但以理书 5 – CCB & ASCB

Chinese Contemporary Bible (Simplified)

但以理书 5:1-31

墙上写字

1伯沙撒王盛宴款待一千大臣,与他们一同饮酒。 2王畅饮的时候,命人将先王尼布甲尼撒耶路撒冷圣殿中掳来的金银器皿拿来,供他与大臣、王后和妃嫔用来饮酒。 3于是,他们把从耶路撒冷上帝殿中掳来的金器拿来,王与大臣、王后和妃嫔便用这些器皿饮酒。 4他们一边饮酒,一边颂赞金、银、铜、铁、木、石所造的神明。

5突然,有人手的指头出现,在灯台对面王宫的粉墙上写字。王看见那只手在写字, 6脸色骤变,惊恐万分,两腿发软,双膝颤抖。 7他大声传令,召来巫师、占星家和占卜者,对这些巴比伦的智者说:“谁能读墙上的字,把意思告诉我,他必身穿紫袍,颈戴金链,在国中位居第三。” 8王所有的智者进来后,竟无人能读懂或把意思告诉王。 9伯沙撒王愈发恐惧,脸色苍白,他的大臣都不知所措。

10太后听到王和大臣的喊声,便来到宴会厅,对王说:“愿王万岁!不要惊慌失色。 11你国中有一个人,他有圣洁神明的灵。先王在世时,曾发现他有神明一样的灼见、悟性和智慧。先王尼布甲尼撒立他为术士、巫师、占星家和占卜者的首领。 12他有非凡的心智、知识和悟性,能解梦、释谜、解惑。他叫但以理,先王给他取名叫伯提沙撒。现在可以把他召来,他必能解释这些字的意思。”

13于是,但以理被带到王面前。王问他:“你就是先王从犹大掳来的但以理吗? 14我听说你有神明的灵,有灼见、悟性和非凡的智慧。 15我召智者和巫师来读这些字,为我解释字的意思,但他们都不能解释。 16我听说你能释梦、解惑。你若能读出墙上的字,把意思告诉我,你必身穿紫袍、颈戴金链,在我的国中位居第三。”

17但以理回答说:“你的礼物自己留着,你的赏赐可以给别人,不过我会为你读这些字,解释意思。 18王啊,至高的上帝曾将国位、权力、尊荣、威严赐给你的先王尼布甲尼撒19因为他有上帝所赐的大权,各族、各邦、各语种的人都在他面前战抖,充满恐惧。他操生杀大权,可随意擢升、罢黜。 20但他变得心高气傲、刚愎自用、狂妄自大,因而被革除王位、剥去尊荣。 21他从人群中被赶走,他的心变成兽心,他与野驴同住,像牛一样吃草,被天上的露水浸湿,直到他知道至高的上帝主宰世上万国,祂要把国赐给谁就赐给谁。

22伯沙撒啊,你是他的后裔,你虽然知道这一切事,仍不谦卑, 23竟在天上的主面前自大,命人拿来祂殿里的器皿,供你和大臣、王后、妃嫔用来饮酒,并颂赞不能看、不能听、一无所知、用金、银、铜、铁、木、石所造的神明,却不尊崇赐你生命气息、掌管你一举一动的上帝。

24“因此,上帝使指头出现,写下这些字, 25就是‘弥尼,弥尼,提客勒,乌法珥新’。 26这些字的意思是这样,弥尼——指上帝已经数算你国度的年日,使之到此为止; 27提客勒——指你已经被放在秤上称了,发现分量不够; 28乌法珥新5:28 乌法珥新”亚兰文是“毗勒斯”,即“乌法珥新”的单数格式。——指你的国要分裂,归给玛代人和波斯人。”

