Yesaia 5 – AKCB & YCB

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yesaia 5:1-30

Bobe Turo Ho Dwom

1Mɛto dwom ama me dɔfo

dwom a ɛfa ne bobeturo ho:

Na me dɔfo wɔ bobe turo bi

wɔ asasebere bi a ɛda bepɔw ani.

2Ofuntum asase no, yiyii mu abo,

na oduaa bobe a ɛyɛ papa wɔ so.

Osii ɔwɛn aban wɔ mfimfini

na otuu nsakyiamoa nso.

Afei ɔhwɛɛ anim sɛ obetwa bobe aba pa,

nanso ɛsow aba bɔne.

3“Afei mo a motete Yerusalem ne Yuda mmarima,

mummu me ne me bobeturo ntam atɛn.

4Dɛn bio na anka ɛsɛ sɛ meyɛ ma me bobeturo

boro nea mayɛ yi so?

Bere a merehwɛ anim sɛ minya bobe a eye no

adɛn nti na ɛsow aba bɔne?

5Afei mɛka

nea merebɛyɛ me bobeturo no akyerɛ wo:

Meyi ho ban no afi hɔ,

na wɔbɛsɛe no;

mebubu ho ɔfasu,

na wobetiatia so.

6Mɛma ayɛ asase a ɛda mpan

a worenyiyi mu na wɔnyɛ so adwuma,

ohwirem ne nsɔe benyin wɔ so.

Mɛhyɛ omununkum

na wantɔ osu angu so.”

7Asafo Awurade bobeturo no

yɛ Israelfi,

na Yuda mmarima yɛ turo a nʼani gye ho.

Ɔpɛɛ atɛntrenee nanso ohuu mogyahwiegu;

ɔpɛɛ trenee nanso ɔtee mmɔborɔsu.

Nnome Ne Atemmu

8Nnome nka mo a mode ofi ka ofi ho

na mugyigye mfuw bobɔ so

kosi sɛ asase no bɛsa

na ɛka mo nko ara wɔ asase no so.

9Asafo Awurade apae mu aka ama mate:

“Nokwarem, afi akɛse no bɛda mpan,

na aban afɛɛfɛ no, obiara rentena mu.

10Bobeturo kɛse pa ara no

nsa kakraa bi na ebefi mu.

Aba lita aduonu baako a wodua no

wobenya so lita aduonu abien pɛ.”

11Wonnue, wɔn a wɔsɔre anɔpahema

kɔhwehwɛ wɔn nsa akyi kwan

wɔn a wosii pɛ anadwo

kosi sɛ nsa bɛbow wɔn.

12Wɔbɔ sankuten ne bɛnta wɔ wɔn aponto ase,

akasae, ne atɛntɛbɛn ne nsa,

nanso wotwiri nea Awurade ayɛ,

na wommu ne nsa ano adwuma.

13Ɛno nti, me nkurɔfo bɛkɔ nnommum mu,

efisɛ wonni ntease;

ɔkɔm bekum wɔn mu atitiriw

na osukɔm betware wɔn mu bebree.

14Enti Owu bae nʼabogye mu

na obue nʼanom bayaa;

na mu na atitiriw ne dɔm no bɛkɔ

wɔne wɔn a wɔsaw na wogye wɔn ani no.

15Enti wɔbɛbrɛ onipa ase

na wama adesamma abotow.

Wɔbɛbrɛ ɔhantanni ase,

16nanso Asafo Awurade atɛntrenee bɛma no so,

na Ɔkronkron Nyankopɔn de ne trenee bɛda ne ho adi sɛ Ɔkronkronni.

17Afei nguan bɛkɔ adidi te sɛnea wɔwɔ wɔn adidibea;

nguantenmma bedidi wɔ asikafo amamfo so.

18Munnue, mo a mode nnaadaa nhoma twetwe bɔne,

na mode nteaseɛnam ntampehama twetwe amumɔyɛ.

19Munnue, mo a moka se, “Onyankopɔn nyɛ ntɛm,

ɔnyɛ nʼadwuma ntɛm

sɛnea yebehu.

Ma ɛmmɛn,

Israel Ɔkronkronni no nhyehyɛe no mmra,

sɛnea yebehu.”

