5 Mose 32 – ASCB & JCB

Asante Twi Contemporary Bible

5 Mose 32:1-52

1Monyɛ aso, Ao ɔsoro na mɛkasa!

Tie, Ao asase, nsɛm a ɛfiri mʼanom.

2Me nkyerɛkyerɛ bɛtɔ agu mo so sɛ nsuo;

me kasa bɛgu sɛ obosuo.

Me nsɛm bɛtɔ sɛ osuo a ɛgu ɛserɛ foforɔ so,

te sɛ nsuo a ɛpete afifideɛ foforɔ so.

3Mɛbɔ Awurade din;

Animuonyam wɔ yɛn Onyankopɔn.

4Ɔyɛ Ɔbotan; nʼadwuma yɛ pɛ;

Biribiara a ɔyɛ nam ne kwan so, na ɛyɛ.

Ɔyɛ Onyankopɔn nokwafoɔ a ɔnyɛ mfomsoɔ;

Ɔteneneeni ne nokwafoɔ ne no.

5Nanso wɔayɛ amumuyɛsɛm atia no;

sɛ wɔyɛ saa a, na wɔyɛ ne mma anaa?

Wɔyɛ adaadaafoɔ ne nkyirimma kɔntɔnkye.

6Saa na ɛsɛ sɛ mo ne Awurade di no?

Mo nkwaseafoɔ ne adwenemherɛfoɔ.

Ɛnyɛ ɔno ne mo Agya, mo yɛfoɔ?

Ɛnyɛ ɔno na ɔbɔɔ mo na ɔmaa mo nnyinasoɔ?

7Monkae tete nna;

monnwene awoɔ ntoatoasoɔ a atwam ho.

Mommisa mo agya na ɔbɛkyerɛ mo.

Mommisa mo mpanimfoɔ na wɔbɛka akyerɛ mo.

8Ɛberɛ a Ɔsorosoroni kyekyɛɛ nsase maa amanaman,

na ɔkyekyɛɛ adasamma mu no,

ɔtotoo ahyeɛ maa nnipa no

sɛdeɛ Israelfoɔ no ano sie.

9Ɛfiri sɛ, Israelfoɔ yɛ Awurade dea;

Yakob yɛ nʼagyapadeɛ sononko.

10Ɔhunuu wɔn wɔ ɛserɛ asase so

Asase kesee a hwee nni so so.

Ɔtwaa wɔn ho hyiaeɛ, hwɛɛ wɔn so;

Wɛn wɔn sɛ nʼagyapadeɛ a ɛsom bo.

11Sɛdeɛ ɔkɔdeɛ hwanyan ne mma,

na ɔbɔ mpɛmpɛn fa wɔn ho,

saa ara na ɔtrɛɛ ne ntaban mu bumaa wɔn,

sɔɔ wɔn mu den de wɔn tu kɔɔ soro.

12Awurade nko na ɔkyerɛ wɔn ɛkwan.

Wɔtenaa ase a wɔnni ananafoɔ anyame biara.

13Ɔma wɔnante faa nkokoɔ so;

Ɔma wɔdi mfuo so nnɔbaeɛ;

ɔde abotan mu woɔ,

ne ngo a ɛfiri abohemaa mu siesie wɔn.

14Ɔde anantwie nufosuo mu sradeɛ ne nnwan nufosuo,

nnwan ne mmirekyie mu sradeɛ ma wɔdiiɛ.

Ɔde Basan nnwennini ne nnwan a wɔadɔre,

ne atokoɔ papa maa wɔn.

Monom bobesa papa a ɛfiri bobe mu.

15Nanso, ankyɛre Yeshurun dɔree sradeɛ yɛɛ ahomasoɔ;

nnipa no mu yɛɛ duru, yɛɛ abrane, yɛɛ pemee!

Afei, wɔpaa Onyankopɔn a ɔbɔɔ wɔn;

wɔammu wɔn Botan a ɔyɛ wɔn nkwagyeɛ no.

16Wɔkanyane ne ninkunutwe, ɛfiri sɛ wɔsomm anyame foforɔ;

wɔyɛɛ akyiwadeɛ pii de hyɛɛ no abufuo.

17Wɔbɔɔ afɔdeɛ maa ahonhom fi, anyame huhuo,

anyame a na wɔnnim wɔn dada,

anyame a wɔbaa nnansa yi ara,

anyame a na wɔn agyanom nsuro wɔn.