29于是,伯沙撒下令给但以理穿上紫袍,戴上金项链,又宣告他在国中位居第三。 30当夜,迦勒底伯沙撒被杀。 31玛代大流士六十二岁时夺取了王权。

Asante Twi Contemporary Bible

Daniel 5:1-31

Fasuo Ho Atwerɛ

1Mfeɛ bebree akyi no, Ɔhene Belsasar too ɛpono kɛseɛ maa ne mpanimfoɔ apem, na ɔne wɔn nom nsã. 2Ɛberɛ a nsã no ama Belsasar ani agye no, ɔhyɛɛ sɛ, wɔmfa sikakɔkɔɔ ne dwetɛ nkuruwa a nʼagya Nebukadnessar tase firii Yerusalem asɔredan mu no mmra, sɛdeɛ ɔne ne mpanimfoɔ, ne yerenom ne ne mpenafoɔ bɛnom mu nsã. 3Enti, wɔde saa sikakɔkɔɔ nkuruwa a wɔtase firii Onyankopɔn asɔredan a ɛwɔ Yerusalem mu no baeɛ, na ɔhene no ne ne mpanimfoɔ ne yerenom ne ne mpenafoɔ nom mu nsã. 4Wɔrenom nsã no, wɔkamfoo wɔn ahoni a wɔde sikakɔkɔɔ, dwetɛ, kɔbere, dadeɛ, dua ne aboɔ ayɛ no.

5Amonom hɔ no ara, wɔhunuu sɛ, onipa nsateaa retwerɛ ɔhene ahemfie ɔfasuo no a ɛbɛn kaneadua no ho. Ɔhene no hwɛɛ nsa a ɛretwerɛ no, 6na ehu maa nʼanim daneeɛ. Sɛdeɛ ɔbɔɔ hu no maa ne kotodwe keka boboom, na ne nan mu yɛɛ mmrɛ.

7Ɔhene no teaam frɛɛ sɛ, wɔmfa pɛadeɛhunufoɔ, Kaldeafoɔ ne ntafowayifoɔ mmra nʼanim. Ɔka kyerɛɛ saa Babilonia anyansafoɔ yi sɛ, “Obiara a ɔbɛtumi akenkan atwerɛ yi, akyerɛ me aseɛ no, wɔbɛfira no tam kɔkɔɔ a ɛyɛ adehyeɛ abasobɔdeɛ, na wɔde sikakɔkɔɔ ntweaban agu ne kɔn mu. Ɔno na ɔbɛyɛ ɔman sodifoɔ a ɔtɔ so mmiɛnsa wɔ ahemman yi mu.”

8Nanso, ɔhene no anyansafoɔ no baeɛ no, wɔn mu biara antumi ankenkan atwerɛ no, ankyerɛ aseɛ amma ɔhene no. 9Enti, ɛmaa ɔhene no ho yeraa no yie, na nʼanim sesaeɛ. Nʼaberempɔn nso ho yeraa wɔn.

10Na ɛberɛ a Ɔhemmaa no tee ɔhene ne ne mpanimfoɔ nteateam no, ɔyɛɛ ntɛm kɔɔ apontoɔ dan mu hɔ. Ɔka kyerɛɛ Belsasar sɛ, “Nana nkwa so! Nana nsuro na mma wʼanim nsesa! 11Ɔbarima bi wɔ wʼahemman mu ha a ɔwɔ anyame kronkron sunsum wɔ ne mu. Wʼagya Nebukadnessar adedie mu no, wɔhunuu sɛ, saa ɔbarima yi wɔ nteaseɛ nhunumu ne nyansa te sɛ anyame no. Wʼagya Nebukadnessar sii no panin wɔ nkonyaayifoɔ, pɛadeɛhunufoɔ, Kaldeafoɔ ne ntafowayifoɔ so wɔ Babilonia. 12Saa ɔbarima Daniel yi a ɔhene too no din Beltesasar yi adwene mu dɔ, na Onyankopɔn ho nimdeɛ ne nteaseɛ ahyɛ no ma. Ɔtumi kyerɛ daeɛ ne kasanyansa ase, na nsɛm a ɛkyere adwene no, ɔsane mu. Momfrɛ Daniel na ɔbɛkyerɛ mo atwerɛ no ase.”

13Enti, wɔkɔfaa Daniel baa ɔhene anim. Ɔhene no bisaa no sɛ, “Wone Daniel no a mʼagya Nebukadnessar faa wo nnommum de wo firii Yuda baeɛ no? 14Mate wo nka sɛ, wowɔ anyame sunsum wɔ wo mu, na nteaseɛ nhunumu ne nyansa ahyɛ wo ma. 15Wɔde anyansafoɔ ne pɛadeɛhunufoɔ baa mʼanim sɛ wɔbɛkenkan atwerɛ a ɛgu ɔfasuo yi ho yi na wɔnkyerɛ me aseɛ, nanso wɔntumi. 16Na mate wo nka sɛ wotumi kyerɛ nsɛm ase; na wosane nsɛm a ɛkyere adwene mu. Na sɛ wotumi kenkan atwerɛ a ɛwɔ ɔfasuo yi ho na wo kyerɛ me aseɛ a, wɔbɛfira wo ɔtankɔkɔɔ a ɛyɛ adehyeɛ abasobɔdeɛ, na wɔde sikakɔkɔɔ ntweaban bɛgu wo kɔn mu. Na wobɛyɛ ɔman sodifoɔ a ɔtɔ so mmiɛnsa wɔ ahemman yi mu.”