20Munnue, mo a mofrɛ bɔne sɛ papa

na papa nso sɛ bɔne,

mo a mode sum si hann anan mu

na hann si sum anan mu,

mo a mofrɛ nweenwen se dɛɛdɛ

ne dɛɛdɛ se nweenwen.

21Munnue, mo a mubu mo ho anyansafo, mo ankasa ani so

ne anitewfo mo ankasa ani so.

22Munnue mo a wɔfrɛ mo akatakyi wɔ nsanom mu

ne ahoɔdenfo wɔ nsa afrafra mu.

23Mo a mugye adanmude, na mugyaa nea odi fɔ

na mubu nea odi bem no fɔ.

24Enti sɛnea ogyaframa hyew nwuraguanee

na sare a awo yera wɔ ogyaframa mu no,

saa ara na mo ntin bɛporɔw,

na mo nhwiren nso atu akɔ sɛ mfutuma;

efisɛ moapo Asafo Awurade mmara

na moatwiri Israel Kronkronni no asɛm.

25Enti Awurade abufuw aba ne nkurɔfo so,

wama ne nsa so, na ɔde rebɔ wɔn ahwe fam.

Mmepɔw no wosow,

na afunu ayɛ sɛ mmɔnten so nwura.

Nanso eyi nyinaa akyi, ne bo nnwoo ɛ,

na ne nsa da so wɔ soro.

26Ɔma frankaa so ma akyirikyiri aman,

ɔhyɛn abɛn de frɛ wɔn a wɔwɔ asase ano.

Wɔn na wɔreba no,

afrɛ so ne ntɛm so!

27Wɔn mu biara mmmrɛ na onhintiw,

obiara ntɔ nko na ɔnna;

abɔso biara mu nnwow wɔ asen mu

na mpaboa hama biara nso rentew.

28Wɔn agyan ano yɛ nnam,

na wɔn tadua nyinaa ayɛ krado;

wɔn apɔnkɔ tɔte te sɛ ɔtwɛrebo,

wɔn nteaseɛnam nkyimii te sɛ mfɛtɛ.

29Wɔn mmobɔmu te sɛ gyata de,

na wɔbobɔ mu sɛ gyatamma;

wɔbobɔ mu kyere wɔn hanam

na wɔde no kɔ a ogyefo biara nni hɔ.

30Da no wɔbɛbobɔ mu agu no so

sɛnea po woro so no.

Na sɛ obi hwɛ asase no a,

obehu sum kabii ne ahohiahia;

omununkum bɛma hann aduru sum.

Bíbélì Mímọ́ Yorùbá Òde Òn

Isaiah 5:1-30

Orin ọgbà àjàrà náà

15.1-7: Mt 21.33-46; Mk 12.1-12; Lk 20.9-19.Èmi yóò kọrin fún ẹni tí mo fẹ́ràn

orin kan nípa ọgbà àjàrà rẹ̀;

Olùfẹ́ mi ní ọgbà àjàrà kan

ní ẹ̀gbẹ́ òkè ẹlẹ́tù lójú.

2Ó tu ilẹ̀ rẹ̀, ó ṣa òkúta ibẹ̀ kúrò

ó sì gbin àyànfẹ́ àjàrà sí i.

Ó kọ́ ilé ìṣọ́ sí inú rẹ̀

ó sì ṣe ìfúntí kan síbẹ̀ pẹ̀lú.

Lẹ́yìn náà, ó ń retí èso àjàrà dáradára,

ṣùgbọ́n èso búburú ni ó ti ibẹ̀ wá.

3“Ní ìsinsin yìí ẹ̀yin olùgbé Jerusalẹmu

àti ẹ̀yin ènìyàn Juda

ẹ ṣe ìdájọ́ láàrín èmi àti

ọgbà àjàrà mi.

4Kín ni ó kù tí n ò bá túnṣe sí ọgbà àjàrà mi.

Ju èyí tí mo ti ṣe lọ?

Nígbà tí mo ń wá èso dáradára,

èéṣe tí ó fi so kíkan?

