的神明,所以耶和華把這一切災禍降在他們身上。』」

所羅門的事蹟

10所羅門用二十年的時間興建了耶和華的殿和自己的王宮。 11泰爾希蘭供應了所羅門所需要的一切香柏木、松木和黃金,所羅門王就把加利利一帶的二十座城送給他。 12希蘭泰爾去視察這些城,然後滿心不悅地對所羅門說: 13「兄弟啊,你送給我的是什麼城邑呀?」因此,他稱這個地區為迦步勒9·13 迦步勒」希伯來文的意思為「沒有價值」。,沿用至今。 14希蘭供應了所羅門王約四噸金子。

15所羅門徵召勞役興建耶和華的殿、自己的王宮、米羅堡和耶路撒冷的城牆以及夏瑣米吉多基色16從前埃及王法老攻陷基色,火燒全城,殺了城內的迦南人,把基色賜予女兒,即所羅門之妻作嫁妝。 17所羅門現在重建基色、下伯·和崙18巴拉和境內沙漠地區的達莫19他還建造了所有的儲貨城、屯車城、養馬城和計劃在耶路撒冷黎巴嫩及全國興建的城邑。

20當時國中有亞摩利人、人、比利洗人、希未人和耶布斯人的後裔, 21以色列人沒能滅絕這些外族人,所羅門讓他們服勞役,至今如此。 22所羅門王沒有讓以色列人服勞役,而是讓他們做戰士、官長、統帥、將領、戰車長和騎兵長。 23他還任命五百五十名監工負責監管工人。

24法老的女兒從大衛城遷到為她建造的宮殿以後,所羅門動工興建米羅堡。 25耶和華的殿落成以後,所羅門每年三次在他為耶和華築的壇上獻燔祭、平安祭並在耶和華面前燒香。

26所羅門王在以東境內的紅海邊、靠近以祿以旬·迦別製造船隻。 27希蘭派有經驗的水手與所羅門的水手一起出海, 28俄斐所羅門王運回了十四噸黃金。

Asante Twi Contemporary Bible

1 Ahemfo 9:1-28

Awurade Mmuaeɛ

1Ɛberɛ a Salomo wiee Awurade asɔredan no ne ahemfie no sie no, ɔhunuu sɛ wayɛ deɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ no nyinaa awie. 2Awurade daa ne ho adi kyerɛɛ no ne mprenu so, sɛdeɛ na wada ne ho adi akyerɛ no wɔ Gibeon dada no. 3Awurade ka kyerɛɛ no sɛ:

“Mate wo mpaeɛbɔ ne wʼadesrɛ. Mate saa asɔredan yi a woasi no ho, sɛdeɛ wɔbɛhyɛ me din animuonyam wɔ hɔ afebɔɔ. Mɛhwɛ so na mama mʼani aku ho.

4“Na wo, sɛ wode nokorɛ ne nyamesuro di mʼakyi, sɛdeɛ wʼagya Dawid yɛeɛ, na ɔdii me mmara ne mʼahyɛdeɛ nyinaa so no a, 5mɛtim wʼahennie nnidisoɔ ase wɔ Israel afebɔɔ, sɛdeɛ meka kyerɛɛ wʼagya Dawid sɛ, ‘Ɛremma sɛ worennya ɔbarima bi nntena Israel ahennwa no so da no.’

6“Na sɛ wo anaa wo mmammarima dane firi me ho, na wɔbu me mmara ne mʼahyɛdeɛ a mede ama mo no so, na sɛ wɔfiri akyire kɔsom anyame afoforɔ sɔre wɔn a, 7ɛnneɛ, mɛtwa Israel afiri asase a mede ama wɔn no so, na mapo saa asɔredan a mate ho wɔ me din mu no. Ɛbɛma Israel atɔ sin, na ayɛ aseredeɛ wɔ nnipa nyinaa mu. 8Na ɛwom sɛ saa Asɔredan yi yɛ fɛ deɛ, nanso, wɔn a wɔbɛtwam wɔ ho no bɛtwiri no, adi ho abooboo, abisa sɛ, ‘Adɛn enti na Awurade ayɛ asase yi ne Asɔredan yi saa?’ 9Nnipa bɛbua sɛ, ‘Ɛfiri sɛ, wɔapa Awurade, wɔn Onyankopɔn, a ɔyii wɔn agyanom firii Misraim no akyi, na wɔde wɔn ho akɔdan anyame afoforɔ a wɔresom wɔn, sɔre wɔn. Ɛno enti na Awurade ama saa ɔhaw ne abɛbrɛsɛ yi aba wɔn so no.’ ”

