出埃及记 32 – CCB & ASCB

Chinese Contemporary Bible (Simplified)

出埃及记 32:1-35

金牛犊

1百姓见摩西迟迟没有下山,就聚集到亚伦那里,对他说:“领我们离开埃及的那个摩西不知怎样了,你给我们造神像来带领我们吧。” 2亚伦对他们说:“你们去摘下妻子、儿女的金耳环,拿来给我。” 3百姓就都摘下金耳环交给亚伦4亚伦用这些金耳环铸造了一头牛犊。他们说:“以色列人啊,这就是把你们带出埃及的神明。” 5亚伦见状,便在牛犊前面筑了一座坛,然后宣告说:“明天是耶和华定的节期。” 6第二天清晨,百姓都上前来献燔祭和平安祭,献完祭后就坐下吃喝,起来狂欢。

7耶和华对摩西说:“你快下山吧,你的百姓,就是你从埃及领出来的那些人已经败坏了。 8他们这么快就偏离了我吩咐他们走的道路,为自己造了一头牛犊来叩拜献祭,说,‘以色列人啊,这就是把你们带出埃及的神明。’” 9耶和华又说:“我看到了,这些百姓真是顽固不化。 10你不要阻止我,我要向他们发烈怒,毁灭他们。我要使你的后代成为大国。”

11摩西恳求他的上帝耶和华说:“耶和华啊,你为什么要向你的子民发烈怒呢?这些子民是你亲自用神迹和大能从埃及领出来的。 12难道你要让埃及人议论说你领他们出来是出于恶意,是为了在山野之间杀掉他们,从地上灭绝他们吗?求你息怒,施怜悯,不要降祸给你的子民。 13求你顾念你的仆人亚伯拉罕以撒以色列,你曾凭自己向他们起誓说,‘我必使你们的后代像天上的星星那么多。我应许给你们后代的这整片土地,我必赐给他们作永远的产业。’” 14耶和华听了摩西的话,就心生怜悯,不把所说的灾祸降在百姓身上。

15摩西转身下山,手里拿着两块石版,石版的正反两面都有字。 16石版是上帝做的,字是上帝刻的。 17约书亚听见山下百姓嘈杂的喊叫声,便对摩西说:“营地里有打仗的声音。” 18摩西对他说:“这不是打胜仗的声音,也不是打败仗的声音,而是狂欢的声音。” 19摩西走近营地的时候,看见牛犊,又看见百姓在跳舞,心中大怒,便把手上的两块石版摔碎在山脚下, 20又把他们铸造的牛犊熔化掉,磨成粉末撒在水面上,叫以色列百姓喝。 21摩西亚伦说:“这些百姓对你做了什么?你竟使他们陷入大罪中!” 22亚伦回答说:“求我主不要动怒,你知道这些人专门作恶。 23他们对我说,‘为我们造神明来带领我们吧,因为领我们离开埃及的那个摩西不知怎样了。’ 24于是,我吩咐他们摘下金耳环给我,我把这些金耳环丢进火里,这头牛犊就出来了。”

25摩西见百姓放肆,亚伦纵容他们,使他们成为敌人的笑柄, 26便站在营门口对会众说:“凡跟从耶和华的,都站到我这边来。”所有的利未人都聚集到摩西身边。 27摩西对他们说:“以色列的上帝耶和华这样说,‘你们各人带着刀,从这个门到那个门,走遍整个营,不论遇见的是兄弟、伙伴还是邻居,只管杀他们。’” 28利未人便照摩西的话去做。那一天,约有三千人被杀。 29摩西利未人说:“今天你们已经把自己奉献给耶和华了,因为你们大义灭亲,祂必赐福给你们。”

30第二天,摩西对百姓说:“你们犯了大罪,我现在要到耶和华那里,也许可以为你们求得赦免。” 31摩西回到耶和华那里,说:“唉,百姓犯了大罪,用金子为自己造了神像。 32恳求你赦免他们的罪,不然请你从你的册子上抹掉我的名字吧。” 33耶和华对摩西说:“谁得罪我,我就从我的册子上抹掉谁的名字。 34你现在回去带领这些百姓,往我指示你的地方去,我的天使必在你前面引路。只是到我惩罚的日子,我必因他们的罪惩罚他们。”

35耶和华击杀百姓,是因为他们曾与亚伦一起造牛犊。

Asante Twi Contemporary Bible

2 Mose 32:1-35

Sika Nantwie Ba

1Mose kyɛree wɔ bepɔ no so saa no, nnipa no nyinaa kɔɔ Aaron so kɔka kyerɛɛ no sɛ, “Ntɛm, yɛ anyame a wɔbɛdi yɛn anim ma yɛn, ɛfiri sɛ, yɛnhunu baabi a Mose a ɔdii yɛn anim de yɛn firi Misraim asase so baa ha no afa; ebia na biribi ayɛ no.”