18Mopaa Ɔbotan a ɔyɛɛ mo agya no.

Mo werɛ firii Onyankopɔn a ɔwoo mo no.

19Awurade hunuu yei na wɔn ho yɛɛ no nwunu.

Ɔno ankasa mmammarima ne ne mmammaa hyɛɛ no abufuo.

20Ɔkaa sɛ, “Mɛgya wɔn hɔ;

Mɛma wɔn awieeɛ aba!

Ɛfiri sɛ, wɔyɛ awoɔ ntoatoasoɔ kɔntɔnkye;

mma a wɔnni nokorɛ.

21Wɔde anyame foforɔ som akanyane me ninkuntwe;

wɔde anyame huhuo ahyɛ me abufuo.

Afei, mɛhyira aman a wɔnyɛ me ɔman mpo ama wɔn ani abere;

mɛhyira aman amanmufoɔ a wɔnni nteaseɛ ahyɛ wɔn abufuo.

22Mʼabufuo dɛre sɛ ogya,

na ɛhye kɔsi damena mu.

Ɛsɛe asase ne so nnɔbaeɛ nyinaa

na ɛpaapae mmepɔ fapem.

23“Mɛhɔre amanehunu wɔ wɔn so

na mato me bɛmma awowɔ wɔn.

24Mede ɛkɔm kɛseɛ,

huraeɛnini ne owuyadeɛ bɛba wɔn so.

Wɔde wiram mmoa se

ne awɔ a wɔn ano wɔ borɔ a wɔwea fam bɛha wɔn.

25Mmɔntene so no wɔbɛwuwu akofena ano,

na afie mu, ehu bɛtɔ wɔn so.

Mmeranteɛ ne mmabaawa

mmɔfra ne mpanin nyinaa.

26Meyɛɛ mʼadwene sɛ mɛbɔ wɔn ahwete

ama wɔn nkaeɛ ayera.

27Nanso, mesuroo ɔtamfoɔ fɛdie,

sɛ ebia atiafoɔ rente aseɛ na wɔaka sɛ,

‘Yɛn tumi adi nkonim!

Ɛnyɛ Awurade na ɔyɛeɛ!’ ”

28Israel yɛ ɔman a wɔnni adwene.

Nnipa no yɛ nkwaseafoɔ, na wɔnni nteaseɛ.

29Ao, sɛ wɔnim nyansa a, anka wɔbɛte yei ase!

Ao, anka wɔbɛhunu wɔn hyɛberɛ!

30Ɛbɛyɛ dɛn na onipa baako ataa nnipa apem,

na baanu bɛma ɔpedu adwane,

gye sɛ wɔn Botan atɔn wɔn.

Gye sɛ Awurade ayi wɔn ama.

31Na wɔn botan nte sɛ yɛn Botan,

sɛdeɛ wɔhunu no.

32Wɔn bobe nyini firi Sodom bobe mu

firi Gomora bobe nturom.

Wɔn bobe aba yɛ awuduro

na wɔn siaka nso yɛ nwono.

33Wɔn bobesa yɛ awɔ ano borɔ;

aprammire ano borɔ kɔdiawuo.

34“Merekora saa nneɛma yi nyinaa,

asɔ ano de asie mʼadekoradan mu.

35Mɛtɔ awere; wɔn a ɛfata wɔn no, ɛbɛtua wɔn so ka.

Ɛrenkyɛre wɔn nan bɛwatiri.

Wɔn amanehunu da no bɛduru,

na wɔn hyɛberɛ bɛto wɔn.”

36Awurade bɛbu ne nkurɔfoɔ atɛn

na wasesa nʼadwene wɔ ne nkoa ho,

Ɛberɛ a wahunu sɛ wɔn ahoɔden asa,

na ɛnkaa obiara, akoa anaa ɔdehyeɛ.

37Ɔbɛbisa sɛ, “Afei wɔn anyame no wɔ he,

ɔbotan a wɔde yɛɛ wɔn dwanekɔbea no,

38anyame a wɔdii wɔn afɔrebɔdeɛ mu sradeɛ no

na wɔnom wɔn afɔrebɔdeɛ mu nsã no?

Ma saa anyame no nsɔre mmɛboa mo!

Ma wɔnyɛ mo dwanekɔbea!

39“Afei, monhunu sɛ, me ara me ne no!

Onyame biara nni hɔ sɛ me!