5Ní ìsinsin yìí, èmi yóò wí fún ọ

ohun tí n ó ṣe sí ọgbà àjàrà mi:

Èmi yóò gé igi inú rẹ̀ kúrò,

a ó sì pa á run,

Èmi yóò wó ògiri rẹ̀ lulẹ̀

yóò sì di ìtẹ̀mọ́lẹ̀.

6Èmi yóò sì sọ ọ́ di ahoro

láì kọ ọ́ láì ro ó,

ẹ̀wọ̀n àti ẹ̀gún ni yóò hù níbẹ̀.

Èmi yóò sì pàṣẹ fún kurukuru

láti má ṣe rọ̀jò sórí i rẹ̀.”

7Ọgbà àjàrà Olúwa àwọn ọmọ-ogun

ni ilé Israẹli

àwọn ọkùnrin Juda

sì ni àyànfẹ́ ọgbà rẹ̀.

Ó retí ìdájọ́ ẹ̀tọ́ ṣùgbọ́n, ìtàjẹ̀ sílẹ̀ ni ó rí,

Òun ń retí òdodo ṣùgbọ́n ó gbọ́ ẹkún ìpayínkeke.

Ègún àti ìdájọ́

8Ègbé ni fún àwọn tí ń kọ́lé mọ́lé

tí ó sì ń ra ilẹ̀ mọ́lẹ̀

tó bẹ́ẹ̀ tí ààyè kò ṣẹ́kù

tí ó sì nìkan gbé lórí ilẹ̀.

9Olúwa àwọn ọmọ-ogun ti sọ ọ́ sí mi létí:

“Ó dájú pé àwọn ilé ńláńlá

yóò di ahoro, àwọn ilé dáradára yóò wà láìní olùgbé.

10Ọgbà àjàrà sáré oko mẹ́wàá yóò mú

ìkòkò wáìnì kan wá,

nígbà tí òṣùwọ̀n homeri kan yóò mú

agbọ̀n irúgbìn kan wá.”

11Ègbé ni fún àwọn tí wọ́n dìde

ní kùtùkùtù òwúrọ̀

láti lépa ọtí líle,

tí wọ́n sì mu ún títí alẹ́ fi lẹ́

títí wọ́n fi gbinájẹ pẹ̀lú wáìnì.

12Wọ́n ní dùùrù àti ohun èlò orin olókùn níbi àsè wọn,

ṣaworo òun fèrè àti wáìnì,

ṣùgbọ́n wọn kò ka iṣẹ́ Olúwa sí,

wọn kò sí bọ̀wọ̀ fún iṣẹ́ ọwọ́ rẹ̀.

13Nítorí náà àwọn ènìyàn mi yóò

lọ sí ìgbèkùn

nítorí òye kò sí fún wọn,

ebi ni yóò pa àwọn ọlọ́lá wọn kú;

ẹgbàágbèje wọn ni òǹgbẹ

yóò sì gbẹ.

14Nítorí náà isà òkú ti ń dátọ́mì gidigidi,

ó sì ti ya ẹnu rẹ̀ sílẹ̀ gbagada,

nínú rẹ̀ ni àwọn gbajúmọ̀ àti mẹ̀kúnnù yóò sọ̀kalẹ̀ sí

pẹ̀lú ọlá àti ògo wọn.

15Báyìí, ènìyàn yóò di ìrẹ̀sílẹ̀

àti ọmọ ènìyàn ni a sọ di onírẹ̀lẹ̀

ojú agbéraga ni a sì rẹ̀ sílẹ̀.

16Ṣùgbọ́n Olúwa àwọn ọmọ-ogun ni a ó gbéga nípa ẹ̀tọ́ rẹ̀,

Ọlọ́run ẹni mímọ́ yóò sì fi ara rẹ̀ hàn ní mímọ́ nípa òdodo rẹ̀.

17Nígbà náà ni àwọn àgùntàn yóò máa jẹ́ ko ní ibùgbé e wọn,

àwọn ọ̀dọ́-àgùntàn yóò máa jẹ nínú ahoro àwọn ọlọ́rọ̀.