2Aaron nso ka kyerɛɛ wɔn sɛ, “Monyiyi mo sika nsonkawa nyinaa mmra.” 3Wɔyiyii wɔn nsonkawa no maa Aaron—mmaa ne mmarima ne mmarimaa ne mmaayewa nyinaa. 4Aaron nanee sikakɔkɔɔ nsonkawa no de bɔɔ nantwie ba ohoni. Nnipa no nyinaa teaam sɛ, “Ao, Israel, yei ne mo anyame a ɔyii mo firii Misraim asase so baeɛ no.”

5Aaron hunuu sɛ nnipa no ani agye sika nantwie ba ohoni no ho no, ɔsii afɔrebukyia sii nantwie ba no anim kaa sɛ, “Ɔkyena yɛbɛhyɛ fa ama Awurade.” 6Wɔsɔree anɔpahema firii aseɛ bɔɔ ɔhyeɛ afɔdeɛ ne asomdwoeɛ afɔdeɛ de maa nantwie ba ohoni no. Ɛno akyi, wɔtoo ɛpono kɛseɛ bi, didi nomee, goroo abosomgorɔ, yɛɛ ahuhudeɛ hodoɔ.

7Afei, Awurade ka kyerɛɛ Mose sɛ, “Yɛ ntɛm na siane kɔ wo nkurɔfoɔ a wode wɔn firi Misraim asase so baeɛ no nkyɛn, ɛfiri sɛ, wɔagu wɔn ho fi, 8na wɔabu me mmara nyinaa nso so. Wɔayɛ sika nantwie ba a wɔsom no, asane abɔ afɔdeɛ nso ama no aka sɛ, ‘Ao, Israel, yei ne mo nyame a ɔyii mo firii Misraim asase so baeɛ no.’ ”

9Awurade kaa sɛ, “Mahunu sɛdeɛ saa nnipa yi yɛ asoɔden na wɔsane yɛ adɔnyɛfoɔ fa. 10Enti afei, mede mʼabufuhyeɛ bɛtɔre wɔn ase na mama wo Mose mmom ayɛ ɔman kɛseɛ.”

11Nanso, Mose srɛɛ Onyankopɔn sɛ ɔnnyɛ saa. Ɔkɔɔ so sɛ, “Awurade, adɛn enti na wo bo afu atia wo ara wo nkurɔfoɔ a wonam anwanwakwan ne wo tumi so yii wɔn firii Misraim asase so yi? 12Wopɛ sɛ Misraimfoɔ no ka sɛ, ‘Onyankopɔn daadaa wɔn sɛ wɔmmra bepɔ no so sɛdeɛ ɔbɛnya wɔn akum wɔn, atɔre wɔn ase afiri asase so?’ Ma wo bo ntɔ wo yam na gyae adwene a woafa sɛ wode rebɛtia wo nkurɔfoɔ no. 13Kae ɛbɔ a wohyɛɛ wʼasomfoɔ Abraham, Isak ne Israel no. Wo ara wokaa ntam sɛ, ‘Mɛma mo asefoɔ adɔɔso sɛ ɛsoro nsoromma na mede saa asase a mahyɛ mo ho bɔ yi nyinaa bɛma mo asefoɔ na wɔatena so afebɔɔ.’ ” 14Na Awurade sesaa nʼadwene de wɔn ho kyɛɛ wɔn.

15Afei, Mose siane firii bepɔ no so baeɛ a ɔkura Mmaransɛm Edu no a wɔatwerɛ agu aboɔ apono mmienu akyi ne animu no. 16Onyankopɔn no ankasa na ɔtwerɛɛ mmaransɛm no wɔ apono no so.

17Ɛberɛ a Yosua tee sɛ nnipa bi reyɛ gyegyeegye no, ɔka kyerɛɛ Mose sɛ, “Ɛyɛ me sɛ wɔreboaboa wɔn ho akɔ ɔko!”