Me na mekum na mema nkwa:

Me na mepira, na mesa;

obi ntumi nnye wo mfiri me nsam.

40Afei, mepagya me nsa kyerɛ soro

Ka sɛ: Sɛ mete ase yi,

41Sɛ mese mʼakofena a ɛpa yerɛ yerɛ ano

na mefiri atemmuo ase a,

mɛtɔ mʼatamfoɔ so awere

na matua wɔn a wɔtan me so ka.

42Mɛma me bɛmma anom mogya abo,

na mʼakofena asɛe honam,

atɔfoɔ ne nnommumfoɔ mogya,

ne atamfoɔ ntuanofoɔ tiri.”

43Ao ɔsorosoro, mo ne no nni ahurisie,

ɛfiri sɛ, ɔbɛtɔ nʼasomfoɔ mogya so were.

Ɔbɛtɔ nʼatamfoɔ so awere

na wadwira nʼasase ne ne nkurɔfoɔ ho.

44Mose ne Nun babarima Hosea baeɛ bɛkaa dwom yi mu nsɛm nyinaa kyerɛɛ nnipa no. 45Mose wiee saa dwom no mu nsɛm no ka no, 46ɔka kaa ho sɛ, “Momfa nsɛm a maka akyerɛ mo no nyinaa nsie mo akoma mu. Monka nkyerɛ mo mma nso sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛdi emu asɛm biara so sɛ mmara. 47Saa nkyerɛkyerɛ yi nyɛ nsɛm bi kwa, ɛyɛ mo nkwa! Sɛ modi so a, mo nkwa nna bɛware wɔ asase a moretwa Asubɔnten Yordan akɔtena so no so.”

Mose Owuo

48Ɛda no ara, Awurade ka kyerɛɛ Mose sɛ, 49“Kɔ Moab, kɔ mmepɔ a ɛwɔ asuo no apueeɛ no so, na foro Nebo bepɔ a ɛne Yeriko di nhwɛanim no. To wʼani hwɛ Kanaan asase no, asase a mede rema Israelfoɔ sɛ wɔn agyapadeɛ no. 50Ɛhɔ na wobɛwu wɔ bepɔ no so, na woakɔka wʼagyanom ho, sɛdeɛ wo nua Aaron wuu wɔ Hor bepɔ so kɔkaa nʼagyanom ho no. 51Ɛfiri sɛ, mo baanu dii me hwammɔ wɔ Israelfoɔ mu wɔ Meriba ne Kades asuo ho wɔ Sin ɛserɛ so. Moanni me kronkronyɛ ho adanseɛ ankyerɛ Israelfoɔ no wɔ hɔ. 52Ɛno enti, mobɛhunu asase no afiri akyiri, nanso mo nan rensi asase a mede rema Israelfoɔ no so.”