Salomo Ne Huram Nhyehyɛeɛ

10Mfeɛ aduonu a Salomo de sii Awurade asɔredan no ne ahemfie no akyi, 11ɔhene Salomo de nkurotoɔ aduonu a ɛwɔ Galilea maa Tirohene Huram, ɛfiri sɛ, Huram maa no ntweneduro nnua ne pepeaa nnua ne sikakɔkɔɔ a na ɔhia. 12Huram firii Tiro kɔhwɛɛ nkuro a Salomo de ama no no, nanso nʼani ansɔ koraa. 13Ɔbisaa sɛ, “Me nua, na nkuro bɛn na wode ama me yi? Saa nkuro yi nni mu!” Enti, ɔfrɛɛ hɔ Kabul, “Deɛ ɛnni mu” de bɛsi ɛnnɛ. 14Na Huram asoma ma wɔde sikakɔkɔɔ tɔno 4 akɔma Salomo.

Salomo Mpontuo Nnwuma

15Ɛkwan a ɔhene Salomo faa so tintim, hyɛɛ nnipa, ma wɔsii Awurade asɔredan no ne nʼahemfie, Milo, Yerusalem ɔfasuo ne Hasor, Megido ne Geser nkuro no nie: 16Misraimhene kɔtuaa Geser, gyee hɔ faeɛ. Ɔkumm Kanaanfoɔ a wɔte kuro no mu nyinaa, hyee hɔ pasaa. Ɔde kuropɔn no maa ne babaa no sɛ akyɛdeɛ ɛberɛ a ɔwaree Salomo no. 17Enti, Salomo sane kyekyeree Geser kuropɔn no. Afei, ɔsane kyekyeree nkuro a ɛwɔ Bet-Horon anafoɔ, 18Baalat ne Tamar wɔ ɛserɛ so, nʼasase so. 19Ɔkyekyeree nkuro a na wɔkora nnuane wɔ hɔ, kyekyeree nkuropɔn nso a na wɔkora ne nteaseɛnam ne nʼapɔnkɔ wɔ hɔ. Ɔkyekyeree Yerusalem ne Lebanon ne nʼahemman nyinaa, sɛdeɛ nʼakoma pɛ.

20Na nnipa bi da so te asase no so a wɔnyɛ Israelfoɔ. Wɔne Amorifoɔ, Hetifoɔ, Perisifoɔ, Hewifoɔ ne Yebusifoɔ. 21Yeinom ne aman a na Israel nwiee wɔn asetɔre korakora no asefoɔ. Enti, Salomo hyɛɛ wɔn ma wɔyɛɛ nʼadwumayɛfoɔ, na wɔda so yɛ de bɛsi ɛnnɛ. 22Nanso, Salomo anhyɛ Israelfoɔ amma wɔanyɛ ɔhyɛ nnwuma. Mmom, ɔmaa wɔyɛɛ asraafoɔ, aban adwumayɛfoɔ. Ɔmaa ebinom yɛɛ nʼakodɔm, ne nteaseɛnam ne ne nteaseɛnamkafoɔ so asahene. 23Afei, ɔyii wɔn mu ahanum ne aduonum maa wɔhwɛɛ ne nkɔso nnwuma ahodoɔ so.

24Ɛberɛ a Salomo yii ne yere a ɛyɛ Farao babaa no firii Dawid kuro no mu, de no kɔɔ ahemfie foforɔ a wasi ama no no mu no, ɔsii Milo.

25Afe biara mu, na Salomo bɔ ɔhyeɛ afɔdeɛ ne asomdwoeɛ afɔdeɛ ma Awurade wɔ afɔrebukyia a ɔsiiɛ no so mprɛnsa. Na ɔhye aduhwam nso ma Awurade. Enti, ɔde wiee asɔredan no si.

26Akyire no, ɔhene Salomo yɛɛ ɛpo so ahyɛn wɔ Esion-Geber,9.26 Salomo nsa a ɛkaa hyɛngyinabea a ɛwɔ Esion kuro a ɛwɔ Edom no na ɛmaa ɔnyaa ɛkwan kɔɔ Ɛpo Kɔkɔɔ no ne India Ɛpohahanaa no so. hyɛngyinabea a ɛbɛn Elot a ɛwɔ Edom asase so hɔ a ɛwɔ Ɛpo Kɔkɔɔ no mpoano. 27Na Huram maa nʼahyɛn mu adwumayɛfoɔ a wɔnim hyɛn mu adwuma yie no, ne Salomo nkurɔfoɔ de ahyɛn no yɛɛ adwuma. 28Wɔyɛɛ adwuma kɔɔ Ofir, na wɔsane de sikakɔkɔɔ tɔno 16 brɛɛ Salomo.