1Nyan, nyan, Sion,
hyɛ ahoɔden adurade no.
Hyɛ wo ntade fɛɛfɛ no
Yerusalem kuropɔn kronkron no.
Momonotofo ne wɔn a wɔn ho agu fi
renwura wʼapon mu bio.
2Poroporow wo ho mfutuma.
Sɔre, tena ahengua so, Yerusalem.
Yiyi nkɔnsɔnkɔnsɔn no fi wo kɔn mu,
Ɔbabea Sion a wɔafa wo nnommum.
3Na sɛɛ na Awurade se:
“Wɔantɔn wo annye hwee,
na ɛnyɛ sika na wɔde begye wo.”
4Na sɛɛ na Otumfo Awurade se:
“Bere bi me nkurɔfo kɔɔ Misraim kɔtenaa hɔ;
akyiri no Asiria bɛhyɛɛ wɔn so.
5“Na mprempren dɛn na mewɔ wɔ ha?” Sɛɛ na Awurade se.
“Wɔafa me nkurɔfo kɔ kwa,
na wɔn sodifo di fɛw,”
Awurade na ose.
“Da mu no nyinaa
wɔkɔ so gu me din ho fi.
6Enti me nkurɔfo behu me din;
enti da no wobehu sɛ
ɛyɛ me na mehyɛɛ ho nkɔm.
Yiw, ɛyɛ me.”
7Hwɛ sɛnea wɔn a wɔde asɛmpa no reba
anammɔn si yɛ fɛ wɔ mmepɔw no so,
wɔn a wɔpae mu ka asomdwoesɛm,
wɔn a wɔbɔ amanneɛdɛ,
wɔn a wɔpae mu ka nkwagye ho asɛm
na wɔka kyerɛ Sion se,
“Mo Nyankopɔn di hene.”
8Muntie! Mo awɛmfo ma wɔn nne so;
wɔbɔ mu de anigye teɛ mu.
Sɛ Awurade san ba Sion a,
wɔde wɔn ani behu.
9Mommɔ mu ntue anigye nnwonto,
mo Yerusalem nnwiriwii,
efisɛ, Awurade akyekye ne nkurɔfo werɛ
wagye Yerusalem.
10Awurade beyi ne basa kronkron no ho
wɔ amanaman nyinaa anim
na asase ano nyinaa behu yɛn Nyankopɔn nkwagye.
11Monkɔ. Mumfi hɔ nkɔ!
Mommfa mo ho nnka biribiara a ho ntew.
Mumfi ho na mo ho ntew,
mo a mukurakura Awurade nkuruwa.
12Morentutu mmirika mfi ha
anaa morenguan;
efisɛ Awurade bedi mo anim,
Israel Nyankopɔn bɛbɔ mo kyidɔm.
Ɔsomfo No Amanehunu Ne Nʼanuonyam
13Hwɛ, me somfo bedi yiye
wɔbɛma no so ayɛ no ɔkɛse.
14Nea ɛmaa dodow a wohuu no ho dwiriw wɔn no,
wɔsɛee nʼanim a ansɛ onipa biara de
na nʼabɔsu sɛe a ɛnsɛ ɔdesani de,
15saa ara na ɔbɛma aman bebree ho adwiriw wɔn
na ahemfo bemuamua wɔn ano, ne nti.
Wɔn a wɔnkaa ne ho asɛm nkyerɛɛ wɔn no behu,
na wɔn a wɔntee no nso bɛte ase.