17Daniel buaa ɔhene no sɛ, “Nana, mesrɛ, ma wʼakyɛdeɛ no ntena hɔ na fa wʼabasobɔdeɛ no ma obi foforɔ. Nanso, Nana, mɛkenkan atwerɛ no, na makyerɛ wo aseɛ.

18“Nana, Ɔsorosoro Onyankopɔn maa wʼagya Nebukadnessar kɛseyɛ, animuonyam ne anidie. 19Ɔyɛɛ no kɛse ara kɔsii sɛ, nnipa ahodoɔ nyinaa, aman nyinaa ne kasa biara duru nʼanim a, wɔn ho popo biribiribiri. Ɔkunkumm wɔn a ɔpɛ sɛ ɔkunkum wɔn, ɛnna ɔgyaee wɔn a ɔpɛ sɛ ɔgyaa wɔn. Ɔhyɛɛ wɔn a ɔpɛ sɛ ɔhyɛ wɔn animuonyam no animuonyam, ɛnna wɔn a ɔpɛ sɛ ɔbrɛ wɔn ase no, ɔbrɛɛ wɔn ase. 20Nanso, ahomasoɔ maa nʼakoma ne nʼadwene yɛɛ den no no, wɔyii no firii nʼahennwa so, sii no fam, gyee nʼanimuonyam no. 21Wɔpamoo no firi nnipa mu. Wɔmaa no aboa adwene, na ɔne wiram mmoa tenaeɛ. Ɔwee ɛserɛ te sɛ nantwie, na ɔsoro bosuo fɔɔ no kyaww kɔsii sɛ, afei ɔhunuu sɛ, sɛɛ Ɔsorosoro Onyankopɔn na ɔdi ewiase ahemman nyinaa so, na ɔno ara nso na ɔyi obi a ɔpɛ ma ɔdi so.

22“Nanso wo, ne ba Belsasar, wonim yeinom nyinaa, nanso woammrɛ wo ho ase. 23Wama wo ho so atia Ɔsoro Awurade mmom. Woafa saa nkuruwa yi a ɛsisi wʼanim a wɔfa firii nʼasɔredan mu no. Wo ne wʼatitire ne wo yerenom ne wo mpenafoɔ anom mu nsã, ɛberɛ a morekamfo dwetɛ, sikakɔkɔɔ, kɔbere, dadeɛ, dua ne ɛboɔ anyame a wɔnhunu adeɛ, na wɔnnte asɛm, na wɔnnim hwee koraa no. Na moamfa anidie amma Onyankopɔn a ɔkura mo nkwa na ɔdi mo hyɛberɛ so no. 24Ne saa enti, Onyankopɔn asoma nsa yi sɛ, ɛmmɛtwerɛ nkra yi.

25“Nkra a ɛtwerɛeɛ nie:

Mene, Mene, Tekel, Parsin.

26“Saa nsɛm yi asekyerɛ nie:

“Mene asekyerɛ ne wɔakan. Onyankopɔn akan wʼahennie nna a aka na watwa so de aba nʼawieeɛ.

27“Tekel asekyerɛ ne wɔakari. Wɔakari wo wɔ nsania so, nanso woantumi sɔhwɛ no.

28“Parsin asekyerɛ ne wɔakyekyɛ mu. Wɔakyekyɛ wʼahemman mu ama Mediafoɔ ne Persiafoɔ.”

29Afei, Belsasar ma wɔfiraa Daniel ɔtankɔkɔɔ a ɛyɛ adehyeɛ abasobɔdeɛ, de sikakɔkɔɔ ntweaban guu ne kɔn mu. Wɔsoaa no sɛ, ɔman sodifoɔ a ɔtɔ so mmiɛnsa wɔ ahemman no mu.

30Saa anadwo no ara, wɔkumm Babiloniahene Belsasar. 31Na Dario a ɔfiri Mede faa ahennie no a na wadi mfirinhyia aduosia mmienu.