Japanese Contemporary Bible

申命記 32:1-52

32

モーセの歌

1天よ、地よ、じっと耳をすませ、私のことばに。

2こぬか雨や露のように静かに、

若草をぬらす雨のように心地よく、

山腹を駆ける夕立のように激しく、

私のことばは下る。

3さあ、主の偉大さを告げよう。

主は、この上なくすばらしい方。

4岩のように堅く、なさることはみな完全で正しく、

何事にも公平で忠実な方。

主はいつも潔白な方。

5しかし、イスラエルは堕落し、罪に汚れてしまった。

強情で曲がったことばかりする。

もはや神の民ではない。

6これが主への恩返しか。

愚かな民よ。

神は父親ではなかったか。

あなたの造り主ではなかったか。

あなたを強く育て上げた方ではなかったか。

7昔を思い出せ。

父や老人に聞けば、すべてがはっきりするだろう。

8世界を造られた時、

神は天使を遣わし、国々を監督させた。

9だが、イスラエルは特別だ。

神ご自身のものだからだ。

10獣の遠ぼえの聞こえる寂しい荒野を行く時、

神はまるで自分の目のようにイスラエルを守られた。

11わしが翼を広げ、ひなを乗せて飛ぶように、

神はその国民を、翼に乗せて運ばれる。

12主だけがイスラエルを指導し、

国民が外国の神々を知らずにいた時、

13丘は豊かな実りを約束し、

ゆるやかに起伏する畑は肥えていた。

岩からはちみつが、石地からオリーブ油が採れた。

14ほかにも、乳と肉、バシャンの極上の雄羊と雄やぎ、

最良の小麦、あわ立つぶどう酒と、

何でも欲しいだけあった。

15イスラエルはじきに満腹し、丸々と太った。

ぜいたくに慣れて高慢になり、

自分を造った神を捨て、

救いの岩を軽んじた。

16イスラエルは外国の神々のあとを追い、

神の激しい怒りを燃えさせた。

17あろうことか、外国の神々、

それまで拝んだこともない神々に

いけにえをささげた。

18生みの親である岩をけとばし、

いのちを与えてくれた神を忘れるとは。

19神は憎しみに燃えた。

自分の息子、娘たちに侮辱されたのだ。

20ついに神は言われた。

「強情で不信仰な者ども、

もうわたしは知らない。

どんなことになるか見ているがいい。

21恨みを買ってでも、まやかし物の偶像を拝みたいのか。

ならば報いを与えよう。

あなたを捨て、

無知な異教の諸国民に救いを与えるから、

さんざん恨みごとを言うがいい。

22わたしの怒りの炎は燃え上がり、

地とその産物を焼き尽くし、

山々をなめ尽くす。

23息つくまもなく災いを下し、

次々と矢を放ち、射倒そう。

24飢えと熱病と不治の病で痛めつけてもかまわない。

滅ぼしてしまおう。

野獣が彼らを八つ裂きにし、

毒蛇は獲物を求めて地をはい回る。

25外には敵の剣、内には恐れ。

老人も若者も、乳飲み子さえも逃れられない。

26あげくは、遠い国へ散り散りに追いやる。

そこに彼らがいたことさえ忘れさせるために。

27だが、それでは敵の思うつぼだ。

『われわれがイスラエルを滅ぼした。

主なんかじゃない』と大言壮語させることになる。」

28イスラエルは愚かな国、知恵のない、わからず屋。

29ああ、少しでも知恵があり、ものわかりがよかったら、

自分の末路を見きわめることもできたろうに。

30彼らの岩である主が見捨てず、

滅ぼそうとされなかったら、

一人の敵が千人を追い散らし、

二人が万人を敗走させることもなかったろうに。

31この岩にまさる岩はどこにもない。

敵も、神々への祈りがむなしいことを知っている。

32彼らの行いは、ソドム、ゴモラの人たちと同じで、

苦々しい毒がある。

33彼らの飲むぶどう酒はまむしの毒液だ。

34「だがイスラエルは、わたしの取っておきの国民、

倉に納めた宝だ。

35復讐はわたしの務め、

イスラエルの敵には罰を下す。

判決はすでに下った。」

36神はイスラエルをさばき、

彼らの失敗を優しくかばわれる。

奴隷も自由人も力が衰えていくのを見て、

37こう言われる。

「ほかの神々はどこへ行った。

頼みの岩はどうしたのだ。

38あぶら身やぶどう酒をささげた神々はどうなったのか。

さあ、神々を奮い立たせて助けてもらうがいい。

39どうだ、よくわかったか。

ほんとうの神はわたしだけなのだ。

殺すも生かすも、

傷つけるのも癒やすのも、思いのまま。

わたしの手から救い出せる者はいない。

40-41手を天に差し伸べ、わたしの存在をかけて誓おう。

きらめく剣をとぎすまし、敵に刑罰を下す。

42矢は血に酔いしれ、剣は肉と血をむさぼる。

刺し殺され、捕らわれた者の肉と血を。

敵の頭は血にまみれる。」

43異教の国民よ、神の国民をたたえよ。

神は彼らのかたきを討ち、

御国と民をきよめられたから。

44-45モーセはヨシュアとともにこの歌を歌い終えると、 46人々に命じました。「今日与えた律法をすべて心に留め、子どもたちに教えなさい。 47この律法は、ただ意味もなくことばを並べてあるのではありません。あなたがたのいのちそのものです。この律法を守れば、ヨルダン川の向こうの、これから占領する地で、長く生きることができる。」

48同じ日、主はモーセに告げて語りました。 49「エリコに向かい合った、モアブのアバリム高地にあるネボ山に登りなさい。頂上から、わたしがイスラエル人に与えるカナンの国を見渡すのだ。 50兄のアロンがホル山で死に、先祖の仲間入りをしたように、あなたもその国を見たら、先祖の仲間入りをしなければならない。 51ツィンの荒野のメリバテ・カデシュの泉でしたことの報いだ。あの時あなたは、わたしの神聖さを人々に示さなかった。 52だから、約束の地を目の前にしながら、入って行くことはできない。」