1اسْتَيْقِظيِ، اسْتَيْقِظِي تَسَرْبَلِي بِقُوَّتِكِ يَا صِهْيَوْنُ، ارْتَدِي ثِيَابَ بَهَائِكِ يَا أُورُشَلِيمُ، الْمَدِينَةُ الْمُقَدَّسَةُ، إِذْ لَنْ يَدْخُلَكِ بَعْدَ الْيَوْمِ أَغْلَفُ وَلا نَجِسٌ. 2انْفُضِي عَنْكِ الْغُبَارَ، وَانْهَضِي وَاجْلِسِي وَفُكِّي عَنْ عُنُقِكِ الأَغْلالَ يَا أُورُشَلِيمُ، أَيَّتُهَا الْمَسْبِيَّةُ ابْنَةُ صِهْيَوْنَ، 3لأَنَّ هَذَا مَا يَقُولُهُ الرَّبُّ: قَدْ تَمَّ بَيْعُكُمْ مَجَّاناً، وَمَجَّاناً مِنْ غَيْرِ فِضَّةٍ تُفْدَوْنَ. 4قَدْ نَزَلَ شَعْبِي أَوَّلاً إِلَى مِصْرَ لِيَتَغَرَّبَ هُنَاكَ، ثُمَّ جَارَ عَلَيْهِ الأَشُورِيُّونَ مِنْ غَيْرِ سَبَبٍ. 5وَالآنَ مَاذَا لَدَيَّ هُنَاكَ؟ يَقُولُ الرَّبُّ، فَقَدْ اسْتُعْبِدَ شَعْبِي مَجَّاناً، صَاحَ عَلَيْهِ الْمُتَسَلِّطُونَ سَاخِرِينَ، وَظَلُّوا يُجَدِّفُونَ عَلَى اسْمِي كُلَّ يَوْمٍ. 6لِذَلِكَ يَعْرِفُ شَعْبِي اسْمِي، وَفِي ذَلِكَ الْيَوْمِ يُدْرِكُونَ أَنِّي أَنَا هُوَ الْمُتَكَلِّمُ، وَأَنِّي أَنَا هُنَا.
7مَا أَجْمَلَ عَلَى الْجِبَالِ وَقْعَ قَدَمَيِ الْمُبَشِّرِ الَّذِي يُذِيعُ سَلاماً وَيَنْشُرُ بَشَائِرَ الْخَيْرِ، الْقَائِلِ لِصِهْيَوْنَ: قَدْ مَلَكَ إِلَهُكِ! 8هَا رُقَبَاؤُكِ قَدْ رَفَعُوا صَوْتَهُمْ مَعاً وَشَدَوْا بِفَرَحٍ، لأَنَّهُمْ يَشْهَدُونَ عَيَاناً رُجُوعَ الرَّبِّ إِلَى صِهْيَوْنَ. 9اهْتِفِي مُتَرَنِّمَةً يَا أَرْضَ أُورُشَلِيمَ الْخَرِبَةَ، لأَنَّ الرَّبَّ قَدْ عَزَّى شَعْبَهُ وَافْتَدَى أُورُشَلِيمَ. 10شَمَّرَ الرَّبُّ عَنْ ذِرَاعِ قُدْسِهِ أَمَامَ عُيُونِ كُلِّ الأُمَمِ، فَتَرَى أَقَاصِي الأَرْضِ خَلاصَ إِلَهِنَا.
11انْصَرِفُوا، انْصَرِفُوا وَاخْرُجُوا مِنْ هُنَاكَ وَلا تَمَسُّوا نَجِساً. اخْرُجُوا مِنْ وَسَطِ بَابِلَ، وَطَهِّرُوا أَنْفُسَكُمْ يَا حَامِلِي آنِيَةِ الرَّبِّ. 12لأَنَّكُمْ لَنْ تَخْرُجُوا مِنْ بَابِلَ فِي عَجَلَةٍ، وَلَنْ تُغَادِرُوهَا هَارِبِينَ، لأَنَّ الرَّبَّ سَيَسِيرُ أَمَامَكُمْ، وَإِلَهَ إِسْرَائِيلَ يَحْرُسُ مُؤُخَّرَةَ قَافِلَتِكُمْ.
تألم العبد ومجده
13هَا هُوَ عَبْدِي يُفْلِحُ، وَيَتَعَظَّمُ وَيَتَعَالَى وَيَتَسَامَى جِدّاً. 14وَكَمَا دُهِشَ مِنْهُ كَثِيرُونَ، إِذْ تَشَوَّهَ مَنْظَرُهُ أَكْثَرَ مِنْ أَيِّ رَجُلٍ، وَصُورَتُهُ أَكْثَرَ مِنْ بَنِي الْبَشَرِ، 15فَإِنَّهُ هَكَذَا يُذْهِلُ أُمَماً عَدِيدَةً فَيَكُمُّ مُلُوكٌ أَفْوَاهَهُمْ أَمَامَهُ، إِذْ شَهِدُوا مَا لَمْ يُخْبَرُوا بِهِ، وَأَدْرَكُوا مَا لَمْ يَسْمَعُوهُ.