18Ègbé ni fún àwọn tí ń fi ohun asán fa ẹ̀ṣẹ̀,

àti àwọn tí o dàbí ẹni pé wọ́n ń fi okùn kẹ̀kẹ́ ẹ̀sìn fa ẹsẹ̀,

19sí àwọn tí ó sọ pé, “Jẹ́ kí Ọlọ́run ṣe kíákíá,

jẹ́ kí ó yára ṣiṣẹ́ rẹ̀ kí a lè rí i,

jẹ́ kí ó súnmọ́ bí

jẹ́ kí ètò ẹni mímọ́ Israẹli kí ó dé,

kí àwa kí ó le mọ̀ ọ́n.”

20Ègbé ni fún àwọn tí ń pe ibi ní rere, àti rere ní ibi,

tí ń fi òkùnkùn ṣe ìmọ́lẹ̀ àti ìmọ́lẹ̀ ṣe òkùnkùn,

tí ń fi ìkorò ṣe adùn àti adùn ṣe ìkorò.

21Ègbé ni fún àwọn tí ó gbọ́n lójú ara wọn

tí wọ́n jáfáfá lójú ara wọn.

22Ègbé ni fún àwọn akọni nínú wáìnì mímu

àti àwọn akíkanjú nínú àdàlú ọtí,

23tí wọ́n dá ẹlẹ́bi sílẹ̀ nítorí àbẹ̀tẹ́lẹ̀,

tí wọn sì du aláre ní ẹ̀tọ́.

24Nítorí náà, gẹ́gẹ́ bí ahọ́n iná ṣe ń jó àgékù koríko run

àti bí koríko ṣe rẹlẹ̀ wẹ̀sì nínú iná,

bẹ́ẹ̀ ni egbò wọn yóò jẹrà

tí òdodo wọn yóò sì fẹ́ lọ bí eruku:

nítorí pé wọ́n ti kọ òfin Olúwa àwọn ọmọ-ogun sílẹ̀

wọ́n sì gan ọ̀rọ̀ Ẹni mímọ́ Israẹli.

25Nítorí náà, ìbínú Olúwa gbóná si àwọn ènìyàn rẹ̀,

ó ti gbé ọwọ́ rẹ̀ sókè, ó sì lù wọ́n bolẹ̀.

Àwọn òkè sì wárìrì,

òkú wọn sì dàbí ààtàn ní àárín ìgboro.

Pẹ̀lú gbogbo èyí, ìbínú rẹ̀ kò yí kúrò,

ṣùgbọ́n ọ̀wọ́ rẹ̀ sì ná jáde síbẹ̀.

26Yóò sì gbé ọ̀págun sókè sí àwọn orílẹ̀-èdè tí ó jìnnà,

yóò sì kọ sí wọn tí ó wà ní ìpẹ̀kun ilẹ̀.

Sì kíyèsi, wọ́n yóò yára wá kánkán.

27Kò sí ẹni tí yóò rẹ̀ nínú wọn, tàbí tí yóò kọsẹ̀,

kò sí ẹni tí yóò tòògbé tàbí tí yóò sùn;

bẹ́ẹ̀ ni àmùrè ẹ̀gbẹ́ wọn kì yóò tú,

bẹ́ẹ̀ ni okùn sálúbàtà wọn kì yóò ja.

28Àwọn ọfà wọn múná,

gbogbo ọrun wọn sì le;

pátákò àwọn ẹṣin wọn le bí òkúta akọ,

àwọn àgbá kẹ̀kẹ́ wọn sì dàbí ìjì líle.

29Bíbú wọn dàbí tí kìnnìún,

wọ́n bú bí ẹgbọrọ kìnnìún,

wọ́n ń kọ bí wọ́n ti di ẹran ọdẹ wọn mú

tí wọn sì gbé e lọ láìsí ẹni tí yóò gbà á là.

30Ní ọjọ́ náà, wọn yóò hó lé e lórí

gẹ́gẹ́ bí i rírú omi Òkun.

Bí ènìyàn bá sì wo ilẹ̀,

yóò rí òkùnkùn àti ìbànújẹ́;

pẹ̀lúpẹ̀lú ìmọ́lẹ̀ yóò di òkùnkùn pẹ̀lú kurukuru rẹ̀.