18Ɛnna Mose nso buaa no sɛ, “Ɛnnyɛ nkonimdie mu anigyeɛ anaa, nkoguo na mmom, ɛyɛ nnwontoɔ.”

19Wɔbɛduruu atenaeɛ hɔ, Mose hunuu nantwie ba no ne asa a wɔresa. Enti, ɔde abufuhyeɛ too twerɛ apono no hwee fam ma ɛbubuu wɔ bepɔ no ase. 20Ɔfaa nantwie ba no nanee no wɔ ogya mu na ɛdwoeɛ no, ɔyam no muhumuhu de guu nsuo mu maa nnipa no nomeeɛ.

21Afei, ɔbisaa Aaron sɛ, “Ɛdeɛn nko ara na nnipa no ka kyerɛɛ wo a enti ɛnam so maa wode saa bɔne kɛseɛ yi baa wɔn so?”

22Aaron buaa no sɛ, “Mma wo bo mfu. Wo ara wonim sɛdeɛ wo nkurɔfoɔ yi yɛ nnipa bɔne fa. 23Wɔn ara na wɔka kyerɛɛ me sɛ, ‘Yɛ onyame bi ma yɛn na ɔnkyerɛ yɛn ɛkwan na biribi ayɛ saa Mose a ɔdii yɛn anim firii Misraim no.’ 24Enti, me nso mekaa sɛ, ‘Monyiyi mo sikakɔkɔɔ nsonkawa mma me.’ Wɔyiyi de maa me na mede guu ogya mu. Ɛne saa nantwie ba no.”

25Mose hunuu sɛ Aaron ama nnipa no adane adwamammɔfoɔ ama wɔn atamfoɔ anya wɔn no, 26ɔgyinaa wɔn atenaeɛ hɔ ɛpono no ano teaam sɛ, “Mo a mowɔ Awurade afa no, mommra me nkyɛn.” Lewifoɔ no nyinaa kɔɔ ne nkyɛn.

27Ɔka kyerɛɛ wɔn sɛ, “Awurade Israel Onyankopɔn se, ‘Momfa mo akofena nhyehyɛ mo ho na monni mo atenaeɛ hɔ akɔneaba, na monkunkum mo nuanom, mo nnamfonom ne mo afipamfoɔ.’ ” 28Enti, wɔyɛɛ saa maa nnipa bɛyɛ mpensa totɔɔ ɛda no. 29Afei, Mose ka kyerɛɛ Lewifoɔ no sɛ, “Ɛnnɛ, moatu mo ho akyɛ sɛ mobɛsom Awurade, ɛfiri sɛ, moayɛ ɔsetie ama no ama mpo, monam so akunkum mo mma ne mo nuanom, enti ɔbɛhyira mo bebree.”

30Adeɛ kyee anɔpa no, Mose ka kyerɛɛ nkurɔfoɔ no sɛ, “Moayɛ bɔne a ɛso bi mmaa da, nanso mɛsane akɔ Awurade nkyɛn wɔ bepɔ no so akɔhwɛ sɛ ebia, mɛnya bɔnefakyɛ ama mo anaa.”

31Enti, Mose sane kɔɔ Awurade nkyɛn kɔka kyerɛɛ no sɛ, “Ao, saa nnipa yi ayɛ bɔne a ɛso bi mmaa da, na wɔde sikakɔkɔɔ ayɛ wɔn anyame. 32Enti, meredi ama wɔn sɛ, fa wɔn bɔne kyɛ wɔn, na sɛ ɛnte saa nso a, pepa me din firi nwoma a woatwerɛ no mu.”

33Awurade buaa Mose sɛ, “Obiara a wayɛ me bɔne no, mɛpepa no afiri me nwoma mu. 34Enti afei, kɔ na di nkurɔfoɔ no anim kɔ beaeɛ a mekyerɛɛ woɔ no na mehyɛ wo bɔ sɛ, mɛma me ɔbɔfoɔ adi wʼanim; nanso sɛ mebɛsra nkurɔfoɔ no a, mɛtwe wɔn aso wɔ wɔn bɔne no ho.”

35Na ɛsiane sɛ nnipa no somm Aaron nantwie ba no enti, ɔtee yadeɛ guu wɔn so.